Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
09. september 2022

Energetická kríza

EÚ zavedie cenový strop elektriny, zastropovanie ruského plynu štáty odmietli

Štáty EÚ navrhujú využiť mimoriadne príjmy energetických spoločností, ktoré ťažia z vysokých cien elektriny, pričom ich náklady na výrobu elektrickej energie sú oproti trhovej cene veľmi nízke.

EÚ zavedie cenový strop elektriny, zastropovanie ruského plynu štáty odmietli

Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela zvoní zvončekom na začiatku mimoriadneho energetického samitu EÚ v Bruseli 9. septembra 2022. FOTO: TASR/AP

„Situácia sa za posledné týždne výrazne zhoršila. EÚ v súčasnosti zažíva napäté trhy s elektrickou energiou. Je to spôsobené najmä vplyvom vojny Ruska proti Ukrajine a s tým súvisiacimi prerušeniami dodávok plynu a zvýšením cien plynu.

Súčasne bola kapacita výroby elektriny v EÚ v posledných mesiacoch výrazne nižšia ako zvyčajne, najmä v dôsledku nedostatku jadrovej a vodnej energie. V tejto súvislosti sa ministri zhodli, že súčasné úrovne cien elektriny a plynu vyvíjajú tlak na infláciu a hospodárstvo EÚ, čím ohrozujú konkurencieschopnosť európskych spoločností a vytvárajú sociálne napätie,“ píše sa v záverečnom dokumente z dnešného mimoriadneho ministerského stretnutia v Bruseli.

„Chceme sa teraz sústrediť na štyri hlavné oblasti, v ktorých členské štáty očakávajú, že Európska komisia predstaví účinné riešenie,“ povedal po stretnutí český minister priemyslu a obchodu Josef Síkela, ktorý z pozície zástupcu predsedajúcej krajiny EÚ rokovanie ministrov viedol.

Ministri teda zadali eurokomisii štyri úlohy. Patria medzi ne zastropovanie cien energií a zavedenie solidárneho príspevku od spoločností vyrábajúcich fosílne palivá. „Očakávame, že Komisia prinesie určité núdzové opatrenia, intervencie vrátane zastropovania cien plynu. Štáty EÚ navrhujú využiť nečakané zisky producentov energie z lacnejších zdrojov na pomoc spotrebiteľom,“ dodal Síkela.

Ministri tiež požiadali Európsku komisiu, aby zabezpečila koordinovanú redukciu spotreby elektriny v celej EÚ a rovnako aby pripravila riešenie problému zníženého objemu likvidity, ktorý spôsobuje, že operátori a obchodníci s energiami nemajú dostatočné zdroje na zloženie zábezpeky na budúce dodávky, čo spôsobuje ďalšie problémy na európskom energetickom trhu.

Tieto úlohy má Európska komisia splniť do konca septembra.

Na mimoriadnom samite diskutovali aj o systéme emisných povoleniek. V tejto otázke však nepanuje dostatočná zhoda na to, aby z diskusie vzišiel konkrétny návrh. Na prerušenie obchodovania s emisiami, prípadne znásobenie ich dostupného objemu vyzýva najmä Poľsko, ktoré aktuálne saturuje svoje energetické potreby zvýšeným využívaním svojich zásob čierneho uhlia.

K intenzívnejšej prevádzke tepelných elektrární pristúpilo aj Nemecko, to však vzhľadom na zloženie svojej vlády, kde má výrazné slovo strana Zelených, odmieta diskutovať o zmene v systéme emisných povoleniek.

Ministri členských krajín sa tak zhodli na podpore väčšiny návrhov, ktoré predbežne pripravila Európska komisia a o ktorých sme na Postoji písali včera. Tá okrem iného navrhuje obmedziť predajnú cenu elektriny z nízkonákladových zdrojov na 200 eur za MWh. Medzi tieto zdroje navrhuje zaradiť aj jadro, solárnu, veternú či geotermálnu energiu, ale aj ďalšie.

Čítajte tiež

Na rokovaní prešiel aj návrh na intenzívnejšie investície do terminálov na skvapalnený zemný plyn, rozširovanie technológií na báze vodíka a budovanie ďalšej infraštruktúry, ktorá by prepojila už existujúce trasy prepravy plynu.

Strop na ruský plyn nebude

Členské štáty sa však nedohodli na zastropovaní ceny ruského plynu. Ako po stretnutí povedal zástupca Slovenska na rokovaní, štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek, toto zastropovanie podporili len štyri krajiny EÚ, drvivá väčšina bola proti.

„Slovensko podobne ako ďalšie krajiny to odmietlo, a to z dôvodu, že by to okamžite mohlo viesť k zastaveniu dodávok takého plynu a ku skokovému nárastu cien na trhu s plynom,“ vysvetlil Galek. Pritom už v predchádzajúcich dňoch sa voči tomuto návrhu objavila kritika. Tá smerovala k tomu, že ak by EÚ limitovala cenu, za ktorú od tretích krajín nakupuje plyn, mohlo by to dodávateľov odradiť od toho, aby do Európy plyn predávali. V takom prípade by už nebola problémom len samotná cena plynu, ale to, že plyn by v Európe fyzicky chýbal.

V prípade cien elektriny Slovensko podľa Galeka žiada, aby pri rozdeľovaní ziskov z výroby z nízkonákladových zdrojov bolo zohľadnené aj to, koľko elektriny ktorá krajina vyrobí a spotrebuje.

Inzercia

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Slovenské elektrárne dnes začali so zavážaním paliva do tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Inštalovaný výkon tohto bloku je 471 megawattov, čo pokryje približne 13 percent z celkovej spotreby elektriny. Po skúšobnej prevádzke a dosiahnutí maximálneho výkonu sa Slovensko stane vo výrobe elektriny sebestačné.

Podľa Karola Galeka na rokovaní panoval aj všeobecný záujem na oddelení cien plynu a elektriny. Na výrobu jednej MWh elektriny treba dve MWh plynu, k čomu treba prirátať aj cenu emisných povoleniek. Pritom bezemisné či nízkoemisné elektrárne dnes predávajú elektrinu za cenu, akoby ju vyrábali z plynu.

Konkrétnu legislatívnu podobu návrhu novej smernice, ktorá bude riešiť ceny energií, chce Európska komisia predstaviť 14. septembra. V nich by mala zohľadniť aj požiadavky, ktoré vzišli z dnešného rokovania energetických ministrov.

Karol Galek sa zhoduje s názorom eurokomisárky pre energetiku Kadri Simsonovej, že v prípade elektriny nie je možné využiť podobný mechanizmus ako pri plyne, teda skladovanie. Dôležité na úsporu je teda využívať technológie, ktoré znížia energetickú náročnosť.

Ministri na rokovaní informovali aj o aktuálnom stave pripravenosti svojich krajín na nadchádzajúcu zimu a vykurovaciu sezónu. Predchádzajúce opatrenia smerovali k dostatočnému napĺňaniu zásobníkov plynu, solidárnemu deleniu sa o zásoby, diverzifikácii dodávok a záväzku znížiť dopyt počas prichádzajúcej vykurovacej sezóny o 15 percent.

Zo súhrnných údajov vyplýva, že podzemné zásobníky plynu v EÚ sú naplnené na 82,5 percenta svojej kapacity a tieto zásoby sa podarilo dosiahnuť výrazne pred záväzným termínom, ktorý bol dohodnutý na 1. november tohto roka. Zásobovanie plynom by tak nemalo byť ohrozené ani napriek tomu, že Rusko prakticky odstavilo dodávky plynu aj cez plynovod Nord Stream I.

Čítajte tiež

Popri diskusii o štátnych zárukách pre operátorov a obchodníkov s energiami na zabezpečenie ich likvidity prišla správa aj z Európskej centrálnej banky.

Jej šéfka Christine Lagardeová na piatkovej tlačovej konferencii v Prahe vylúčila možnosť, že by ECB poskytovala krátkodobé pôžičky energetickým spoločnostiam v problémoch. To je podľa nej úlohou jednotlivých národných vlád.

ECB však podľa nej môže podporiť jednotlivé banky, ktoré následne môžu poskytovať záruky energetickým spoločnostiam.

Vo Veľkej Británii napríklad tento týždeň ministerstvo financií spoločne s centrálnou Bank of England spustili fond vo výške 40 miliárd libier, ktorý má obchodníkom s energiami poskytnúť likviditu.

V piatok požiadala o štátnu pomoc aj nemecká spoločnosť VNG, ktorá je tretím najväčším dovozcom ruského zemného plynu v Nemecku. Od štátnej podpory si firma sľubuje, že bude môcť pokračovať v obchodovaní a vyrovnať sa so stratami, ktorej jej spôsobilo zabezpečovanie alternatívnych zdrojov plynu po znížení a prerušení dodávok z Ruska.

Na podobné problémy upozorňujú energetické spoločnosti naprieč celou Európou. Tieto problémy s dostupnými záručnými finančnými zdrojmi postupne odrádzajú investorov, čo ohrozuje celý energetický sektor. Ten môže mať v nasledujúcom období problémy v prípade nevyhnutných investícií do prenosovej sústavy. Bez nich môže elektrická sieť skolabovať a spôsobiť rozsiahle výpadky dodávok.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.