Sila a slabosť budúceho premiéra

Sila a slabosť budúceho premiéra

Robert Fico a Radoslav Procházka. Jeden z nich sa stane po voľbách premiérom, pričom šance toho prvého získať tento post sú oveľa väčšie. Ktorý z nich by bol pre krajinu lepší?

Hoci Smer môže mať ešte horší volebný výsledok, než predpovedali posledné zverejnené prieskumy, Robert Fico má naďalej najväčšiu šancu, aby sa stal po 5. marci tretíkrát premiérom.

Najväčšia šanca však neznamená istotu. Ak sa potvrdia dlhodobé trendy a Sieť obsadí druhé miesto, za istých, pre pravicu veľmi šťastných okolností, môže vzniknúť aj vláda bez Smeru. V takom prípade by sa nový premiér volal Radoslav Procházka.

Pokúsili sme sa v krátkosti porovnať silné aj slabé stránky týchto politikov. Oboch spája profesia (právo), vychádzajú však z celkom iného rodinného aj ideového prostredia a sú aj iné typy politikov.

Ak by sme mali vyberať medzi týmito dvomi mužmi, naša voľba by padla na Radoslava Procházku – aj napriek jeho slabým stránkam. Najskôr sa však treba pristaviť pri dôvodoch, prečo by bolo pre našu krajinu horšie, keby sa premiérom opätovne stal Robert Fico – aj napriek niektorým jeho silným stránkam.

 

Tri dôvody, prečo by už Robert Fico nemal byť premiérom

1. Ako sme nedávno napísali, Robert Fico bol v uplynulých rokoch premiérom proti svojej vôli. Po prehre v prezidentských voľbách sa správal sebazáchovne – opäť sa zhlboka nadýchol, aby si udržal moc a doviedol Smer k ďalšiemu víťazstvu. Ak sa mu aj po tretíkrát podarí zasadnúť do premiérskeho kresla, bude hľadať ústupovú stratégiu, ako z politiky odísť neporazený a do dôstojnej funkcie. Mať ďalšie roky premiéra bez vnútornej motivácie je pre krajinu luxus.

2. Ako premiér preukázal, že ani pri pohodlnej parlamentnej väčšine nedokáže meniť krajinu k lepšiemu. Ficovmu vládnutiu chýba étos, obyvateľov nedokáže motivovať pozitívne, jeho pracovnou metódou je politicky využívať ich frustrácie a úzkosti z meniaceho sa sveta.

3. Jeho strana je až príliš previazaná so záujmami vplyvných oligarchov. Ďalšie obdobie vo vláde by túto závislosť ešte viac prehĺbilo, čo by mohlo mať fatálne dôsledky na dôveru ľudí v štandardnú politiku. Bola by to ďalšia voda na mlyn extrémistov všetkých farieb.

Tri silné stránky Roberta Fica

1. Jeho sebadisciplína a vytrvalosť sú pozoruhodné – v čele Smeru, voličsky najúspešnejšej strany ponovembrovej histórie, je už vyše 16 rokov a stále politicky reprezentuje veľkú časť Slovenska.

2. Opiera sa o dobre fungujúci a lojálny tím. Smer nie je klasická strana, ale manažérsky riadený podnik, v ktorom sa nevedú programové ani personálne diskusie. O všetkom rozhoduje predseda a úzke vedenie v neformálnych rozhovoroch.

3. Jeho doterajší úspech je dôvodom, prečo sa u nás ani v časoch krízy a nezamestnanosti nedarí extrémistom ako v iných krajinách. Dokáže aj v masách frustrovanejších voličov vyvolávať pocit, že stelesňuje ich záujmy a je v opozícii voči (kapitalistickému) systému, hoci sám je už dávno jeho súčasťou. Aj on však vie, že mu toto zdanie už dlho nevydrží.

 

Tri dôvody, prečo by bol Radoslav Procházka lepším premiérom

1. Šéf Siete má nesporne politický talent. Nielen to, má aj dostatok energie i vnútornej motivácie na to, aby vniesol do riadenia štátu novú dynamiku a dal vládnutiu nový zmysel. Podobne ako Fico má veľkú osobnú ctižiadosť, ale tiež z neho cítiť, že má aj chuť meniť veci. V tomto sa viac podobá na Mikuláša Dzurindu než na dnešného premiéra.

2. V tíme Siete je niekoľko ľudí, u ktorých existuje predpoklad, že by z vládnych pozícií dokázali presadzovať aj nepopulárne, ale potrebné kroky. Podobne ako pri SDKÚ aj pri Sieti by boli hnacím motorom jej vlastní voliči – Procházkovi by sa oveľa ťažšie než Ficovi vysvetľovalo, že školstvo a zdravotníctvo nechal roky ležať len tak.

3. Procházka nie je provinčným politikom, je vzdelaný, má rozhľad a bol by schopný vnímať problémy v širších, nielen slovenských súvislostiach. V čase, keď je v rozvrate náš východný sused, hrozí rozpad Schengenu a stále nie je zažehnaná eurokríza, je neprovinčne uvažujúci premiér pre krajinu nevyhnutnosťou.

Tri slabé stránky Radoslava Procházku

1. Sú politici, ktorí v najvyšších úradoch rastú, ale aj takí, ktorých moc zomelie či zvýrazní ich najhoršie vlastnosti. Do akej skupiny by patril Procházka? V politike už viackrát ukázal, že má problémy so sebaovládaním. Niekedy si spätne prizná chybu, ale jeho nestála povaha je rizikom. Keďže ešte nezastával vysokú funkciu, jeho premiérovanie by bolo minimálne na začiatku dobrodružstvom.

2. Nie je tímový hráč, čo by ho na poste premiéra mohlo rýchlo vyčerpať. Aj vo svojej strane pôsobí ako mikromanažér, ktorý nevie odlíšiť podstatné od vedľajšieho – je posadnutý pocitom, že musí rozhodovať aj o detailoch, o ktorých by líder nemal nič vedieť.

3. Nepredvídateľnosť. Jeho partneri občas nevedia, či jeho slovo platí a či na druhý deň nebude interpretovať dohody inak než v ich pôvodnom duchu. V komplikovanej koaličnej vláde môže byť táto jeho črta aj sebazničujúca.

 

Foto: Tomáš Benedikovič

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo