Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
13. august 2022

„Medveďológ“ Jaroslav Slašťan

Medvede zmenili správanie, ale nehádžme ich do jedného vreca

Rozhovor s expertom na medvede Jaroslavom Slašťanom o zmene správania týchto zvierat i o dôvodoch ich útokov na ľudí.

Medvede zmenili správanie, ale nehádžme ich do jedného vreca

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky

Jaroslav Slašťan, vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého, hodnotí posun verejnej mienky vo vnímaní tohto zvieraťa. Priznáva zmenu správania stále väčšieho počtu jedincov a hodnotí aj konkrétne incidenty, pri ktorých medveď napadol človeka.

Od nášho posledného rozhovoru spred roka sa zdá, že spoločenská reputácia medveďa hnedého vďaka viacerým incidentom ešte klesla. Aj vy to tak vnímate?

Áno, vnímam to. Verejná mienka sa obrátila proti medveďovi, čo nie je dobré. Spoločnosť ovládol strach z medveďov, často neopodstatnený. Na tému medveď sa šíria mnohé dohady, polopravdy, dezinformácie, hoaxy.

Tie situáciu len zhoršujú, emócie sú vybičované, hovoriť o tom by vedeli chlapi zo Zásahového tímu pre medveďa hnedého, ktorých poškodení ako prvých privolajú a konfrontujú.

Ľudia žijúci na vidieku už nie sú ochotní akceptovať medveďa. Verejnosť má z medveďa strach, šíri sa nenávisť a za odstrel je viac ako 90 percent obyvateľov.

Pravdou je, že stúpajú škody spôsobené medveďmi, evidujeme viac hlásení, problémov, pozorovaní, stretnutí a pravdepodobne tento rok bude rokom s najvyšším počtom útokov medveďa na človeka. Mrzí ma tiež, že sa z medveďa stala politická téma, živená hlavne stranami, ktoré majú blízko k extrémizmu.

Dlhé roky ste medveďov bránili s tým, že neexistuje nič ako všeobecne premnožené medvede a treba sa zamerať len na likvidáciu jedincov s nenávratne deformovaným správaním voči ľuďom. Zároveň ste poukazovali na ľudské chyby vo vzťahu k medveďom. Trváte na tomto názore?

Nehádžme, prosím, všetkých medveďov do jedného vreca. Poznáme také jedince, ktoré sa za celý život nepriblížili k ľudským obydliam a človeku sa úspešne vyhýbajú. Ak sa v nejakej komunite vyskytne problémový jedinec, oprávňuje nás to zlikvidovať celú komunitu? Dopustíme sa genocídy na tomto druhu?

Áno, v medvedej populácii sa zvýšil počet medveďov, ktoré robia problémy, teda spôsobujú škody, navštevujú obce, čím sú pre ľudí nebezpečné, pretože nás môžu ohroziť na zdraví a životoch.

Musíme sa zamyslieť nad tým, čo je za touto zmenou správania medveďov, lebo vo väčšine prípadov tu nejde o kontajnerové medvede, ale o jedince, ktoré si hľadajú potravu v blízkosti ľudí, pretože stratili pred človekom rešpekt. Jednoducho pochopili, že im zo strany človeka nehrozí nebezpečenstvo. Táto zmena medvedieho správania neprinesie nič dobré a myslím si, že problémov bude čoraz viac.

Týka sa táto zmena správania všetkých medveďov?

Nie, určite nie. Sú oblasti, ktoré ponúkajú medveďom dostatočné množstvo potravy. Najvážnejšia situácia je v oblastiach s vyššou hustotou medvedej populácie.

Vysvetlím to na príklade. Každé územie ponúka pre medvede len obmedzené množstvo potravy, a ak ju medvede spotrebujú, musia ju hľadať inde. Ak dôjdu prirodzené zdroje nachádzajúce sa v lese, medvede začnú potravu vyhľadávať v obciach a živiť sa tým, čo pestujú a chovajú ľudia. Toto je príklad mnohých obcí, v ktorých dnes členovia medvedieho tímu zasahujú.

Môžem nástojiť na tom, aby si samosprávy zabezpečili komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého, aby si včelári oplotili včelstvá a chovatelia zabezpečili strážne psy. Ale proti zdravému rozumu by bolo žiadať ľudí žijúcich na vidieku, aby prestali chovať dobytok, hydinu a iné hospodárske zvieratá, nepestovali zeleninu a ovocie. A len z toho dôvodu, aby nepriťahovali medvede do svojej blízkosti a nezvyšovali im potravové zdroje, ktoré sú v konečnom dôsledku aj faktorom zvyšujúcim natalitu (pôrodnosť).

Je teda medveďov veľa alebo majú málo potravy, keď ju vyhľadávajú v blízkosti ľudí?

Medveď je vrcholový predátor, stojí na vrchole potravového reťazca. Nemá prirodzených nepriateľov, dospelého jedinca už neohrozí nič. Je teda prirodzené, že populácia bude rásť, budú miesta s vyššou hustotou populácie a prirodzene aj oblasti, kde sa medveď desiatky či stovky rokov nevyskytoval a dnes tam nachádza podmienky na život.

Nevravím, že vhodné, často sú to rôzne zárasty, remízky a poľnohospodárska krajina. Keď na určitej výmere žije čoraz viac medveďov, tak je logické, že potravy pre každého bude čoraz menej. A aby netrpeli hladom, budú osídľovať nové, aj menej vhodné územia, prípadne prekonajú počiatočný strach a za potravou budú chodiť do sadov, polí, záhrad a dvorov ľudí žijúcich na vidieku.

Znamená to, že medveď chodí do dedín len po potravu?

Áno, len a len po potravu. Potrava je pre medvede veľmi silná motivácia. Medvede sú inteligentné zvieratá, ich inteligencia a sila im pomáha prežiť a prekonať mnohé prekážky či zabezpečenia, aby sa k potrave dostali.

Je to prirodzené správanie, aj človek trpiaci hladom dokáže ísť za hranu, sú prípady, keď ľudia riskovali, aby sa dostali k jedlu, keď neváhali klamať, kradnúť či zabíjať. Je to pud sebazáchovy a ten je veľmi silný.

Poznáme prípady, keď sa medveď podhrabal popod pletivo aj elektrickú ohradu, zabil strážneho psa a až potom zničil včelstvá, aby sa dostal k medu. Neprekážalo mu silné svetlo reflektorov ani zvukový alarm, ktorý spustil pohybový senzor. Medvede si v dedinách nehľadajú úkryt, brloh, sexuálneho partnera. Chodia tam po potravu, ktorej bude na vidieku vždy dostatočné množstvo.

Prejdime si niektoré medializované prípady útokov medveďa. Vedeli by ste, prosím, opísať, kde v konkrétnom prípade vznikla chyba a ako sa jej dalo predísť? Mám na mysli napríklad útok na staršieho muža v Porube v okrese Prievidza, ktorý sa udial dopoludnia len niekoľko stoviek metrov od obce. Médiá priniesli aj príbeh napadnutia horského záchranára, ktorého na turistickej trase nad Donovalmi naháňala medvedica.

V týchto dvoch prípadoch došlo k blízkemu stretnutiu s medveďom, čo prináša vždy veľké riziko napadnutia. Prekročenie určitej vzdialenosti môže medveď vyhodnotiť ako nebezpečenstvo hroziace zo strany človeka, a preto nasleduje útok. Platí, že čím bližšie ste k medveďovi, keď vás zaregistruje, tým je väčší predpoklad, že na vás zaútočí.

V prípade horského záchranára nešlo o útok, vodiaca medvedica sa záchranára pokúšala odplašiť, chránila si mláďatá. Muž sa zranil v dôsledku pádu, nezranil ho medveď.

Známy je aj útok na muža, ktorý si v Tatrách medveďa natáčal...

Video z Tatier, ktoré ukazuje útočiaceho medveďa, je veľmi kontroverzné. Autor ho dokonca stiahol, záznam vyvolal mnohé otázky a diskusie. V každom prípade bol medveď k útoku vyprovokovaný, vykazoval veľmi silné známky stresu, ktoré každý rozumný človek vie vyčítať a zariadiť sa tak, aby k útoku zvieraťa nedošlo. Nikto rozumný nebude predsa ostávať pri psovi, ktorý vrčí a cerí zuby. Tak prečo sa neriadiť rovnakým pravidlom pri medveďovi?

Dvaja muži na Poľane si odniesli zranenia po útoku medvedice, pričom im nepomohol ani sprej proti medveďom. Pred rokom ste tvrdili, že sprej s veľkou istotou pomôže. Prečo podľa vás nefungoval?

Na Poľane zaútočila vystresovaná medvedica na dvoch fotografov. Pár dní predtým práve ona zaútočila na lesníka. Prebiehala medvedia ruja, dospelé samce boli hrozbou pre jej mláďatá, snažila sa im vyhnúť a chrániť ich život. Hľadala pre nich pokojné a nerušené miesto a na obidve vyrušenia reagovala útokom, z ktorých ten druhý sa pre jedného z fotografov skončil tragicky. Všetky obete útokov na Poľane si boli vedomé, že sa nachádzajú na území s výskytom medveďov.

Inzercia

Pokiaľ ide o spreje a ich použitie, rád by som poznamenal, že nie všetky spreje sú účinné. Tie menej kvalitné neobsahujú správne látky a také percentuálne zloženie, ktoré by mal obsahovať účinný sprej.

