Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
19. august 2022

Koaličná kríza

Marketingový trik OĽaNO a zodpovednosť Richarda Sulíka

Ak si SaS úprimne želá pokračovanie súčasnej vlády, ešte stále má manévrovací priestor, aby mohla ustúpiť s nadhľadom a gráciou.

Marketingový trik OĽaNO a zodpovednosť Richarda Sulíka

Igor Matovič počas tlačovej konferencie na tému Prosím vás, neklamme. Foto: TASR/Pavol Zachar

Po takmer dvoch mesiacoch od vypuknutia koaličnej krízy to zvonku vyzerá na pat. Hlavní aktéri dlhotrvajúceho napätia – OĽaNO a SaS – zatiaľ neustúpili zo svojich požiadaviek ani o centimeter.

Strana Richarda Sulíka trvá na odchode ministra financií, inak podajú jej nominanti vo vláde k 1. septembru demisiu. Hnutie Igora Matoviča to odmieta s tým, že SaS nebude dávať víťazovi volieb personálne ultimáta.

Oba subjekty sa paralelne ostreľujú aj cez médiá a sociálne siete. V čase, keď je ešte šanca na urovnanie sporu – ultimátum SaS vyprší až o dvanásť dní a rokovania stále prebiehajú –, je to prinajmenšom netaktické.

Uprostred zákopovej vojny však prišli vyjednávači OĽaNO s ponukou, ktorú opísal v rozhovore pre Postoj TV minister životného prostredia Ján Budaj. Ide v podstate o dodatok k existujúcej koaličnej zmluve.

Úskalia dodatku

Pointa je v tom, že ak by niektorý z ministrov urážal iného kolegu z vlády, musel by odísť z funkcie. OĽaNO to prezentovalo ako lákavú ponuku, na ktorú by mohla pristúpiť aj SaS. Návrh má však niekoľko háčikov.

Po prvé: keby brali všetci partneri koaličnú zmluvu vážne, nedochádzalo by nielen k hlasovaniu s opozíciou, ale ani k rokovaniam na poslaneckých kluboch či dokonca k predkladaniu spoločných návrhov zákonov.

V tomto smere si nemajú vládne strany – s výnimkou zvyšku Za ľudí – veľmi čo vyčítať. Koaličnú zmluvu brali od začiatku dosť na voľno: nebolo to klasické manželstvo s právami aj povinnosťami.

Skôr také talianske a z rozumu, kde dochádzalo k značným disproporciám a interpretačným sporom. Ako si vysvetliť jednotlivé ustanovenia, čo je ešte dovolené a čo už nie. A aj tak si každý robil po svojom.

Tenká hranica

Po druhé: ako nakresliť hranicu, čo je bežná kritika práce koaličného kolegu a kde sa už začína obyčajná nenávisť/hejt? Podkopávať autoritu konkurenčného politika sa totiž dá aj inak ako osobnými invektívami.

Niekedy netreba vysloviť ani jeho meno, nehovoriac o forme. Niekto útočí na prvú signálnu, iný sofistikovane, no výsledný efekt môže byť rovnaký. Znemožniť súpera, v tomto prípade paradoxne koaličného partnera.

Po tretie: Budaj tvrdí, že ak sa traja lídri zhodnú, že štvrtý porušil pravidlá, pôjde z kola von. Okrem toho, že sa nedá vylúčiť istá miera subjektivizmu pri hodnotení, väčšinová zhoda ešte automaticky neznamená pravdu.

V praxi môže navyše nastať aj situácia, keď budú v interpretačnom spore dvaja proti dvom. To znamená, že o neuralgických bodoch nebude mať kto rozhodnúť, takže sa odsunú na neurčito. Pachuť však zostane.

Deštrukčné vzťahy

Ponuka OĽaNO je tak trochu naťahovaním času a marketingový trik. Politici hnutia sú dostatočne skúsení, aby vedeli, že niečo také môže dlhodobo fungovať len s veľkými problémami. Najmä pri komplikovanej povahe ich lídra.

Inzercia

To isté však platí aj naopak: ani Sulík nepatrí k diplomatickému typu politikov/mediátorov, ktorí by tlmili napätie. Nehovoriac o tom, že tak OĽaNO, ako aj SaS majú sklony brániť svojich lídrov až za hrob.

Napriek tomu má zmysel pokúsiť sa aj v zdanlivo neriešiteľnej situácii o kompromis. Matovičov odchod totiž nič nerieši: jadro konfliktov predsa prebieha na koaličnej rade, kde sa budú so Sulíkom stretávať aj naďalej.

Ak by SaS dosiahla ďalšiu vynútenú demisiu (vlani odstúpil Matovič z postu premiéra), výsledkom by bol rádovo väčší odpor lídra OĽaNO. A taká deštrukcia koaličných vzťahov, akú si v tejto chvíli ťažko predstaviť.

Opozícia v koalícii

SaS má, samozrejme, dosť dobrých dôvodov, prečo necúvnuť, hoci od volieb sa často správala ako opozícia v koalícii. Za toto si zaslúži oprávnenú kritiku, keďže dva roky vládnutia poňala ako pokračovanie kampane.

Na druhej strane sa dá pochopiť, ak zároveň neverí v možnosť reinkarnácie lídra OĽaNO. Ak sa aj Matovič z času na čas ospravedlní za chyby, pôsobí to umelo a nepresvedčivo. O pár dní už navyše nič z toho neplatí.

Ak si však SaS úprimne želá pokračovanie súčasnej vlády – a nekalkuluje s predčasnými voľbami –, ešte stále má manévrovací priestor, aby mohla ustúpiť s nadhľadom a gráciou. Veľkorysosť nie je slabosť, ale výsada silných.

Povaliť vládu pre komunikačné nedorozumenia, ktoré sa môžu v tejto chvíli javiť ako fatálne, by bola voda na mlyn organizovanému zločinu s politickým krytím, ktorý bojuje aj vďaka tejto koalícii o holé prežitie.

Disciplína a zodpovednosť

Vo finále by to nemuselo SaS priniesť ani očakávaný nárast preferencií. Tí, čo odchádzajú z boja predčasne, sú vždy vnímaní ako zradcovia – bez ohľadu na pohnútky. Tí, čo zostali, sú naopak vykresľovaní ako obete, hoci si to často nezaslúžia.

Kompromis, ktorý navrhlo OĽaNO, vyžaduje železnú disciplínu a zodpovednosť. Od Matoviča a Sulíka, ale aj ich politických subjektov. Ak sa opakovane utrhnú z reťaze, musia ich bez pardónu hodiť cez palubu.

Inak by bol dodatok ku koaličnej zmluve, o ktorom hovorí Budaj, zbytočným drancovaním slovenských lesov. Otázne je, či ide naozaj len o komunikačný spor, hoci mediálne je najviac sexi a najľahšie uchopiteľný.

SaS a OĽaNO sa totiž čoraz viac rozchádzajú aj v obsahu politiky. Osobná averzia lídrov je možno len megafón, ktorý funguje ako zosilňovač zničujúcich konfliktov. V takom prípade nezachráni vládu ani krvou podpísaný dodatok.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.