KOMENTÁR: Na číslach záleží

O rómskej kriminalite a jej kritikoch

Paríž, 14. júl 1789. Viete koľko väzňov vtedy oslobodili francúzski revolucionári z väzenia v Bastile? Sedem. A zväčša išlo o falšovateľov peňazí. Stačí jedno číslo a symbol Revolúcie vyzerá inak.

Inak vyzeral aj komunistický režim, keď Solženicyn napísal svoj Gulag a odhalil hrozné zatajené súostrovie. Inak vyzerala debata o problémoch čiernej Ameriky, keď mladý liberál a Kennedyho poradca Daniel Patrick Moynihan vydal svoju slávnu správu o jej problémoch, podloženú dátami. Keď sú k dispozícii dáta, inak vyzerá diskusia o katolíckej či protestantskej inkvizícii, na číslach záleží, keď sa hovorí o obetiach holokaustu a jeho spochybňovaní, o genocíde v Rwande či Turecku, o umelých potratoch, detskej delikvencii, domácom násilí proti ženám... Dalo by sa pokračovať.

Problém však je, že niektoré čísla sú pre časť elity nežiaduce. Keď chcel napríklad Ján Čarnogurský ako minister spravodlivosti zistiť, koľko Rómov je vo väzniciach, bol obvinený z rasizmu. Ten Čarnogurský, ktorý iniciatívne čistil horu odpadkov na Luníku IX.

A presne to isté sa po pár rokoch stalo aj Vladimírovi Palkovi. Vraj si prisadol ku Kotlebovi a predložil návrh hodný holohlavých.

Výsledok je, že z toho vznikla celkom zaujímavá letná diskusia. Zaujímavé pritom je nielen kto ju vedie, ale aj kto mlčí.

Kritici

Kolega Juraj Kušnierik z Týždňa v svojej reakcii na Palkov návrh napísal, že zostavovať a zverejňovať kriminalitu jednej, rasovo definovanej skupiny, by bol nezmyslený a nebezpečný krok nesprávnym smerom. Desí ho predstava, že by sa taká štatistika týkala aj Číňanov, Ukrajincov či ľudí z Balkánu.

Keď chcel napríklad Ján Čarnogurský ako minister spravodlivosti zistiť, koľko Rómov je vo väzniciach, bol obvinený z rasizmu. Presne to isté sa po pár rokoch stalo aj Vladimírovi Palkovi. Vraj si prisadol ku Kotlebovi a predložil návrh hodný holohlavých. Zdieľať

Problém je, že také štatistiky sa bežne robia. Napríklad v susednom Rakúsku. Viedeň je pomerne veľkorysá pri udeľovaní azylov a trvalých pobytov pre imigrantov, je preto logické, že štát zaujíma, ako sa noví občania (alebo žiadatelia o občianstvo) na rakúskom území správajú. Prečo je to dôležité? Pretože jednou z prvoradých úloh štátu je zabezpečiť poriadok a bezpečnosť. Ak by sa napríklad ukázalo, že Albánci alebo Čečenci predstavujú pre krajinu zvýšený bezpečnostný problém, štát tomu prispôsobí svoju imigračnú politiku. Je to banalita, ale také je jeho poslanie.

Podivuhodných reakcií je v celej diskusii vôbec priveľa. Napríklad názor Františka Šebeja, že spojenie rómska kriminalita znamená, že každý Róm je kriminálnik. Ak by to tak bolo, muselo by súčasne platiť, že spojenie moslimský (islamsky, arabský..) terorizmus znamená, že každý moslim (či Arab) je terorista. Tomu však neverí ani Fero Šebej, hoci sám o moslimskom terorizme popísal stohy papiera. Ak to však neplatí pri moslimoch, prečo by to malo platiť pri Rómoch?

Inak na to išiel Lukáš Fila v denníku SME. Vytvoril si slameného panáka, bodol a zvíťazil. Vraj ak by sa zverejňovala štatistika násilnej trestnej činnosti podľa príslušnosti k náboženstvu, Palko by bol prvý proti. A ak to platí pri náboženstve, musí aj pri etnicite. Fila sa mal Palka najskôr spýtať, či by mu podobná štatistika naozaj vadila. Určite by však nevadila profesorovi Putnamovi z Harvardu, ktorý nedávno dokazoval, že veriaci ľudia sú lepší občania ako neveriaci. A práve podobná štatistika mu k provokatívnej téze pomohla.

Sylvia Porubänová v Pravde zase hystericky strašila, že Rómovia sú len prví v poradí. Nasledovali by prisťahovalci, Židia, evanjelici, homosexuáli. Palkovi totiž ide o „čisté Slovensko“. Zábavné. A zvláštne, ako ľahko niektorí bývalí komunisti obviňujú antikomunistov z totalitných ambícii. Pritom Palko na rozdiel od Porubänovej členom zločineckej organizácie nebol a žiadne násilie proti žiadnej zo spoločenských skupín nikdy neschvaľoval.

Námietky

Čo má spoločné postoj Sylvie Porubänovej, Petra Zajaca či redakčnej línie denníka Sme? Politickú korektnosť.

Základná námietka proti Palkovmu návrhu znie, že zverejnená štatistika zhorší spoločenskú situáciu a nevraživosť voči Rómom. Pritom viacerí z týchto ľudí súčasne tvrdia, že Slovensko je väčšinovo buď skryte rasistické, prípadne že o vyššej miere rómskej kriminalite aj tak všetci vieme a zverejnená štatistika teda ničomu nepomôže. Logickým dôsledkom teda je, že kritici zverejnenia bránia predsudky a mýty. Keby si mysleli opak, museli by byť zástancami zverejnenia. Inak než pravdivou štatistikou stereotypom čeliť nemožno.

Nič nové pod slnkom, poviete si. V Amerike napríklad vo všetkých filmoch z väzníc dominujú bieli väzni, zločin páchajú najmä bohatí ľudia a bystrí vyšetrovatelia napríklad z CSI majú všetky farby pleti. Pritom v realite to vyzerá trochu inak. Nie je teda pravda, že zástancom politickej korektnosti na farbe pleti nezáleží. Záleží. A viac než komu inému.

V tej istej Amerike však existuje aj iná tradícia. Rasová, etnická či náboženská identita sa berie vážne a spoločenské problémy sa skúmajú. Vďaka tomu mohol Charles Murray napísať knihu Príliš mnoho dobra (Praha, 1998), kde o kriminalite, rozvodovosti či chudobe amerických černochov otvorene písal a zásadne tým ovplyvnil Reaganovu sociálnu politiku. Murraya samozrejme v Amerike za jeho knihu kritizujú a nazývajú rasistom. Napokon, podobne by dnes dopadol aj na Slovensku.

Neprekvapuje ma, že zástancami politickej korektnosti je Sylvia Porubänová a vlastne ani Tom Nicholson či Lukáš Fila. Prekvapivé je, že ju vyznávajú aj ľudia, ktorí ju kritizujú za našimi hranicami, napríklad v USA.

Kto mlčí

Aj to stojí za pozornosť, kto mlčí, ten totiž svedčí. A mlčia mnohí. Napríklad premiér Fico, vodca opozície Dzurinda, celá vláda, celá opozícia. Pritom ide o problém, ktorý je na Slovensku prítomný a ktorý má v podvedomí možno väčšie rozmery, ako v realite. Treba mu teda čeliť a jediný, kto sa snaží na Kotlebu reagovať, je Palko. A médiá ho za to lynčujú.

Kotleba musí mať radosť. Našiel spojencov, akých potrebuje.

Jaroslav Daniška
Autor je redaktor revue Impulz a týždenníka Týždeň.

Foto: conservative-t-shirts.com, akamai.net, flickr.com

Súvisiace články:
Juraj Kušnierik: Rómska štatistika
František Šebej: Hrubý omyl, zlý návrh
Lukáš Fila: Palkova diagnóza
Sylvia Porubänová: Zločin nemá farbu
Tom Nicholson: Zákon hodný holohlavých
Vladimír Palko: Buďme normálni
Pavol Minárik ml.: Ad Tom Nicholson: Návrh hodný holohlavých
Roman König: Rómovia a my
Jaroslav Daniška: Rómske otázky
Juraj Macko: Latentný rasista a novodobý inkvizítor?

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo