Minulý týždeň sme uverejnili text Martina Hanusa a Jozefa Majchráka, prečo by malo Slovensko po 24. februári prehodnotiť politickú stratégiu, ktorá sa v rámci EÚ dosiaľ riadila heslom „držať sa Nemecka“, a viac sa sústrediť na budovanie vzťahov s Poľskom a posilňovanie väzby V3 (Poľsko, Česko, Slovensko).

Našim respondentom sme v tejto súvislosti položili nasledujúcu otázku: „Počas finančnej krízy sa u nás etabloval pohľad, že pre Slovensko je strategicky dôležité držať sa Nemecka. Nie sú však nemecké chyby v energetickej politike aj v politike voči Rusku dôvodom, aby sme túto stratégiu prehodnotili a začali sa viac pozerať na Poľsko, ktoré v týchto oblastiach ukázalo lepší strategický úsudok?“

Odpovedajú Eduard Heger, Richard Sulík, Milan Krajniak, Miriam Lexmann, Radoslav Procházka a Ivan Mikloš.  

Eduard Heger, predseda vlády (OĽaNO)

Zahraničná politika nie je súťaž krásy, odvíja sa od dlhodobých strategických a bezpečnostných záujmov a odráža spoločné hodnoty. Každý, kto pozná štruktúru slovenskej ekonomiky, vie, že je silno previazaná s nemeckou a väzby na ekonomiku Českej republiky tieto spojenia ešte násobia. Nemecko je a bude náš strategický partner rovnako ako Poľsko.

Poľsko nepochybne patrí medzi tie strategicky premýšľajúce krajiny, ktoré s predstihom odhadli, že Putin sa nebude štítiť použiť energetickú a surovinovú zbraň. Treba dodať, že Slovensko taktiež dlhodobo upozorňovalo partnerov – aj v Nemecku –, že plynovod NS2 je pre Putina geopolitický nástroj zameraný na poškodenie Ukrajiny. Nemeckí partneri to podcenili a po začatí ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára to aj viacerí kľúčoví predstavitelia Nemecka priznali.

Poľsko v uplynulých rokoch uskutočnilo viacero projektov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov. Spôsob, akým pristúpilo k budovaniu kritickej infraštruktúry, nepriamo ukazuje na to, čo predchádzajúca vládna garnitúra v SR trestuhodne opomenula. Stratili sme veľa času. Pre nás je poľský prístup inšpiratívny a aj moje tohtotýždňové plánované stretnutie s premiérom Mateuszom Morawieckim pri príležitosti spustenia slovensko-poľského plynového interkonektora to potvrdzuje. Prepojením na poľskú sieť sa Slovensku otvára možnosť využívať celý globálny LNG systém.

Richard Sulík, minister hospodárstva (SaS)

Začnime otázkou, čo konkrétne znamená „držať sa Nemecka“. Ak sa tým myslí kopírovať ich energetickú politiku, tak by to pre Slovensko znamenalo katastrofu, ale ani kopírovať poľskú energetickú politiku nie je výhra.

Ak „držať sa Nemecka“ znamená komunikovať s najväčšími nemeckými investormi či kopírovať ich menovú politiku, resp. hlasovať s nimi na rade guvernérov v ECB, v tom prípade držať sa Nemecka je správne.

Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny (Sme rodina)

Pre Slovensko by mala byť poľská politika v bezpečnostnej aj ekonomickej oblasti veľkou inšpiráciou za posledných 20 rokov, Poliaci prešli ekonomickými krízami výrazne lepšie ako zvyšok Európy, čím by sme sa mali inšpirovať. Treba však rešpektovať zjavný fakt, že väčšina slovenského vývozu smeruje na nemecký trh, či už priamo, alebo sprostredkovane cez Českú republiku, preto je ilúziou myslieť si, že v našich úvahách môžeme ignorovať faktor nemeckej ekonomiky, sme od nej závislí. Poľskom sa môžeme inšpirovať, ale realita, s ktorou musíme počítať, je Nemecko.

