Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
01. september 2022

Život s maminým miláčikom

Aj po svadbe potreboval na všetko súhlas od matky. A nejde o ojedinelý prípad

Hoci si založili rodinu a majú deti, akoby zostali priviazaní pupočnou šnúrou k matke a nedokážu viesť samostatný život. Čím to je?

Aj po svadbe potreboval na všetko súhlas od matky. A nejde o ojedinelý prípad

Ilustračné foto: Flickr.com/Evanrudemi

Na začiatku vzťahu dokážu nesmierne očariť. Podľa psychológov sú totiž títo muži veľmi citliví a emocionálni a rozumejú ženskej duši. Má to však jeden háčik, na prvom mieste bude navždy jedna jediná žena – ich matka, a to aj vtedy, keď sa zmobilizujú a nájdu si partnerku, s ktorou si založia rodinu.

Je to fenomén, ktorý nie je ojedinelý ani u nás. Niečo naznačujú aj európske štatistiky. Podľa nich Slováci odchádzajú z domu ako tretí najstarší zo všetkých krajín Únie, a to tesne pred dovŕšením 31 rokov. Dlhšie zostávajú u rodičov už len Chorváti a Portugalci. Lepšie ako Slováci sú na tom dokonca aj Gréci či Taliani.

Časť z nich ostáva doma pre cenovo čoraz nedostupnejšie bývanie, toto však nebude zrejme ten hlavný dôvod. Tento trend totiž u nás zostáva rovnaký už niekoľko rokov, takmer rovnaké čísla Slovensko zaznamenalo už v roku 2011. Mladým ľuďom sa veľmi nechce opustiť domáce pohodlie, niektorí z nich sa už odpútať od rodičov ani nevedia.

„Vyzerá to tak, akoby si môj muž ani nevšimol, že sme už manželia. Pri každom rozhodnutí potrebuje súhlas svojej matky,“ hovorí pre Postoj o probléme, pre ktorý sa otriasa mladé manželstvo v základoch, Silvia z Bratislavy.

Silvia je 32-ročná mama štvorročnej dcérky a jedenapolročného syna. Poprosila nás o anonymitu, pretože ako hovorí, stále dúfa, že sa stane zázrak a manželovi dôjde, že svoj život nemôže podriaďovať svojej mame na úkor ich rodiny, a zverejnenie identity by tomu isto nepomohlo.

Na prvý pohľad vyzerá byť všetko idylické. Na začiatku bola veľká láska, deti prišli krátko po svadbe, Silvia je spokojná mama, ktorá chce zostať s deťmi doma do konca rodičovskej dovolenky, jej manželovi sa darí zabezpečiť rodinu bez väčších problémov.

Predsa je tam však jedno veľké ale, ktoré ničí spoločný manželský život, prináša veľké napätie do vzťahu a Silvia sa obáva, že dlhodobo takúto situáciu nedokáže znášať.

O čo ide? Jej manžel je jedináčik, jeho rodičia žijú v malom meste 30 kilometrov od Bratislavy. Obaja len nedávno odišli do dôchodku a sú vitálni. Žijú v rodinnom dome s malou záhradkou.

Silvia považovala za normálne, že jej muž za nimi zašiel cez víkend pomôcť alebo sa u nich zastavil niekedy po práci aj cez týždeň. Jej rodičia žijú na Orave a ako sama hovorí, keby mohla, tiež by ich rada vídala častejšie, keby boli bližšie. Keď však začali spolu s manželom po svadbe žiť, videla bližšie do ich vzťahu a zistila, že majú problém.

Bežný život zdieľa s matkou, nie s manželkou

„Manžel všetko dôležité konzultuje najskôr so svojou matkou. O všetkom sa dozvedám ako druhá. Aj o tom, že dostal dobrú pracovnú ponuku a rozhodol sa ju prijať, sa zveril najskôr svojej mame. Dokonca som ani nevedela, že o tom dlhší čas rozmýšľa, tieto veci preberal s mamou.“

Silvia si vyčíta, že nemala v začiatkoch prehliadať náznaky, že nebude všetko v poriadku, a mohla s tým robiť niečo skôr. Napríklad nepripisovala veľký význam tomu, že jej muž telefonoval s matkou denne niekoľkokrát. „O všetko, čo cez deň zažije, sa delí s mamou, nie so mnou. Bez preháňania s ňou denne telefonuje desať- aj viackrát.“

Tak aj dopadla rekonštrukcia ich bytu. Manžel konzultoval všetky zmeny s mamou. So Silviou mali síce spoločnú predstavu, prešli spolu obchody a vyberali spoločne, výber však platil len vtedy, keď ho neskôr ešte potvrdila jeho matka. „Keď mala výhrady, napríklad že podlaha je na jej vkus tmavá a nepáči sa jej, manžel hneď zmenil názor, aj keď dovtedy chcel presne tú,“ opisuje Silvia.

Nakoniec to dopadlo tak, že každá zmena v ich bývaní prešla schválením manželovej mamy. Silvia bola v tom čase popri malej dcérke tehotná s druhým dieťaťom a nemala energiu ísť do väčších konfliktov s manželom. „Veľa som sa vtedy naplakala. Bolo mi ľúto, že muž nevidí, že si budujeme spoločný domov, ktorý vôbec nie je podľa našich, ale podľa svokriných predstáv.“

Rodinné výlety počas víkendov rodinu stmeľujú, pre Silviu sú však vzácnosťou. Väčšinu víkendov trávia u svokrovcov spoločne alebo keď tam nemá chuť ísť, manžel ide sám s deťmi. Ak im náhodou zostane nejaký víkend voľný, stačí jediný telefonát od manželovej mamy a hneď je zmena plánu.

„Bolo mi ľúto, že muž nevidel, že si budujeme spoločný domov, ktorý vôbec nie je podľa našich, ale podľa svokriných predstáv.“ Zdieľať

„Tak sme naposledy museli zrušiť výlet s deťmi do ZOO, lebo mama potrebovala pomôcť s niečím v skleníku. Nezavážil ani dcérkin plač, ktorá bola veľmi sklamaná, že sa nikam nejde.“ Akoby manžel cítil povinnosť tráviť všetok svoj voľný čas s rodičmi, a nie s rodinou, ktorú si už založil.

„My vôbec netrávime čas spoločne ako rodina. Akoby manželova rodina bola stále jeho mama a otec a ja s deťmi len nejaký jeho doplnok, ktorému venuje chvíľku času medzi prácou a potrebami svojej mamy,“ hovorí nešťastne. „A to radšej nebudem opisovať, ako sa môj muž takmer rozplakal, keď som navrhla, že by sme aspoň jedenkrát mohli ostať na Vianoce doma ako rodina, len my dvaja a deti.“

Čo ju však najviac nahnevalo a čo bol aj dôvod, prečo sa rozhodla prehovoriť, aký je život s mužom, ktorý sa nevie odstrihnúť od svojej mamy, bol nedávny prípad, keď ochoreli obe deti.

„Mali vysoké horúčky. Zrejme som to od nich dostala, na druhý deň bolo zle aj mne, točila sa mi hlava, bola som veľmi unavená a horúčka mi doslova vyletela. Veľmi som svojho muža potrebovala, aby mi pomohol a postaral sa aj o deti,“ hovorí Silvia.

Lenže vtom zazvonil telefón. „Volala jeho mama, že potrebuje umyť okná. A môj muž namiesto toho, aby jej vysvetlil, že má doma chorú ženu aj deti, jednoducho sadol do auta a odišiel na celý deň,“ hovorí rozčúlene.

Inzercia

V mladej rodine je odvtedy veľmi dusno a Silvia vidí, že ťahá za kratší koniec. Až tak, že premýšľa, či má vôbec zmysel snažiť sa udržiavať rodinu pokope.

Keď matkiným cnostiam nedokáže konkurovať žiadna žena

Silviin manžel je typický predstaviteľ fenoménu takzvaného „mamičkinho miláčika“. Samozrejme, nezdravý vzťah s jedným z rodičov sa môže týkať aj partnerky v manželskom zväzku a určite nepôjde len o nejaké zriedkavé výnimky. Pomenovanie tohto typu ľudí v rôznych jazykoch sa týka práve mužských aktérov, napríklad v anglicky hovoriacich krajinách majú svojho „Mamma´s boy“ či Talianky majú problém s „Il mammone“.

Práve Taliani sú týmto fenoménom preslávení a vznikla o ňom nejedna komédia. Úsmevne na túto tému začína aj taliansky psychológ a psychoterapeut Riccardo Cicchetti, ktorý na svojej webovej stránke studioclinico.it spomína na jeden z rozhovorov zo svojej praxe. 

„Mali ste dlhodobejší vzťah?“
„Áno.“
„Kedy naposledy?“
„Pred polrokom. Chodili sme spolu rok, ale potom som ju opustil.“
„Mohli by ste vysvetliť dôvod svojho rozhodnutia?“
„Nebola tá pravá... Moja mama mi to hovorila od prvého dňa!“

Znie to vtipne, ale asi len tým, ktorí to nezažili na vlastnej koži. Cicchetti upozorňuje, že keď takýto „mammone“ dospeje a nadviaže vzťah so ženou, neustále sa nad nimi vznáša prízrak jeho matky, ktorá je vzorom ideálnej ženy, a on svoju známosť s ňou nemilosrdne porovnáva. „Je absolútne jasné, že priateľka nebude nikdy schopná konkurovať cnostiam jeho matky,“ dodáva.

Podľa psychológov si nezdravý vzťah s rodičom, väčšinou s matkou, vytvárajú najmä jedináčikovia, druhorodené deti, ktoré majú oveľa staršieho súrodenca, prípadne deti z nekompletnej rodiny. Nie je to však, samozrejme, pravidlo.

Pri predstave dospelého muža závislého od svojej matky máme mnoho predsudkov. Väčšinou ho vidíme ako neúspešného a nesamostatného muža, ktorý žije aj v štyridsiatke „v detskej izbe“ a nechá sa od svojej matky obsluhovať.

Riccardo Cicchetti však zdôrazňuje, že to je veľký omyl. „Môže to byť úspešný človek s dobrou kariérou a množstvom priateľov. Akurát aj naďalej bude na všetko potrebovať súhlas svojej matky ako malé dieťa.“

A presne takto postupuje takýto človek aj vo vzťahoch. „Keď nastanú bežné manželské konflikty, útočisko a útechu bude hľadať v náručí svojej matky, ktorá bude vždy pripravená dať mu životné rady. Hovoríme o správaní, ktoré by mal dospelý muž dávno nechať za sebou, pričom by mal samostatne čeliť problémom, ktoré život prinesie,“ dodáva.

Ako sa to nemá robiť, ukazuje Cicchetti tiež na príklade zo svojej praxe. Dospelý muž, ženatý päť rokov a otec jedného syna, súhlasil so samostatným bývaním, ale muselo to byť na rovnakej ulici, na ktorej stál rodičovský dom. Z práce nešiel domov za manželkou a dieťaťom, ale jeho prvá zastávka bola mamina kuchyňa. Tam s ňou prebral všetko, až po intímne manželské problémy.

„Môže to byť úspešný človek s dobrou kariérou a množstvom priateľov. Akurát aj naďalej bude na všetko potrebovať súhlas matky ako malé dieťa.“ Zdieľať

Jeho žena v zúfalstve vyhľadala odbornú pomoc, aby sa pokúsila zachrániť ich rozpadávajúci sa vzťah. Nosila v sebe hnev, že iní aj mladší muži odchádzajú za prácou na druhú stranu krajiny a vidia svojich rodičov trikrát do roka a jej manžel nedokáže žiť ďalej ako 50 metrov od svojej matky.

Taliansky psychológ nedáva týmto vzťahom veľkú šancu do budúcnosti. Z jeho skúseností v takýchto prípadoch partner nemôže nikdy vyhrať. Je presvedčený, že ak „detstvo a dospievanie nestačilo na proces odlúčenia a na vlastnú identifikáciu a sebauvedomenie, v dospelosti sa to už pravdepodobne nestane“.

Predsa len však dáva aspoň malú nádej. „Často dostávam otázku, či sa môže takýto muž zmeniť. Odpovedám áno, ak je to však on sám, kto cíti, že je táto zmena nevyhnutná. V každom prípade je to však dlhý proces s neistým výsledkom,“ dodáva Cicchetti.

Nedržme deti ako vo vatičke

Kde hľadať príčiny, že takáto závislosť od matky pretrváva u človeka aj v dospelosti? Asi zbytočne by sme sa hnevali na nesamostatných dospelých, odborníci sa zhodujú, že túto nezdravú pripútanosť má na svedomí najmä matka, ktorá odmieta akceptovať, že vývoj dieťaťa smeruje k jeho samostatnosti a jeho výchova má byť učením samostatnosti. 

Hlavnú úlohu pri vzniku nezdravej závislosti od rodiča tu zohráva „ochranárske rodičovstvo“, keď sa matky (ale aj otcovia) snažia za svoje dieťa vyriešiť každý jeho problém či prešľap, odstrániť z jeho života akúkoľvek prekážku a nepohodu, nalinajkovať mu, na aké krúžky bude chodiť a čomu sa bude venovať. Sú to matky, ktoré si samy vytvárajú nezdravú závislosť od svojho dieťaťa.

Americká psychologička a manželská poradkyňa Debra Mandelová upozorňuje, že práve z tejto skupiny detí dospievajú budúci „pseudomanželovia svojich mám“. Aj ona v rozhovore pre americký magazín The Frisky vyslovila presvedčenie, že šanca na záchranu vzťahu s takýmto mužom tu je, ale iniciatíva musí vyjsť od neho. Je to muž, ktorý si musí uvedomiť, že jeho vzťah s matkou je nezdravý, a musí sám chcieť dať veci do poriadku.

„Vo všeobecnosti platí, že čím je muž mladší, tým je táto zmena schodnejšia. Skúste k tomu pristupovať s empatiou a zmyslom pre humor, prejaviť tieto vlastnosti býva najefektívnejšie, ak chcete, aby muž zmenil svoje správanie,“ radí partnerkám týchto mužov Mandelová. Niekedy ani netušíme, čo všetko v životoch svojich detí môžeme výchovou ovplyvniť alebo aj pokaziť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.