Naposledy mali voľby v marci 2021, tie však vyústili do vzniku nestabilnej vlády zloženej z pravicových aj ľavicových, zo židovských aj z arabských, zo sekulárnych aj z náboženských strán, ktorých jediným cieľom bolo odstaviť dlhoročného premiéra Benjamina Netanjahua od moci. Lenže aj táto vláda proti Netanjahuovi sa pred pár týždňami znovu rozpadla.

Ani blížiace sa parlamentné voľby zrejme nevyriešia problém chronickej nestability. Skôr bude pokračovať patová situácia, keďže súperiace bloky majú zatiaľ v predvolebných prieskumoch približne rovnakú podporu.

Navyše sa august v Izraeli začal najväčším konfliktom medzi palestínskymi teroristami a izraelskou armádou od minuloročnej 11-dňovej vojny. Konflikt síce neprerástol do ďalšej vojny, priniesol však niekoľko desiatok mŕtvych a zranených. O niekoľko dní po uzavretí prímeria útočník v Jeruzaleme zase zaútočil na autobus plný židovských pútnikov, pričom ôsmi z nich boli pri útoku zranení.

Nie Hamas, ale Palestínsky islamský džihád

Počas posledných rokov bol v konflikte v Pásme Gazy najsilnejším aktérom na palestínskej strane militantný Hamas. Toto hnutie bojovalo proti Izraelu aj v minuloročnej 11-dňovej vojne. Ale počas posledných mesiacov a zvlášť na začiatku augusta sa takmer vôbec nezapojilo do súčasného konfliktu a prakticky zostalo úplne pasívne. Namiesto Hamasu totiž útočila druhá najväčšia militantná organizácia v Pásme  Gázy – Palestínsky islamský džihád.

Táto pasivita Hamasu však nie je náhodná, ale predstavuje mocenský kalkul a je tiež výsledkom zatiaľ úspešnej politiky Izraela. Kým Palestínsky islamský džihád je iba militantnou organizáciou, ktorej jediným cieľom je odpor voči Izraelu, Hamas je okrem militantného hnutia aj vládnucim hnutím v Pásme Gazy. Okrem vojenských akcií sa teda musí starať aj o 2,2 milióna obyvateľov tohto územia, ktorí žijú v katastrofálnych podmienkach.

Viac ako polovica týchto obyvateľov žije v chudobe, elektrina je k dispozícii v priemere iba 12 hodín denne. V prvom štvrťroku 2021 bolo nezamestnaných približne 48 % obyvateľov Gazy nad 15 rokov. Chýba tiež medicínske vybavenie či mnohokrát aj bežné potreby ako potraviny či toaletný papier. Tisíce ľudí navyše žijú v preplnených utečeneckých táboroch, ktoré sú v katastrofálnom hygienickom stave.

Izrael sa zároveň obáva dodávať určité dôležité materiály a posielať financie Hamasu, hoci aj na humanitárne účely, keďže existuje veľká hrozba zneužitia na budúce útoky. Hamas zase rovnako ako iné vlády čelí nespokojnosti obyvateľov a potenciálnym protestom, a preto je preň kľúčové udržať aspoň aký-taký sociálny pokoj v Pásme Gazy.

Po 11-dňovej vojne v máji 2021 izraelský minister obrany Benny Gantz prišiel so šikovnou myšlienkou, ktorá čiastočne rieši tieto problémy a núti Hamas ku konštruktívnejšej spolupráci.

Izrael a Egypt uplatňujú už 15 rokov blokádu na Pásmo Gazy, čo výrazne ničí ekonomiku. Po 11-dňovej vojne však Izrael uvoľnil niektoré reštrikcie, predovšetkým vo forme pracovných povolení pre Palestínčanov, ktoré mnohým umožnili začať pracovať v Izraeli prvýkrát od roku 2007, keď Hamas prebral kontrolu nad Pásmom Gazy.

Izrael už vydal viac ako 15-tisíc týchto povolení a ďalších 5-tisíc by malo nasledovať v blízkej budúcnosti. Výsledok týchto povolení je zvýšenie mesačného príjmu obyvateľov Gazy na približne štvornásobok priemernej mzdy na území Gazy. Izrael taktiež umožnil prostredníctvom dohody s Katarom stabilnejšie dodávky elektriny a uvoľnenie reštrikcií zvýšilo export z Gazy do Izraela až o 93 %. Všetky tieto uvoľnenia prispeli k citeľnému zlepšeniu zlej životnej situácie obyvateľov tohto regiónu.

Gantzova politika však neposkytuje iba zlepšenie životnej situácie, ale zvyšuje aj potenciálne náklady konfliktu pre Hamas. Izrael sa totiž vyhráža znovuuvalením všetkých reštrikcií, pokiaľ sa Hamas rozhodne zaútočiť, pričom obyvatelia Gazy si momentálne žijú lepšie vďaka uvoľneniu. Hamas sa preto aspoň dočasne snaží nezapájať do ozbrojených stretov s Izraelom.

Nevýhodou tejto politiky je, že dáva Hamasu čas na doplnenie arzenálu rakiet po konflikte v roku 2021. Hamas ešte nie je pripravený na ďalší konflikt, ale aj napriek súčasnému ekonomickému oživeniu je preň Izrael úhlavným nepriateľom. Súčasná pragmatická pozícia Hamasu teda nie je trvalá, je iba dočasným stavom, ktorý sa môže okamžite zmeniť, len čo sa Hamas bude cítiť dostatočne silný.

Eliminovanie vodcov Palestínskeho islamského džihádu

Ako bolo spomenuté vyššie, konflikt zo začiatku augusta bol spojený s organizáciou Palestínsky islamský džihád. Toto hnutie bolo založené v roku 1981 s cieľom vytvoriť palestínsky štát na okupovanom Západnom brehu Jordánu, v Pásme Gazy a ďalších oblastiach dnešného Izraela. Jeho korene siahajú k egyptskému Moslimskému bratstvu, z ktorého pochádzajú jeho zakladatelia, v súčasnosti ho finančne aj vojensky podporuje Irán.

Hnutie je úplne závislé od podpory z Iránu, čo pekne ilustruje situácia z roku 2015. Irán v tom čase zastavil všetko financovanie, v dôsledku čoho hnutie takmer zbankrotovalo. Palestínsky islamský džihád totiž zostal neutrálny k vojenskému zapojeniu arabských štátov na čele so Saudskou Arábiou v Jemene a nepostavil sa tak jasne za Húsíov, ktorých podporuje Irán.

Palestínsky islamský džihád úplne odmieta dvojštátne riešenie (existenciu Izraela aj Palestíny) a jeho konečným cieľom je úplné zničenie Izraela vojenským spôsobom. Navyše fakt, že Irán ako najväčší nepriateľ Izraela udržuje veľmi blízke styky s týmto hnutím, výrazne zvyšuje bezpečnostné riziká, na ktoré musí Izrael reagovať.

Trojdenný konflikt medzi 5. až 7. augustom 2022 nasledoval po razii v meste Džanín na Západnom brehu Jordánu, pri ktorom bol zatknutý Bassam al-Saadi, jeden z lídrov Palestínskeho islamského džihádu (PIJ). Bassam al-Saadi strávil v izraelských väzniciach väčšiu časť posledných pätnástich rokov a Izrael zabil jeho dvoch synov, ktorí boli takisto príslušníkmi PIJ. Zatknutie spôsobilo nárast napätia a množiace sa drobné incidenty, PIJ súčasne začal vyzývať svojich stúpencov na útoky na izraelských civilistov a vojakov.

Izrael sa následne rozhodol reagovať uskutočnením preventívnych leteckých útokov, ktoré mali zneškodniť hlavných vodcov PIJ a zároveň zničiť miesta odpaľovania rakiet a odvrátiť tak hrozbu odvetného útoku. Izraelu sa podarilo dosiahnuť ciele operácie, keďže bol eliminovaný hlavný vojenský veliteľ Tajsír Džabarí a jeden z hlavných veliteľov pre južnú časť Pásma Gazy Chálid Mansúr. Okrem toho Izrael zatkol desiatky militantov počas viacerých razií v Džaníne a na Západnom brehu.

Po troch dňoch útokov, keď PIJ vystrelil niekoľko stoviek rakiet na územie južného Izraela, bolo vyhlásené Egyptom sprostredkované prímerie. Aj napriek tomu, že operácia Izraela mala trvať týždeň, Izrael prijal podmienky takmer okamžite, pretože podľa vlastných slov dosiahol ciele svojej misie. Konflikt neprerástol do vojny práve vďaka nezapojeniu hnutia Hamas, ktoré sa obmedzilo iba na podporné vyjadrenia voči PIJ.

Politické dôsledky

Jair Lapid, dočasný izraelský premiér a vodca centristickej koalície, vďaka vojenskej operácii posilnil svoju pozíciu pred novembrovými voľbami.

Mnoho ľudí ho predtým považovalo za neskúseného vo vojenskej a v bezpečnostnej oblasti, ktorá je práve na nepokojnom Blízkom východe kľúčová. Jeho hlavný politický protivník, pravičiar Benjamin Netanjahu, ktorý bol premiérom od roku 2009 až do roku 2021, bol v minulosti súčasťou elitných izraelských špeciálnych jednotiek, kde dosiahol až hodnosť kapitána. V bezpečnostných otázkach navyše dlhodobo nasleduje tvrdú politickú líniu.

Dobré zvládnutie celej situácie však prinieslo Lapidovi nárast vo volebných preferenciách. Súperiace bloky, ktoré vedú Lapid a Netanjahu, sú zatiaľ veľmi vyrovnané, a preto môžu po novembrových voľbách čoskoro nasledovať ďalšie.