Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Tlačové správy
01. marec 2016

Rozhovor s M. Klimekom, autorom koncepcie Nemecký štandard pre Slovensko

Ak chceme vyššie mzdy a životnú úroveň, musíme načúvať podnikateľom.
Rozhovor s M. Klimekom, autorom koncepcie Nemecký štandard pre Slovensko

Po svojej vlaňajšej publikácii Nemecký štandard pre Slovensko ponúka ekonóm Marcel Klimek pozoruhodný program revitalizácie slovenského poľnohospodárstva.“ Takto zhodnotil týždenník .týždeň vašu analýzu o potravinovej sebestačnosti, v ktorej tvrdíte, že Slovensko zbytočne dováža potraviny za miliardu eur a ak by pár vyvolených agrobarónov nemalo monopol na dotácie, mohli by vzniknúť desiatky tisíc pracovných miest.

Ako ste to vypočítali?

Tieto čísla vychádzajú z našej histórie a zo štatistík EÚ. SR bola pred 25 rokmi potravinovo sebestačná, t. j. export a import potravín bol v rovnováhe. Aj dnes máme všetky klimatické a technické podmienky na sebestačnosť – ak sa výkon poľnohospodárstva a potravinárstva aspoň priblíži priemeru EÚ, budeme potravinovo sebestační opäť. 

Koľko ľudí dokáže tento sektor uživiť?

Za 25 rokov prišlo poľnohospodárstvo o 200-tisíc pracovných miest. Len dosiahnutie priemeru v zamestnanosti na 100 ha pôdy by znamenalo 50-tisíc nových miest. Pomoc slovenskej potravinovej sebestačnosti pritom nemusí stáť ani euro navyše.

Ktoré potraviny by Slovensko nemuselo dovážať, keby sa zaviedol princíp Potravinovej miliardy?

Obraz dovozu potravín do SR je veľmi smutný. Prekvapivo najväčší čistý dovoz nepredstavujú exotické banány či citróny. Naopak, sú to bežné produkty z krajín mierneho klimatického pásma:

1. mäso: celková hodnota 362 miliónov eur,

2. mlieko a vajcia: celková hodnota 341 miliónov eur a

3. nápoje: celková hodnota 315 miliónov eur.

Prečo si myslíte, že slovenské potraviny by boli lepšie ako tie dovezené?

Na Slovensku máme vysoké zákonné požiadavky a normy ako na procesy poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, tak aj na samotné potraviny. To je rozhodujúce kritérium. Navyše spotreba lokálnych a regionálnych produktov zásadne znižuje dopravu a tým aj škodlivé emisie, čím prispieva aj k ochrane životného prostredia.

Čo by musel nový minister pôdohospodárstva zmeniť, aby agrosektor vyprodukoval viac nových pracovných miest a domácich potravín?

Zaviesť „Štvorlístok“ opatrení Potravinovej miliardy. Sú to 4 nosné opatrenia:

• Dotácie viazané na dosiahnutý cieľ – chceme podporovať len tých, ktorí vidieku reálne pomáhajú – zamestnanosťou, ekologickosťou výroby, prípadne vysokou pridanou hodnotou produkcie. Chceme zastaviť „peňazovod“ smerujúci do vreciek slovenských agrobarónov.

• Usporiadanie pozemkového vlastníctva – spomínaní agrobaróni profitujú z mimoriadnej rozdrobenosti slovenskej pôdy a z obmedzení pri jej kúpe a predaji. Toto sa musí zmeniť.

• Vlastnícke vysporiadanie podielnikov v družstvách – najmenej efektívni poľnohospodári sú tam, kde je najviac podielnikov. Tí sú navyše často priamo okrádaní a držaní v nevedomosti. Chceme motivovať družstvá, aby podielnikov, ktorí reálne neprispievajú k podnikaniu, férovo vyplatili a aby sa podiely družstiev koncentrovali do rúk tých, ktorí v nich reálne pracujú.

