Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
12. september 2022

Po zásahu generálneho prokurátora

Ani kňazovi už podmienečný trest za sexuálne zneužívanie neprejde

Maroš Žilinka zbavil funkcie prokurátorky, vďaka ktorým dostal kňaz za sexuálne zneužívanie dieťaťa iba podmienku. K tomu pár slov.

Ani kňazovi už podmienečný trest za sexuálne zneužívanie neprejde

Generálny prokurátor. FOTO: TASR/Martin Baumann

Uplynulý týždeň bol bohatý na silné udalosti. Umrela britská kráľovná, Ukrajinci zaznamenali na frontovej línii úspechy a Slovensko žilo tým, kto budú noví ministri.

Minulý týždeň sa však udiala aj jedna vec, ktorá sa síce nedostane do dejín, ale pre Slovensko bola dôležitá.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa postaral o to, aby zaniklo oprávnenie „vykonávať funkciu vedúceho prokurátora námestníčke okresnej prokurátorky v Dolnom Kubíne a okresnej prokurátorke v Dolnom Kubíne“.

Urobil to preto, lebo vraj podkvalifikovali skutok sexuálneho zneužívania. Vďaka tomu dostal obžalovaný muž iba podmienečný trest za sexuálne zneužívanie dievčaťa.

Súd s takýmto trestom súhlasil, takže na tomto prípade z Oravy sa už nič meniť nebude.

Páchateľom bol katolícky kňaz, aj preto prípad vzbudil veľkú pozornosť a pripomenul traumu, s ktorou sa Katolícka cirkev musí teraz vyrovnávať. Možno tu bol aj pocit, že na Orave, ktorá je stále silno veriaca, sa páchateľ ľahšie dohodne s prokuratúrou či súdom a skôr vyviazne s miernym trestom.

Maroš Žilinka dal jasne najavo, že podobný postup, keď sa prokurátor s obžalovaným dohodne na vine a treste, a ten bude pritom podozrivo nízky, nebude Generálna prokuratúra pod jeho vedením akceptovať.

Vinou nízkeho trestu sa obvinený ocitol v „mediálnej klietke hanby“. Zdieľať

Tým sa utíšili vášne, ktoré spoločnosťou po tomto rozsudku lomcovali. Aj v Postoji sme písali, že takéto rozhodnutia prokurátorov a sudcov ľudí poburujú a znižujú dôveru k inštitúciám, ktoré majú zabezpečiť spravodlivosť.

K tomu len dve poznámky:

Jedna sa týka ešte konkrétneho prípadu z Oravy, kde je už dohoda o vine a treste právoplatná a nedá sa zrušiť.  

Ak je tu ešte všeobecné pobúrenie z toho, že dotyčný kňaz z toho vyviazol dobre, tak by som tento pocit chcela poopraviť. Iste, František Ondrek nepôjde do väzenia. Lenže jeho trest napokon nie je celkom bezvýznamný.

Pobúrenie z nízkeho trestu, ktoré sa prevalilo médiami, spôsobilo, že sa o tomto prípade veľa písalo, hovorilo, a tak toto meno ostane v pamäti. Tým, ktorí sledovali aj televízne správy, ostane v pamäti aj tvár spomínaného kňaza. Lebo sme ho videli naozaj dosť často. Ako prichádza na súd, ako odchádza, ako nastupuje do auta, ako odmieta hovoriť s reportérkou...

V tomto prípade je ťažké povedať, či jeho nízky trest bol výhrou. Práve pre ten trest sa ocitol v „mediálnej klietke hanby“.  Nebude mať preto ľahký život ani po vypršaní podmienečného trestu. Na dlhé roky ostane v pamäti spoločnosti ako sexuálny predátor, ktorý sa vyhol väzeniu. Bude čeliť nenávisti, pohŕdaniu a spolu s ním aj jeho rodina.

Inzercia

Kniha Nicol Hochholczerovej je dôležitá aj pre pochopenie hĺbky celého problému. Zdieľať

Druhá poznámka je všeobecnejšia.

Vo finálovej pätici kníh, ktoré sa tohto roku uchádzajú o cenu Anasoft Litera, je aj kniha o sexuálnom zneužívaní dieťaťa. Napísala ju žena, z ktorej si ešte na základnej škole urobil milenku jej učiteľ. Sexuálne zneužívanie ako vyšité, napriek tomu to táto žena dlho takto odmietala vidieť.

Vďaka knihe Nicol Hochholczerovej, o ktorej sme v Postoji písali, sme sa veľa dozvedeli o tom, ako takýto nerovný vzťah dieťaťa a dospelého muža môže vyzerať. Aj z tej knižky je jasné, prečo nie je vždy jednoduché vyšetrovať tieto trestné činy. A prečo ani vyšetrovatelia, prokurátori či sudcovia nemusia vždy rozumieť, čo sa vlastne dialo a prečo. Obeť sa v tomto prípade často cíti ako vinník a vinník má pocit, že sa stal obeťou.

Autorka opisuje, ako ona sama o tento vzťah stála a dlho si odmietala pripustiť, že bola sexuálne zneužívaná. Dokonca sa dostala až do závislosti, keď vzťah nechcela ukončiť, ani keď už jej učiteľ o ňu nestál.

Sama autorka o tom v Denníku N povedala aj toto: „Celkom úprimne sa obávam, aj keď to bude znieť strašne, že ak by niekto v tom čase radikálne zasiahol, možno by som doteraz žila zaseknutá v presvedčení, že to bol krásny vzťah a skončil sa jedine preto, lebo musel. Lebo ja som si v tom čase naozaj myslela, že som zamilovaná. On naše stretnutie vždy označoval za ,osudové‘ a mne vtedy vôbec nedošlo, že sa tým snažil zakryť práve to, nakoľko premyslené a vôbec nie náhodné bolo to, že oslovil práve mňa.“

Pointou toho rozhovoru je, že až keď Nicol dozrela, až vtedy pochopila, ako bola manipulovaná, ale aj tak odmietla vec riešiť trestnoprávne. Bolo by to vraj zbytočné a výsledok by bol neistý. Preto o tom napísala knihu a priznala, že je to istý druh pomsty.

Kniha Nicol Hochholczerovej je dôležitá aj pre pochopenie hĺbky celého problému. Pochopíme aj to, že obeti nemusí pomôcť ani tvrdé odsúdenie páchateľa, hoci pre spoločnosť je dôležité, aby jednoznačne určila, že zodpovednosť, teda trestnoprávnu vinu nesie vždy dospelý.

No aj dieťa s pocitom viny bude musieť istý čas žiť, nehovoriac o ľuďoch, ktorí s týmto dieťaťom žili alebo vedeli o jeho čudnom vzťahu.

Literatúra nám do tejto veci vniesla oveľa hlbší pohľad ako vyšetrovacie či súdne spisy.

 

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.