Martin Leidenfrost: Volil by som ľudí so štipkou charakteru

Krátko pred voľbami sa opýtame viacerých zaujímavých ľudí, ako budú voliť. Začíname netradične – rakúskym občanom Martinom Leidenfrostom, ktorý voliť nemôže, ale má v tom jasno.

Rakúsky spisovateľ a novinár Martin Leidenfrost žije od roku 2004 na Slovensku, živo sa zaujíma o krajinu a jej problémy, už plynulo hovorí po slovensky a plánuje si tu založiť rodinu. Aj preto sme sa ho opýtali, ako by 5. marca volil, keby mohol.   

Ako občan Rakúska nemám právo voliť, ale názor, pravdaže, mám. Má to svetonázorový rozmer a potom ešte taký, ktorý by som nazval uvažovaním v stave nutnej obrany.

Svetonázorovo som konzervatívny katolík so silným sociálnym citením a s jasnou sympatiou pre vlastencov, ktorí sa neopičia po Amíkoch. S týmto mi slovenská pravica nedáva priveľmi na výber, ale tri subjekty sa mi zdajú voliteľné: OĽaNO, KDH, SNS.

SNS preto, lebo niekto tu konečne musí chrániť slovenského šuhaja pred otrokármi a bankami. Danko na mňa robí dobrý dojem. Skúsenosti s touto stranou z minulosti sú však také zlé, že by som SNS teraz ešte nevolil. Nech im tá nová čistota vydrží ešte pár rokov.

KDH preto, lebo by to vlastne mala byť moja politická domovina. Slováci si podľa môjho názoru málo cenia, že majú v krajine jednu z posledných kresťansko-demokratických strán v Európe, pre ktorú to „K“ ešte niečo znamená.

Ľudovci na Západe to vzdali. KDH nesmie zaniknúť, je to klenot, Slovensko ho potrebuje. KDH má tentokrát aj skvelú kandidátku, ľahko by som si našiel štyroch na krúžkovanie. Jediné, čo ma tam odrádza, je penťák Marian Faktor. Slúžiť Pente v zdravotníctve, to nepochopím, to naozaj nemuseli, pre hnutie je to nedôstojné. 

Zostáva OĽaNO. Aj tam mám koho voliť. Protiargument, že sa s aktivistami a bielymi vranami nedá vládnuť, platí pre lepšie časy. V týchto voľbách vôbec nejde o to, či budeme mať lepšiu vládu. To je prehraté, chobotnica nepustí, parazitujúce oligarchické štruktúry budú cicať ďalej.

V parlamente bude dosť strán, ktoré vedia vládnuť – a ešte ako. Pre mňa 5. marca ide o to, či tam bude aspoň zopár odporcov, zopár vnútorne slobodných ľudí. Keď vidím, ako tí hajzlíci idú po Matovičovi, ako idú v priamom prenose zlikvidovať Lipšica, musím sa s nimi solidarizovať.

Pritom nie sú mojimi kamošmi, osobne sú mi dosť cudzí, sú to vlastne hrdinovia proti svojej vôli, nútia kandidátov prisahať vernosť NATO a niekoho ako mňa za voliča ani nechcú.

Opakujem, ako občan Rakúska nemám právo voliť. Ale keď sa ma už pýtate: Ja by som volil tak, aby v Národnej rade sedeli aspoň dvaja alebo traja ľudia so štipkou charakteru. 
 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo