Spoločnosť 07. september 2022

Interná správa ruskej vlády Krajina sa z recesie po sankciách nevyhrabe do konca desaťročia

Erik Potocký
Erik Potocký

Rusko príde nielen o miliardy z obmedzeného exportu surovín, hospodárstvo bude gniaviť aj zákaz dovozu potrebných technológií.

Rusko príde nielen o miliardy z obmedzeného exportu surovín, hospodárstvo bude gniaviť aj zákaz dovozu potrebných technológií.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Potocký

Krajina sa z recesie po sankciách nevyhrabe do konca desaťročia
Vladimir Putin počas prejavu na ekonomickom fóre vo Vladivostoku 7. septembra 2022. FOTO - TASR/AP

Rusko verejne prezentuje, že sankcie, ktoré naň po 24. februári uvalila Európska únia, USA, Británia, Kanada a ďalšie krajiny globálneho Západu, majú minimálny alebo žiadny vplyv na jeho ekonomiku. Ba dokonca, že sa ruskému hospodárstvu darí, rubeľ silnie a tak ďalej a tak ďalej.

Obraz, ktorý sa Rusko snaží vytvárať pred svetom a hlavne pred vlastným obyvateľstvom, je však v prudkom rozpore s realizmom interných informácií, ktoré o vývoji ekonomiky a možných scenároch dostávajú najvyšší predstavitelia štátu.

Prístup k jednej z takýchto správ získala agentúra Bloomberg.

Pravosť dokumentu, ktorý bol prezentovaný na vládnom rokovaní 30. augusta, agentúre potvrdili zdroje, ktoré poznajú jeho obsah.

Rusko bude čeliť hlbokej recesii s ohrozením exportných sektorov, úniku mozgov, problémy pravdepodobne zasiahnu aj zásobovanie domáceho trhu plynom a ropou.

Ruskí vládni analytici pripravili na základe doterajšieho vývoja a vplyvu sankcií tri možné scenáre toho, ako sa bude ruskej ekonomike v najbližších rokoch dariť. Lepšie povedané, nedariť.

Dva z troch scenárov ukazujú, že v budúcom roku sa prepad ekonomiky zrýchli, pričom na predvojnovú úroveň sa vráti najskôr až na konci desaťročia.

Tzv. „inerciálny“ scenár (zotrvačný, resp. dlhodobo pôsobiaci) predpokladá, že ekonomika v budúcom roku dosiahne pokles oproti roku 2021 o 8,3 percenta, po ktorom by malo nasledovať mierne znižovanie tempa hospodárskeho poklesu. „Stresový“ scenár uvádza minimum až v roku 2024 na 11,9 percenta pod úroveň z minulého roka.

Najpozitívnejší scenár uvádza pokles v budúcom roku o 3,8 percenta a rast už v roku 2025.

Zdroj: bloomberg.com

Vo všetkých scenároch sa však očakáva krátkodobejší či dlhodobejší ekonomický prepad, čo je v rozpore s verejnými vyhláseniami Kremľa, pričom hlavnou príčinou spomalenia ruskej ekonomiky budú podľa správy sankcie uvalené po 24. februári.

Okrem samotných sankcií, ktoré zasahujú asi štvrtinu dovozu a vývozu, správa podrobne uvádza, ako Rusko teraz čelí „blokáde“, ktorá „zasiahla prakticky všetky formy dopravy, čo ďalej brzdí ekonomiku krajiny“. Stupňujú sa aj technologické a finančné obmedzenia.

Správa odhaduje, že do roku 2025 môže krajinu opustiť až 200-tisíc špecialistov, čo je prvá oficiálna prognóza stupňujúceho sa úniku mozgov a rastúcej emigrácie.

Naproti tomu sú oficiálne prezentované prognózy na úrovni maximálne trojpercentného poklesu v tomto roku, no s očakávaným rastom už v roku 2023.

Dokument okrem týchto scenárov prináša aj návrhy opatrení na podporu ekonomiky a ďalšie zmiernenie vplyvu sankcií. Jeho autori sa domnievajú, že by tieto opatrenia dokázali priniesť zotavenie na predvojnovú úroveň už v roku 2024 a stabilný rast v ďalších rokoch.

Mnohé z nich sú však len variáciou na ekonomické stimuly, ktoré ruská vláda využívala už v uplynulom desaťročí, keď ruská ekonomika stagnovala aj bez vplyvu tvrdších sankcií.

Voči Rusku boli zavedené sankcie už v roku 2014 po anexii Krymu a invázii „dovolenkujúcich“ príslušníkov ruskej armády do východoukrajinského Donbasu. Tieto sankcie však boli do veľkej miery neúčinné, resp. existoval jednoduchý mechanizmus na ich obchádzanie, napríklad reexportom cez tretie krajiny.

K uniknutému dokumentu sa na tohtotýždňovom ruskom ekonomickom fóre vo Vladivostoku vyjadril v utorok aj ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov, ktorý predpovede označil za „analytické odhady, ktoré sme použili na výpočet toho, čo by sa stalo, keby sme sa nevzpierali a nič nerobili“, cituje Bloomberg ruskú štátnu agentúru Tass.

Podľa experta agentúry Bloomberg, ruského ekonóma Alexandra Isakova však nejde len o fiktívne scenáre, ale Rusko čakajú reálne problémy.

„So zníženým prístupom k západným technológiám, vlnou odpredaja zahraničných spoločností a demografickými protivetrom, ktorý je pred nami, sa potenciálny rast krajiny v nasledujúcom desaťročí zníži na 0,5 percenta až 1,0 percento. Potom sa bude ešte viac zmenšovať, až tesne nad nulu do roku 2050. Rusko bude zároveň čoraz zraniteľnejšie voči poklesu globálnych cien komodít, keďže medzinárodné rezervy ich už nebudú stabilizovať,“ predpokladá Isakov.

Ropa, plyn, kovy...

Správa ruských vládnych analytikov varuje, že v najbližších dvoch rokoch dôjde k citeľnému zníženiu objemu výroby v mnohých exportne orientovaných sektoroch. To sa dotkne ropy, plynu, exportu kovov, chemického či drevárskeho priemyslu. Hoci je možné, že tieto sektory neskôr zažijú oživenie, podľa správy „prestanú byť hnacím motorom ekonomiky“.

Úplné zastavenie dodávok plynu do Európy, na hlavný ruský exportný trh, by podľa správy mohlo stáť až 400 miliárd rubľov (6,6 miliardy dolárov) ročne na stratených daňových príjmoch. Tento exportný výpadok nebude možné úplne kompenzovať novými exportnými trhmi ani v strednodobom horizonte.

Výpadok európskeho trhu spôsobí vynútené zníženie objemov ťažby, čo ohrozuje plány Kremľa na rozšírenie domácich dodávok plynu. Nedostatok technológií potrebných pre elektrárne na skvapalnený zemný plyn je podľa správy kritický a bude brzdiť snahy o rozširovanie energetickej infraštruktúry.

Podobne to platí aj pri rope. Do Európy vlani smerovalo 55 percent ruského exportu tejto suroviny. Výpadok tohto trhu by teda rovnako viedol k obmedzeniu ťažby a následne k problémom so zásobovaním domáceho trhu palivami.

Ak budú sankcie pokračovať v súčasnej miere, ruskí producenti kovov prídu dohromady o 5,7 miliardy dolárov ročne. A ak svetová ekonomika skĺzne do recesie, čo môže byť pravdepodobným vyústením súčasnej energetickej krízy, Rusko zasiahne ďalšie zníženie exportu. Pokles dopytu po jeho surovinách už nebude výsledkom politických rozhodnutí o sankciách, ale ekonomickým poklesom na globálnej úrovni. Výsledkom bude prepad rubľa a prudký rast inflácie.

Import

Export surovín živí ruský štátny rozpočet, pre chod ekonomiky je však rovnako dôležitý aj import, najmä technológií potrebných v priemysle, a to vrátane ťažby surovín.

Krátkodobým rizikom sú odstávky výroby v dôsledku chýbajúcich surovín či komponentov. Dlhodobé obmedzenie ekonomického rastu však hrozí pre trvalú neschopnosť opravovať poškodené či opotrebené zariadenia, pretože náhradné diely do nich sú takisto predmetom sankcií.

Technologické zaostávanie sa môže podľa internej ruskej vládnej správy natiahnuť na jednu až dve generácie, keďže priemysel sa bude musieť preorientovať na menej kvalitné a vyspelé technológie z Číny či juhovýchodnej Ázie. Čína napriek nespornému pokroku napríklad v informačných technológiách stále výrazne za Západom zaostáva v technologickom vývoji v širokom spektre využitia.

