Na konci mája bolo v slovenských materských, základných a stredných školách viac ako desaťtisíc detí, ktoré utiekli pred vojnou z Ukrajiny. V júni tento počet klesol na približne osemtisíc.

Hoci sa časť detí vrátila do rodnej krajiny alebo odišla do iných krajín, minister školstva Branislav Gröhling očakáva, že ich počet v slovenských školách môže byť na jeseň oproti júnu až dvojnásobný. „Myslím si, že v septembri sa to bude hýbať okolo desaťtisíc, no v októbri a novembri bude to číslo výrazne vyššie. Môj odhad je 15- až 17-tisíc.“

Najviac ukrajinských žiakov eviduje momentálne štát v Bratislavskom kraji, kam prišla zhruba štvrtina z celkového počtu. Najmenej, necelých osem percent ukrajinských žiakov, je v Banskobystrickom kraji.

Príspevok dostanú školy aj spätne

Na jar dostali školy, ktoré prijali tieto deti, jednorazový príspevok 200 eur na žiaka. Zaznievali však aj výhrady, že tieto peniaze nedokázali vždy využiť, pretože boli naviazané na potreby, ktoré už deťom zabezpečili.

Od septembra by mala byť finančná pomoc školám vďaka peniazom z eurofondov systematickejšia. Najprv dostanú financie spätne za obdobie marec až august. Minister vraví, že tieto financie žiadal už v minulom školskom roku, no nedostal ich. Celkovo by mal štát spätne školám vyplatiť viac ako desať miliónov eur.

V novom školskom roku budú dostávať školy peniaze každý štvrťrok. Vyčlenia sa podľa počtu ukrajinských detí v danej škole na konci mesiaca. Príspevok na jedného žiaka bude okolo 200 eur mesačne, čo je podobná suma, akú školy dostávajú v rámci normatívu na slovenských žiakov. Školy môžu podľa ministra využiť príspevok na platy pre nových učiteľov či nákup pomôcok pre žiakov. Prvé peniaze im štát vyplatí v decembri. Financie z eurofondov sú garantované do decembra budúceho roka.

„Je to veľký krok k tomu, aby školy mali systémovú podporu pri vzdelávaní žiakov z Ukrajiny a aby títo žiaci mali zabezpečené rovnako kvalitné vzdelávanie ako ostatní,“ uviedol Gröhling.

Analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz (CVA) však hovorí, že ide o štandardný príspevok, ktorý slúži na pokrytie základných nákladov na vzdelávanie a mal by byť samozrejmosťou a nemožno ho vnímať ako nadštandardnú podporu pre deti z Ukrajiny. „Tento príspevok nepokryje náklady na dodatočnú podporu pre deti z Ukrajiny, čiže nevystačí na zamestnanie školských psychologičiek či sociálnych pedagógov alebo iných odborných zamestnancov a zamestnankýň či na zabezpečenie doučovania pre tieto deti."

Analytici z CVA nedávno upozornili, že väčšina detí, ktoré prišli na Slovensko z Ukrajiny, do našich škôl vôbec nenastúpila. Povinná školská dochádzka totiž pre ne neplatí, keďže majú iba dočasné útočisko a nie trvalý pobyt.

V prípade detí vo veku 3 až 5 rokov navštevovalo podľa analytikov v rámci celého Slovenska materské školy 40 % detí v dočasnom útočisku. V prípade detí vo veku dochádzky do základnej školy (6 až 14 rokov) bolo na našich základných školách 45 % detí z Ukrajiny, ktoré tu majú dočasné útočisko.

Minister povedal, že debatovali o tom, že by povinnosť školskej dochádzky naviazali na príspevky, ktoré dostávajú Ukrajinci od štátu. Na to je však potrebná zmena zákona, kým sa tak neudeje, nemôžu podľa neho nikoho nútiť, aby zapísal dieťa do školy na Slovensku.

Gröhling hovorí, že je množstvo ukrajinských rodičov, ktorí nechcú dať dieťa do slovenskej školy. Ich deti sa vzdelávajú na diaľku a plnia tak povinnú školskú dochádzku na Ukrajine. O tom, koľko ukrajinských detí sa vzdeláva dištančne, nemá ministerstvo presné dáta.

Začleňovanie ukrajinských žiakov S čím sa trápili naše školy a čo by im mohlo pomôcť

Adam Takáč

Analytici sa pozreli na to, prečo sa slovenským školám nedarí lepšie zvládnuť začleneniť deti, ktoré k nám prišli z Ukrajiny.

Pri škôlkach bude problém

Minister tvrdí, že na základných a stredných školách sú kapacity na prijatie ukrajinských žiakov dostatočné. V Bratislavskom kraji je to okolo deväťtisíc voľných miest, v Prešovskom takmer 26-tisíc.

Podľa odhadov dokážu napríklad školy v Bratislavskom kraji prijať do prvých ročníkov základných škôl ešte takmer päťsto detí, do piateho ročníka viac ako 1 500.

„Samozrejme, sú školy, ktoré sú naplnené aj v rámci zákonnej možnosti navýšenia o troch žiakov. Sú to zväčša školy v centrách krajských miest,“ vysvetľuje minister. „Teraz nám už nič nebráni prijať žiakov z Ukrajiny. Máme kapacity aj peniaze na nové vybavenie či pomôcky,“ dodal.

Avizuje, že v triedach na prvom stupni by sa mohli povolené maximálne počty žiakov v budúcnosti ešte navýšiť. Chce však, aby bolo zároveň k dispozícii viac asistentov učiteľov.

Problémy s kapacitami však očakáva ministerstvo pri materských školách. Už v minulom období bolo vo väčších mestách takmer nemožné umiestniť deti slovenských rodičov, nieto ešte ukrajinských.

„Áno budeme mať pri materských školách problém. Nie je to pokryté stopercentne, ale tie najvýraznejšie miesta sme naozaj eliminovali a jednotlivé samosprávy sú – aj kvôli komunálnym voľbám, ktoré tomu pomáhajú – veľmi aktívne a oslovujú nás, aby sme situáciu vyriešili. Aj v Bratislave budeme mať niektoré mestské časti, ktoré reálne pokryjú sto percent, čo je absolútne úžasné,“ skonštatoval minister.

Štát chce pomôcť mestám a obciam, ktoré sú zriaďovateľmi škôlok, cez projekty a plán obnovy na dobudovanie kapacít a jednoduchšie zriaďovanie materských škôl.

Pomôcť by mali koordinátori

Školám by mali od septembra pomáhať aj ôsmi regionálni koordinátori, ktorí budú pôsobiť na regionálnych úradoch školskej správy v ôsmich krajských mestách. Na starosti budú mať zaraďovanie ukrajinských detí do škôl alebo budú metodicky usmerňovať školy. Venovať sa budú aj jazykovým kurzom pre učiteľov.

„Budú takým komunikačným spojencom, všetci sme po takejto pozícii volali,“ povedal Gröhling, ktorý si od toho sľubuje, že školy dokážu rýchlejšie adaptovať ďalších žiakov z Ukrajiny. „Je to aj predpríprava, aby nás niečo nezaskočilo.“

Práve zlú efektivitu pri začleňovaní detí z Ukrajiny kritizovali nedávno aj analytici z CVA. Problémom podľa nich je, že veľký počet škôl vzdeláva pomerne nízky počet ukrajinských detí.

„Neriadené umiestňovanie detí z Ukrajiny do škôl má za následok, že sa deti z Ukrajiny vzdelávajú vo veľkej časti škôl, a teda aj veľký počet škôl potrebuje dodatočnú podporu na ich začlenenie (zamestnanie dodatočného podporného a odborného personálu, príprava vyučujúcich na vzdelávanie v multikultúrnom a viacjazyčnom prostredí). Ak sa škole nepodarí zabezpečiť dodatočné kapacity, môže tým utrpieť kvalita poskytovaného vzdelávania,“ napísali v analýze.

Pozícia koordinátorov bude mať podľa analytika Michala Rehúša zmysel len v prípade, ak bude k dispozícii jasný systém zaraďovania detí z Ukrajiny do škôl a ak budú dostupné dodatočné finančné prostriedky a personálne kapacity na podporu detí z Ukrajiny. „Bez toho, aby koordinátori mali v rukách reálne nástroje, ako pomôcť školám a deťom, nemá ich pôsobenie zmysel. Zatiaľ však ministerstvo žiadne takéto nástroje nepredstavilo."