Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. august 2022

Realitná maklérka zo Záhoria

Predmestie Bratislavy sa kedysi končilo pred Stupavou, dnes sa končí v Malackách

S maklérkou Renátou Duffekovou o tom, ako príchod novousadlíkov zmenil charakter Záhoria.

Predmestie Bratislavy sa kedysi končilo pred Stupavou, dnes sa končí v Malackách
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

S maklérkou Renátou Duffekovou o tom, ako príchod novousadlíkov zmenil charakter Záhoria.

Renáta Duffeková z agentúry Eclipsereal pracuje roky ako regionálna realitná maklérka na Záhorí. Hovorili sme o tom, ako odchod ľudí z hlavného mesta posledné roky mení charakter obcí v okolí Bratislavy, ale aj o tom, prečo sú už Bratislavčania ochotní dochádzať aj hodinu do práce a prečo nehnuteľnosti do 100-tisíc už na Záhorí nenájdete.

Vnímate za posledné roky veľkú zmenu v odvetví regionálnych realít?

Pred covidovým obdobím sme pracovali v pokoji, po roku 2020 však nastala veľká zmena. Trh s realitami sa rozbehol nevídaným smerom a dnes nestíham nič, stále som v jednom kole a stále sa to nekončí. Možno aj preto, že sme v takom regióne, kde je dobrá ponuka práce, a preto sa sem sťahujú ľudia z východného i zo stredného Slovenska. 

Hľadáte nehnuteľnosti pre ľudí, ktorí sa na Záhorie sťahujú za prácou? 

Hľadám bývanie pre ľudí, ktorí prišli najprv do Bratislavy, začínali v podnájmoch a teraz sa už chcú usadiť. Mám aj klientov z cudziny ako Srbov, Chorvátov, Ukrajincov.

Ukrajincov, ktorí utekajú pred vojnou?

Nie, ide o Ukrajincov, ktorí sem prišli už skôr za prácou a po rokoch si kupujú nehnuteľnosť. Utečencom pred vojnou hľadám prenájom bytov.  

Počas pandémie vnímate väčší dopyt mladých rodín po domoch? 

Vnímam skôr mladých ľudí, ktorí prišli do Bratislavy za štúdiom z iných regiónov Slovenska, a keď ukončia školu, riešia najprv podnájom na sídliskách v Bratislave, a keď si nájdu partnera, hľadajú si prvé vlastné bývanie.

Keďže bývanie v Bratislave je pre nich nedostupné, idú ďalej od hlavného mesta. Plus sú to ľudia, ktorí väčšinou pochádzajú z rodinných domov na dedine a radi by sa k tomuto životnému štýlu vrátili. Prípadne si k sebe berú aj starých rodičov, predajú rodičovskú nehnuteľnosť a spoločne si kúpia dom na Záhorí.

Lockdowny prebudili túžbu po záhrade a kúsku zeme aj v ľuďoch, ktorí k tomu predtým vzťah nemali?

Aj to. Rodiny z bratislavských sídlisk počas pandémie pocítili, že s deťmi v paneláku je to dosť náročné. Tak sa obzerajú po domoch do hodinového dojazdu od Bratislavy.

Pred covidom sa veľmi ťažko predávali záhradky. Napríklad okolie Lábskeho jazera je známe záhradkárskou oblasťou, no pred covidom sa tu chata predávala aj pol roka. Keď teraz vyhodím inzerát so záhradou, v momente mám aj pätnásť klientov a hneď je to predané.

Nehnuteľnosti tohto typu sú preto podstatne drahšie ako pred dvoma rokmi, navyše je aj slabá ponuka. Mám klientov, ktorí čakajú, keď im zavolám, že sa niečo v tejto lokalite vyskytlo, hneď majú záujem o kúpu. 

Pozorujem aj ďalšiu veľkú zmenu, ktorou je nárast hotovostných klientov. Ide o ľudí, ktorí sa chcú zbaviť hotovosti, ktorú mali na účtoch, aby ju ochránili pred vysokou infláciou, investujú do nehnuteľnosti. Nikdy nebolo toľko hotovostných prevodov ako teraz. Pred covidom som mala jedno-dve percentá predajov v hotovosti, teraz je to tak 25 percent predajov v hotovosti. 

Na Záhorí sa predávajú viac novostavby alebo aj staré domy?

Všetko. Predá sa hneď aj dom, ktorý je ruinou. Menej majetní ľudia si ju buď prerobia, alebo si ju kúpia majetnejší kvôli peknému pozemku, starý dom dajú dole a stavajú nový dom. Mám klientov, ktorí vyslovene nechcú byť v satelite, hľadajú pozemok v zastavanej časti pôvodnej dediny. Rozumiem tomu, bývať v centre dediny má svoje čaro plus sú bližšie k službám. 

Hoci Záhorie nebolo známe umelými satelitmi pri obciach, aj to sa už pomaly mení a orná pôda v okolí dedín sa mení na nové štvrte. 

Áno, takéto štvrte pomaly vznikajú aj na Záhorí, napríklad v Zohore, Lábe, Gajaroch, v Levároch. Pozemky v takýchto štvrtiach idú ako teplé rožky.

Moja dcéra mala napríklad záujem o pozemok v Zohore a napriek tomu, že tu žijeme a vedeli sme, že budú pozemky na predaj, než sme sa spamätali, v priebehu mesiaca sa všetky pozemky predali. Musela preto čakať tri roky, kým sa dostala do poradovníka do druhej etapy.

Dopyt je veľmi veľký. Nevidím rozdiel v záujme o novostavbu v satelite a novostavbu v dedine. Rozdiel nevnímam ani v cene. 

Neuškodili nové satelity charakteru dedín na Záhorí?

Keď som sa pred desiatimi rokmi prešla po svojej dedine, poznala som každého. Dnes už veľa ľudí nepoznám. 

Ale závisí to od toho, ako boli satelity robené, či sú napojené na pôvodné obce. Celkovo si myslím, že sú pre miestnych prínosom. Do satelitov sa väčšinou sťahujú mladí vzdelaní ľudia, lebo hypotekárny úver banka nedá hocikomu. Dediny sa tak obohacujú o šikovných ľudí. 

Starí dedinčania však nedávajú pocítiť novousadlíkom istú skepsu?

Na začiatku to tak možno bolo, ale aj to sa mení. Napríklad v našej dedine máme bohatý spoločenský život, miestne občianske združenie, ktoré udržiava folklórne tradície, každoročne organizuje akciu k fašiangu, kde sa prezentujú novousadlíci vo svojich pôvodných krojoch z regiónu, odkiaľ prišli. Máme tu zastúpené celé Slovensko a je to veľmi pekná akcia. 

Majú vôbec novousadlíci zo satelitov záujem integrovať sa, keď v dedine len prespávajú, no spoločenský život a prácu majú väčšinou v Bratislave?

Myslím, že sa postupne integrujú. Vidno to pri kultúrnych akciách, keď máme varenie guláša, hody, tam vidno mnohé nové tváre. Takisto dávajú deti na šport, prichádzajú na futbalové zápasy, to spája. 

Možno by som privítala, aby sa novousadlíci viac zapájali aj do komunálnych volieb a kandidovali do miestneho zastupiteľstva. Títo ľudia by vedeli robiť tlak a meniť veci k lepšiemu, aby si vedeli obhájiť svoje záujmy. Lebo osadenstvo miestnych zastupiteľstiev tvoria paradoxne pôvodní obyvatelia dedín, čo celkom už nereprezentuje zloženie obce. Miestni ľudia veľakrát nepoznajú problémy novousadlíkov. Ale napätie medzi miestnymi a novousadlíkmi nevnímam. 

Záhoráčtina sa príchodom ľudí do satelitov nevytráca?

Nie, tú si strážime. Dokonca aj deti novousadlíkov ju už nasávajú. (Úsmev.)

Dávajú obyvatelia satelitov deti do miestnych škôl alebo ich vozia do Bratislavy?

Niektorí vozia deti stále do mesta, ale myslím si, že im tým kradnú detstvo a zázemie. V Zohore máme napríklad veľmi dobrú základnú školu, každý rok patrí medzi desať najlepších v okrese. Je v nej veľa krúžkov, obce majú z fondov peniaze na ihriská, takže vybavenie školy je mnohokrát lepšie, ako majú školy v Bratislave.

Vozenie na základnú školu do mesta vnímam ako zbytočné. Takto rodičia oberajú deti o rovesníkov v mieste bývania. Potom sú deti v satelitoch stratené, nemajú s kým ísť po škole von a nikoho nepoznajú.

Predpokladám, že v miestnych zastupiteľstvách vládne istá skepsa k ďalšiemu rozširovaniu obcí o nové satelity. 

Je to iné od dediny k dedine. Ale chápem istú skepsu, lebo veľakrát občianska vybavenosť nestačí rýchlosti, ako sa obce v okolí Bratislavy rozširujú. Chýbajú potom miesta v škôlke, v škole, nie sú lekári, miestny obchod nestačí. 

Riešite aj spätné predaje ľudí, ktorí si bývanie v satelite na pár rokov skúsia a potom pochopia, že to nie je ich šálka kávy, a vracajú sa späť do Bratislavy? 

Áno, mám aj takých klientov, ale to je minimum prípadov. Ide hlavne o ľudí, ktorí boli z mesta zvyknutí každý večer si vyjsť von, a v tomto je život na dedine naozaj iný. 

Inzercia

Marianka, Stupava, Lozorno sú oblasti, ktoré Bratislavčania začali objavovať už pred dvadsiatimi rokmi a sú dosť plné. Predpokladám, že rádius záujmu o bývanie sa už odvtedy posunul. 

Veľmi zaujímavá oblasť je v okolí Veľkých Levár, a to kvôli rekreačnej oblasti Rudava. Hoci je to už ďalej, je tam veľa novousadlíkov z celého Slovenska. Aj v Studienke je pekná lokalita na bývanie. Zaujímavý je neobjavený Moravský Svätý Ján alebo Kostolište.

Prečo je Záhorie pre Bratislavčanov také zaujímavé?

Kvôli diaľnici a železnici. Mnoho klientov mi volá, že chcú len ponuky do obcí, ktoré majú železničné spojenie. Zo Zohoru ste napríklad za 25 minút na hlavnej stanici v Bratislave. 

Dôležitá je tiež zamestnanosť. Mnoho ľudí robí v priemyselnom parku, ktorý je naviazaný na Volkswagen. 

V minulosti tu bola aj obava Bratislavčanov, či v niektorých dedinách nebude stúpať počet rómskeho obyvateľstva s problémovým správaním a či to zásadne neovplyvní aj charakter bývania. Zrejme najviac sa to týka Plaveckého Štvrtka. Cítite preto menší záujem o bývanie v tejto oblasti?

Áno, sú mnohí klienti, ktorí mi povedia, že Záhorie áno okrem Plaveckého Štvrtka. Ale nevidela by som to tragicky. Aj tam vznikajú pod lesom pri jazere pekné lokality. Rómovia z osady sú na druhej strane obce.

Je pravda, že ceny nehnuteľností sú tam nižšie ako inde. Ale nie oveľa, možno o dvadsať-, tridsaťtisíc v porovnaní s okolím. Nie je tam taký dopyt ako o nehnuteľnosti v Lábe, v Zohore či v Lozorne. Predaj tam trvá trošku dlhšie, ale dopyt je aj tam. 

Rómska komunita je aj v Gajaroch, napriek tomu tam vzniká nový satelit pri lese a myslím si, že to bude pre mnohých veľmi zaujímavý projekt. 

Ako je to s bytmi na Záhorí? Keď mladí Bratislavčania nemajú na byt v Bratislave, tak sa obzerajú v Malackách. Majú sa Malacky ešte kam rozširovať?

V Malackách sa stále stavia, sú tam nové projekty, aj v centre mesta. Plus ich veľkou výhodou je železnica. Rovnako aj v Kostolišti, čo je satelitná obec Malaciek v asi dvojkilometrovej vzdialenosti od mesta. Smerom na Jakubov sa stavajú bytové domy. Jednoducho aj po bytoch je veľký dopyt, kým ponuka je stále slabá. Ceny teda dole zrejme nepôjdu. 

Dúfať v radikálne zlacnenie nehnuteľností je teda naivné?

Ceny sa budú maximálne tak stabilizovať, ale k veľkému zlacneniu nedôjde. Stavebný materiál išiel násobne hore, čo ovplyvnilo ceny novostavieb. Všimli si to aj majitelia starších nehnuteľností a tiež sa cenami prispôsobili. S istotou to asi nevie povedať nikto, je veľa okolností, ktoré to môžu ovplyvniť. 

Aká bola cena novostavby štvorizbového domu na Záhorí pred dvoma rokmi a aká je dnes? 

V našej lokalite je to stotisícový rozdiel. Keď som novostavbu holodom predávala pred dvoma rokmi za 230-tisíc, tak dnes stojí zhruba 330-tisíc. Tento rozdiel sa naplno prejavil na jar tohto roka.

A stále je o takéto domy záujem?

Áno. Cítime síce menšiu stagnáciu trhu, ale funguje to a stále máme klientov, ktorí predajú dva menšie byty v Bratislave a kúpia si dom v našej lokalite. Alebo predajú byt v centre mesta a chcú ísť do väčšieho domu so záhradou. V čase krízy a spoločenskej neistoty rozmýšľa veľa ľudí tak, že je dobré mať možnosť niečo si dopestovať na vlastnom pozemku. 

Ak hovoríte, že teraz cítite menšiu stagnáciu, predajcovia už reagujú a idú s cenou aspoň trochu nadol?

Zatiaľ ide väčšinou len o kozmetické symbolické zľavy do dvetisíc eur. To, čo vidíte ako cenu na internete, zatiaľ platí. 

Stupava je zrejme dobrý príklad predmestia Bratislavy, kde sa rýchle osídľovanie odídencami z Bratislavy veľmi nepodarilo. 

Keď mám možnosť ísť do Bratislavy cez Stupavu alebo po diaľnici, vždy sa vyhnem Stupave, lebo tá je úplne preplnená. V prípade Stupavy zabudli developeri na občiansku vybavenosť. Základná škola a lekári sú naďalej veľkým problémom. Plus jedny potraviny na také preplnené mesto je zúfalo málo.

Mám taký dojem, že hoci neskoro, už si to uvedomili a pomaly novú výstavbu brzdia. Ceny v Stupave sú však stále vyššie ako na ostatnom Záhorí. Tak ako je rozdiel v cenách medzi Bratislavou a Stupavou, tak je rozdiel medzi Stupavou a napríklad Zohorom, hoci Zohor je od Stupavy len kúsok.

Už citeľný rozdiel je medzi Záhorskou Vsou a Stupavou, každý kilometer od Bratislavy sa premieta do ceny, nech je to len päť kilometrov. 

Pravdou však je, že kým pred desiatimi rokmi sa pre Bratislavčanov Záhorie končilo kdesi pred Stupavou, dnes sa tieto mentálne hranice ďaleko posunuli. Ale stavebné pozemky nie sú momentálne v ponuke takmer žiadne. 

Čím to je?

Buď si ich ľudia držia ako istotu v rodine a potom územné plány nedovoľujú väčšie rozširovanie obcí. 

Ako je možné, že napríklad Lozorno a Zohor sú napríklad na tej istej úrovni vzdialenosťou od Bratislavy a ceny sú tam rozdielne?

To robia Malé Karpaty plus z diaľnice ste hneď v Lozorne. Les v blízkosti obce dvíha cenu nehnuteľností, preto je Lozorno drahšie. 

Kde je tá hranica, ktorú sú ochotní Bratislavčania akceptovať na dochádzanie za prácou? 

Po Malacky a blízke okolie, takže do tej hodinovej dostupnosti. Zmenila to zrejme aj možnosť homeofficeov počas pandémie. Keď ľudia dostali možnosť byť párkrát do týždňa doma, už sa im zdá dostupnosť hodinu do práce znesiteľnejšia. 

Banky ešte dávajú úvery aj napriek kríze?

Dávajú, aj keď úroky išli hore až na 3,5 percenta. Pre mnohých ľudí sa tak stáva úver nedosiahnuteľný. Kto mohol v januári dostať úver vo výške 150-tisíc eur, tak dnes dostane možno 110-tisíc. So stúpajúcimi cenami nehnuteľností sa dosah na kúpu nehnuteľnosti mnohým ľuďom znižuje.

To nebude mať istý vplyv na ceny?

Určite bude. Teraz to ešte necítime, ale možno je to otázka polroka. Vnímam to tak, že ak si niekto potrebuje vyriešiť bývanie, je to teraz taká posledná šanca. Možno preto ešte necítime zastavenie trhu, lebo klienti sa snažia využiť ju. 

Vznikne však skupina ľudí, ktorá nebude mať na svoje bývanie. Pred covidom som predávala starší rodinný dom v Zohore za 60-tisíc. To je dnes už len sen. Nehnuteľností do 100-tisíc už niet. Dnes starý dom na Záhorí pod 180-tisíc nekúpite.

Napriek tomu sa zo Záhoria stáva nové predmestie Bratislavy. Mám klientov, ktorí sa vracajú zo zahraničia a chcú dobrú dostupnosť do Rakúska, kde sa chcú zamestnať. Zo Záhoria sa tam dokážu dostať komfortne vlakom, keď prestúpia v Devínskej Novej Vsi, alebo autom cez hraničný priechod Záhorská Ves. Zároveň máme dobrú dostupnosť do Česka. Zo Záhoria je všade blízko.

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.