• Know-how transfer, vedomosti, zručnosti a pracovné „cnosti“ – je nevyhnutné, aby slovenskí farmári odpozorovali úspešné metódy vyspelého zahraničia. Preto štát musí podporiť čo najväčšiu výmenu informácií, stáží a vzdelávania medzi slovenskými farmármi a ich partnermi v úspešnejších krajinách.

 

 

Čo by táto reforma znamenala pre agrobarónov, ktorí zarábajú vďaka dnešným pomerom? 

Vyplácanie miliárd eurodotácií dnes nie je nejako podmienené či viazané na ciele v produkcii a zamestnanosť, ale sú vyplácané ako čistá pozemková renta (takmer „bezprácny“ zisk) za hektár pôdy (253 eur/ha, hoci často za prenájom tohto hektára jeho vlastníkovi zaplatia len pár eur).

Agrobaróni pri rozdeľovaní dotácií dosiahli katastrofálny stav, kde dochádza „ku kumulácii vyše 80 % dotačných peňazí do rúk cca 10 percent žiadateľov o ne“.

A tak hoci každoročne nalievame v SR viac ako 500 miliónov eur do poľnohospodárstva, tieto ohromné finančné zdroje „nemali takmer žiadny vplyv na zlepšenie ekonomickej situácie u cca 90 percent poľnohospodárskych subjektov“.

Posledné dve citácie nie sú z mojej hlavy - sú priamo z ministerstva pôdohospodárstva, ktoré za tento zlý stav nesie plnú zodpovednosť.

Čo by sa stalo po zavedení „Štvorlístka“?

V momente ako zmeníme tento stav, dosiahneme dostatok slovenských potravín v obchodoch a potravinovú sebestačnosť. Poľnohospodárstvo sa stane normálnym odvetvím, v ktorom sa oplatí podnikať ľuďom ochotným pracovať. 

Inzercia

Akú odozvu mala Potravinová miliarda medzi farmármi?

Na moje prekvapenie ešte pozitívnejšiu, ako som očakával. Aj na stretnutí so zástupcami SPPK sme sa pozitívne zhodli na všetkých relevantných krokoch na oživenie slovenského agrosektora.

Bude tento program prioritou pre OĽaNO-NOVA, ak sa dostane do vlády?

Áno, je jednou z priorít, bez ktorej nemožno úspešne riešiť 2 najzávažnejšie problémy Slovenska – nezamestnanosť a nízku životnú úroveň.

Ste autorom aj ďalšej publikácie „Nemecký štandard pre Slovensko“. Ide o ekonomickú víziu, v ktorej navrhujete vytvoriť špeciálne ekonomické zóny, model, ktorý by sa dal nazvať aj štát v štáte. Aké pravidlá by v ňom vládli?

Špeciálne ekonomické zóny prinesú podnikateľom a zamestnancom: zásadne lepšiu vymožiteľnosť práva, lepšie pripravených absolventov pre prax, odbyrokratizovanú a proklientsky orientovanú verejnú správu a transparentnú štátnu podporu.

Celková koncepcia navyše pre Slovensko prinesie nižšiu podnikateľskú daň z príjmov právnických osôb (16 %), jednoduché koncesie pre živnostníkov, možnosť 2-násobného daňového odpočtu osobných výdavkov pre registrované prevádzky v regiónoch juhovýchodného Slovenska a nižšie ceny energií.

Čo to prinesie obyčajným zamestnancom?

Nepriamou, ale zároveň tou rozhodujúcou výhodou bude nižšia nezamestnanosť, postupne vyššie platy a v konečnom dôsledku vyššia životná úroveň.

Všetky tieto plány si vyžadujú aj zmenu zákonov. Kedy by mohli špeciálne ekonomické zóny reálne vzniknúť?

Všetky primárne opatrenia smerujúce k implementácii nemeckého štandardu vrátane úprav daňových zákonov, regulačných opatrení v cenovej politike, auditu a analýz existujúcej siete priemyselných parkov a pod. môžu byť uskutočnené v priebehu prvého kalendárneho roka vlády tak, aby počnúc 1. januárom nasledujúceho roka boli účinné a mohli byť uvádzané do života.

Koľko by do nich musel štát investovať?

Realizovať novú špeciálnu ekonomickú zónu je možné so sumou 5 miliónov € a revitalizovať existujúce za sumu približne 2 milióny €. V celkovom objeme to predstavuje náklad približne 240 až 300 miliónov € rozložený na 2 – 3 roky, t. j. 80 – 150 miliónov € ročne.

Prečo je inšpiráciou práve Nemecko a Rakúsko?

Rakúsko bolo po druhej svetovej vojne oveľa chudobnejším štátom ako vtedajšie Československo. 10 rokov po vojne už Rakúsko v životnej úrovni Československo predstihlo a dnes už tesne predbieha aj Nemecko. Ako sa to mohlo stať?

Ako je známe, Rakúšania po druhej svetovej vojne neobjavili Ameriku ani nevynašli koleso. Prevzali od úspešnejších to, čo sa u nich osvedčilo. Slovensko je dnes v podobnej situácii. Materiál „NEMECKÝ ŠTANDARD PRE SLOVENSKO“ sa venuje tomu, čo by sme mali od Nemecka alebo Rakúska prevziať, aby sme boli ekonomicky úspešní.

Počas svojej takmer 20-ročnej profesionálnej kariéry som pracoval ako prokurista pre nemeckú, rakúsku aj taliansku banku, súkromnú slovenskú spoločnosť a aj v slovenskej štátnej správe. Z porovnaní viacerých štandardov som videl jeden, ktorý vysoko prevyšuje iné - nemecký. 

Zapadajú tieto koncepcie, ako Nemecký štandard pre Slovensko, Potravinová miliarda, do programu ostatných stredo-pravých strán? 

Pred dvomi rokmi nebolo o potravinovej sebestačnosti počuť, a ak, bola skôr predmetom výsmechu zo strany niektorých elít. Po vydaní publikácie „Potravinová miliarda pre Slovensko“ s detailnou analýzou a návrhom riešení sa z tohto konceptu stala téma, ktorá si našla miesto v programoch mnohých relevantných pravicových strán. Preto som presvedčený, že táto unikátna koncepcia môže byť veľmi dobrým základom pre spoluprácu stredo-pravých strán. Podobne koncept Špeciálnych ekonomických zón v transformovaných priemyselných parkoch má pozitívny ohlas v programe pravice.

Pred voľbami vám vyjadril podporu spolumajiteľ spoločnosti ESET Anton Zajac či podnikateľ Radim Jančura z RegioJetu. Sú to úspešné firmy, ktoré nerobia biznis so štátom. Čo môže štát urobiť pre podnikateľov tohto typu?

Niektoré politické strany ešte aj dnes žijú v posadnutí triednym bojom. V presvedčení, že záujmy zamestnávateľov a zamestnancov sú protichodné. Je to zásadný omyl.

Slovensko sa za druhej vlády R. Fica postupne prepadalo v rebríčkoch kvality podnikateľského prostredia hlboko nadol. Spokojnosť podnikateľov s podnikateľským prostredím v krajine ide pritom bezprostredne ruka v ruke s blahobytom ľudí. Rovnako ako v kdekoľvek inde, aj na Slovensku sa spokojnosť podnikateľov takmer jedna k jednej odráža v životnej úrovni a nezamestnanosti. Tento vzťah hovorí jasne a nahlas: Ak chceme nižšiu nezamestnanosť a s ňou spojené vyššie mzdy a životnú úroveň, musíme načúvať podnikateľom a zlepšiť pre nich podmienky na podnikanie. 

 

Marcel Klimek kandiduje pod číslom 16 na kandidátke OĽANO-NOVA. Je autorom koncepcií Špeciálnych ekonomických zón a Potravinovej sebestačnosti pre Slovensko (www.marcelklimek.sk) a podpredsedom hnutia NOVA.

objednávateľ: NOVA, Ružová dolina 6, 821 01 Bratislava, IČO: 42265606
dodávateľ priestoru: Postoy, o. z., Holíčska 1023/25, 851 05 Bratislava, IČO: 42 412 676

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.