Radoslav Procházka, ústavný právnik

Odpovedám podrobnejšie aj pre význam témy, aj preto, že som o potrebe pestovať v slovenskej zahraničnej politike severný vektor v minulosti opakovane hovoril a už minulý rok som verejne polemizoval s nemeckou energetickou politikou.

Najskôr záver, až následne vysvetlenie a v rámci neho najskôr dva faktory proti, potom dva za.

Záver znie, že to, že sa dnes Nemci mýlia a Poliaci majú pravdu, ešte nemusí byť dôvod na zásadné zmeny v zahraničnopolitickej doktríne. Ak taký dôvod je, tak v komplexnejšej, viac nadčasovej logike toho, čo sa v našom okolí deje.

Po prvé, Nemecko – akokoľvek je dnes jeho politika pre strednú Európu frustrujúca – zostáva a zostane najsilnejšou európskou ekonomikou, od ktorej výkonu závisí aj tá naša. Zároveň je domáci ekonomický rozvoj závislý od príspevkov nemeckých, švédskych, holandských, dánskych či rakúskych daňovníkov. Nelámal by som teda nad Nemcami palicu a ak posilniť spoluprácu s Poľskom, tak paralelne popri jej kultivácii so západnou Európou, nie namiesto nej.

Mimochodom, Nemci budú aj pre Poliakov vždy mimoriadne dôležití a vzťahy s nimi nevymenia za vzťahy s kýmkoľvek iným v Európe.

Po druhé, tento môj Deutschlandversteher postoj je daný najmä tým, že v miere, v akej je politicky a inštitucionálne vôbec možná, považujem jednotu Európskej únie za silnejšiu záruku bezpečnosti a prosperity Slovenska, ako vytvárať v rámci nej bloky, ktoré si budú konkurovať či nebodaj robiť prieky. Tí akože sklerotickí, úradnícky pokakaní a nebezpečne liberalizovaní západniari nám dali miesto pri stole v klube, ktorý disponuje druhou najvplyvnejšou soft power na planéte, a vďaka členstvu v ňom sme zažili dvadsať rokov rastu. Sú naučení robiť dohody a kompromisy, a hoci Chiracovi raz jeden škaredý freudiánsky lapsus révélateur ušiel, sú naučení počúvať malé krajiny aj vtedy, keď je to nepohodlné.

O Poliakoch mám v tomto smere pochybnosti a vo vzťahu k Slovákom sa vie šovinizmus prebudiť dokonca aj v Čechoch. V skratke, aby sa nám nestalo, že to zlopovestné bruselské jarmo nám raz bude pripadať ako hodvábny šálik.

Na druhej strane, rast geopolitického významu Poľska je a bude čoraz zjavnejší. Jeho vplyv v rámci Únie sa bude postupne približovať tomu francúzskemu a viem si predstaviť, že tak ako vnútorné pomery v Európe dlhé desaťročia organizoval nemecko-francúzsky motor, bude o relatívne krátky čas takýmto tandemom os Berlín – Varšava.

To, čo som za ostatných dvadsať rokov pozoroval v Krakove, vo Vroclave či Varšave, je pôsobivá kombinácia sebavedomia a prezieravosti. Nepoznám dobre vidiek, osobné vzťahy som si tam vždy pestoval s vrcholovými politikmi Občianskej platformy a PiS nie je moja šálka čaju, ale som presvedčený, že poľský živel je mimoriadne dynamický a odhodlaný a má všetky mentálne predpoklady na to, aby zo svojej krajiny spravil jednu z kľúčových kontinentálnych veľmocí. Na úrovni sloganu by som povedal, že áno, toto bude v Európe poľské storočie.

Pre Slovensko je existenčne dôležité mať úspešných „kamarátov“, a ak si, obrazne povedané, vieme vypýtať miestenku do vlaku, ktorý pôjde hore, urobme to.

Druhý dôvod za je ošemetný, ale poviem ho. Dobrý, intenzívny vzťah s Poľskom (a s Českom) sa môže ukázať ako bezprostredne funkčná bezpečnostná záruka pre prípad, že by Orbánovi preplo ešte viac, ako mu prepína dnes.

Ivan Mikloš, exminister financií

V súvislosti s geopolitickými otázkami je evidentné, že Poľsko ukázalo oveľa viac zdravého rozumu aj potrebných inštinktov ako Nemecko. To však nevyriešilo iné poľské problémy, ktoré sa týkajú najmä nezávislosti súdnictva, verejnoprávnych médií alebo iných oblastí dôležitých na fungovanie liberálnej demokracie. 

Navyše netreba zabúdať na fakt (a ani ho podceňovať), že miera ekonomickej prepojenosti a závislosti slovenskej a nemeckej ekonomiky je vysoká a neporovnateľná s poľskou.

Miriam Lexmann, poslankyňa Európskeho parlamentu (KDH)

Slovensko má určite na viac, ako byť „roztlieskavačom“ nemeckých ministrov. Áno, vidíme, že Nemecko urobilo strategické chyby a podcenilo nielen možné fatálne dosahy nastaveného vzťahu s dnešným Ruskom, ale aj iné významné geopolitické trendy. Hoci bol nemecký príklad fiškálnej zodpovednosti bezpochyby plauzibilný, prílišné naviazanie sa na Nemecko určite nie je správaním sebavedomej slobodnej krajiny. Práve Poľsko nám dáva lekciu, ako skĺbiť ostražitejšie sledovanie geopolitického vývoja a ochranu vlastných záujmov. A to nielen vo vzťahu k Rusku, kde Poliaci dlhodobo upozorňovali na nástrahy vyplývajúce z mylného chápania Putinových krokov, a teda aj nastavenia vzťahov EÚ – Rusko, respektíve Nemecko – Rusko.

Vo vzťahu k EÚ dokáže tiež Poľsko efektívne využívať výhody v podobe čerpania eurofondov, ktoré realizuje strategicky, a to vrátane takmer najnižšej miery korupcie.

Na pôde Európskeho parlamentu som od začiatku svojho mandátu presadila množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré vyzývali na ukončenie výstavby Nord Stream 2, apelovali na riešenie dosahov šírenia dezinformácií na rozklad našej demokracie, ako aj na zmenu nastavenia našich vzťahov s krajinami Východného partnerstva a západného Balkánu v reakcii na hrozby Putinovho Ruska. Tieto postoje spoločné s Poľskom i pobaltskými krajinami rezonovali aj na Slovensku, ale aj vzhľadom na naše nedostatočné zahraničnopolitické sebavedomie sme ich, žiaľ, nedokázali náležite medzinárodne presadzovať.

V týchto otázkach však nemôžeme ostať len pri Rusku a musíme nevyhnutne hovoriť aj o geopolitickej hrozbe, ktorú predstavuje komunistická Čína. Nemecko dlhodobo podporovalo rozšírenie obchodných vzťahov prostredníctvom investičnej dohody s EÚ. Aj tu som v Európskom parlamente konala strategicky tak, aby nedošlo k jej podpisu, čo bolo okrem iného tiež dôvodom, že na mňa Čína uvalila sankcie. Hoci niektorí poľskí kolegovia vládneho PiS ma intenzívne podporujú, musím zdôrazniť, že tu sa poľská vláda nespráva dostatočne zodpovedne a jej kroky pripomínajú správanie Nemecka k Rusku, teda podceňovanie hrozby kvôli ekonomickým záujmom. Pritom práve historická skúsenosť s totalitou Poľsku dopomohla rozpoznať nástrahy Putinovho Ruska, a teda dnes by mala byť tiež zdrojom chápania čínskej hrozby.

Určite je dobré viac sa pozerať na Poľsko, ale zaslepenosť či upnutie sa na ktorúkoľvek krajinu nie sú v našom záujme. Aj v otázke postoja k Číne očakávam, že budeme sebavedomou krajinou, ktorá dokáže upozorniť aj Poľsko na trendy, ktoré dnes opomína, a spoločne nastaviť zahraničnú politiku EÚ tak, aby bola principiálna, slúžila na prospech a bezpečnosť všetkých členských krajín EÚ a ich občanov.