Pre niektoré technológie navyše neexistujú alternatívni dodávatelia. Aj v tomto kontexte treba vnímať ostatný spor medzi Západom a Čínou v boji proti priemyselnej špionáži.

Toto riziko sa týka aj poľnohospodárstva a môže výrazne obmedziť produkciu komodít a samotných potravín. Rusko patrí medzi najväčších producentov a exportérov pšenice či slnečnicového oleja a problémy v tomto sektore môžu spôsobiť nielen problémy so zásobovaním vlastného obyvateľstva, ale aj v krajinách závislých od dovozu ruských komodít.

V živočíšnej výrobe až 99 percent produkcie hydiny a 30 percent produkcie mlieka závisí od dovozu krmovín. Od dovozu semien je závislá aj veľká časť rastlinnej výroby.

Okrem ťažby surovín a poľnohospodárstva však sankcie zasiahnu aj ďalšie dôležité sektory. Deväťdesiatpäť percent cestujúcich je v leteckej doprave prepravovaných lietadlami zahraničnej výroby, ktorým postupne môžu dôjsť náhradné diely. Sankcie zároveň o takmer tretinu zdraželi nákladnú automobilovú dopravu.

Pre strojársku výrobu dokáže domáci priemysel vyrobiť len 30 percent obrábacích strojov, pričom mu chýba kapacita na výraznejšie navýšenie výroby. Až 80 percent domácej výroby farmaceutického priemyslu využíva dovážané suroviny. Technologické zaostávanie sa pravdepodobne prejaví aj v komunikačnom sektore. Aj Čína ako alternatívny dodávateľ totiž potrebuje čas na zvýšenie kapacity svojho priemyslu, ktorý by dokázal saturovať ruský trh.

Putin trvá na tom, že „dobre bude“

Ruský štátny rozpočet príde o veľké zdroje príjmov, autori správy preto konštatujú, že môže dôjsť k obmedzeniu viacerých plánovaných rozvojových projektov, ktoré v nedávnom období ohlásil Vladimir Putin, vrátane podpory pôrodnosti a zvyšovania priemerného veku.

Toto pritom nie sú predpovede západných akademikov a teoretikov, pri ktorých môže byť neraz želanie otcom myšlienky. Ide o správu ruských vládnych úradníkov, ktorá sa snaží vlastnej verchuške dať reálny obraz o stave ruskej ekonomiky.

K masám ruského obyvateľstva sa tieto informácie zaiste tak ľahko nedostanú, a keby aj, mnohí by im pod vplyvom kremeľskej propagandy neverili.

Ak sme totiž spomenuli tohtotýždňové ruské ekonomické fórum vo Vladivostoku, samozrejme, najväčšiu pozornosť na ňom pútal prejav Vladimira Putina.

Ten sa okrem tradičného výkladu vojny ako špeciálnej operácie, za ktorú je vinná len Ukrajina huckaná USA, venoval aj sankciám Západu voči Rusku. A ruskému ľudu situáciu podľa očakávaní vykreslil po svojom.

Rusko podľa neho čelí ekonomickej, finančnej a technologickej agresii Západu, čo mu spôsobuje isté problémy v niektorých regiónoch a priemyselných odvetviach. Priznal, že trpia najmä firmy závislé od dodávok z Európy.

Európa je však na tom podľa neho omnoho horšie. „Dôvera v dolár, euro a libru sa stratila, konkurencieschopnosť podnikov v Európe klesá, inflácia rastie. Rusko svojou aktivitou na Ukrajine nič nestratilo, len posilňuje svoju suverenitu,“ vysvetlil Putin a dodal, že výsledkom bude to, že Rusko bude rýchlejšie rásť. Zdôvodnil to tým, že Rusko je jediná krajina na svete, ktorá sa dokáže zabezpečiť vlastnými surovinami vďaka tomu, že svoj ťažobný priemysel ochránila pred nepriateľskými akciami.

Európa je nepochybne v ekonomických problémoch, no Rusko nie je v tomto žiadnym ostrovom prosperity.

Či už to Putin vie, alebo uveril vlastným lžiam, ktoré predkladá svojim poddaným, nič to nemení na tom, že jeho vlastný úradníci racionálne zrátali, čo krajinu čaká.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0