Osobne mám a odskúšal som len sprej amerického výrobcu Counter Assault, ktorý ho zdokonaľuje už od roku 1986. Obsahuje 2,0 % kapsaicínu a príbuzné kapsaicinoidy a spĺňa všetky odporúčania odborníkov na medvede, ako aj ľudí, ktorí osobne zažili konfrontácie s medveďmi a skúšali sprej v teréne.

Slovenskí výrobcovia ešte nemajú dostatočné skúsenosti s výrobou takýchto sprejov, mnohí len veľmi šikovne zareagovali na situáciu. Nechcem ich výrobky podceňovať, ale nerád by som sa na tieto spreje spoliehal a testoval ich v teréne priamo na medveďovi.

Sprej treba vedieť aj použiť, v niektorých štátoch je považovaný za zbraň, na jeho kúpu a nosenie je potrebná licencia. Všeobecne je však neúčinné striekať sprej do väčšej vzdialenosti ako 5 až 7 metrov a tiež jeho účinok je menší z príliš krátkej vzdialenosti, pretože sa nestačí rozptýliť do kužeľa. Keď niekedy vidím turistov so sprejom za opaskom, tak veľmi pochybujem, či by ho vedeli aj použiť.

Schopnosti každého človeka sú iné, aj schopnosť reagovať v takýchto krízových situáciách, ktoré vyžadujú zachovanie si istého pokoja a rozvahy. Viem, čoho je medveď schopný a akú má silu, viem si predstaviť, aká panika, adrenalín, úzkosť a strach pri tom útoku museli ovládnuť oboch fotografov.

Opýtam sa ešte na útok pri Kopernici, pretože Kremnické vrchy sú váš domovský región. Kto v tomto prípade zlyhal?

Útok pri Kremnici bol tiež následkom blízkeho stretnutia a obrannej reakcie medveďa. Pán M. D. šiel do práce vo večerných hodinách, keď už bola zhoršená viditeľnosť a medveď ho včas nespozoroval.

Žiadny z týchto prípadov nechcem zľahčovať, snažil som sa len vysvetliť, prečo pravdepodobne k útokom došlo. Zvládanie situácií, keď na človeka útočí zviera, si vyžaduje niekoľkostupňový taktický výcvik, ktorý podstupujú napríklad niektorí príslušníci ozbrojených síl a silových zložiek. Bežný človek má len malú šancu zvládnuť vo svoj prospech takéto vypäté situácie.

Prejdime k politickej otázke. Šéf envirorezortu Ján Budaj vyhlásil, že „medvede nezabíjajú ľudí, sú to vegetariáni, a ak sa stane nehoda, určite je zriedkavejšia, než majú poľovníci sami medzi sebou“. Čo vy na to?

Pán minister chcel povedať, že medvede nelovia ľudí, teda nepovažujú nás za korisť a väčšiu časť ich potravy tvorí rastlinná zložka. A je to pravda, hoci v zoologickom systéme patrí medveď hnedý do radu mäsožravce (Carnivora) a je všežravcom s prevahou konzumácie rastlinnej zložky, ktorá tvorí až 90 percent jeho potravy.

Nie je takým úspešným lovcom ako mačkovité či psovité šelmy, napriek tomu si potravu dokáže uloviť. Disponuje značnou silou, korisť usmrtí údermi láb, ktoré smerujú na zátylok, hlavu a chrbticu, a hryzie ju do šije, pleca a oblasti hlavy. U medveďov je známy kanibalizmus, stáva sa, že silnejší jedinec slabšieho zabije a skonzumuje. Človek však nie je potrava medveďa. Zdravý a nezranený medveď sa človeka bojí.

V druhej časti odpovede na vašu otázku si pomôžem štatistikami. Za ostatných 20 rokov na následok poranenia výstrelom z guľovnice, brokovnice a dlhej strelnej zbrane zahynulo na Slovensku 135 osôb. Toto sú fakty, ktoré nie sú založené na emóciách, nepodliehajú náladám spoločnosti a nekrivia sa pod váhou niektorých skupín.

Nechceme zľahčovať situáciu s medveďmi a podceňovať riziká, ale viete, koľko ľudí bolo na Slovensku za ostatných 20 rokov hospitalizovaných po útoku medveďa? Päťdesiat. Zdá sa to veľa? V porovnaní so psami je to len zlomok, pretože za ten istý čas skončilo na nemocničnom lôžku až 2 537 ľudí, ktorých napadli psy. Stodvadsaťšesť ľudí ročne. A kde sú petície za obmedzenie chovu psov či povinnosť ich výcviku?

Čo by sa teda podľa vás malo na Slovensku v prístupe k medveďovi hnedému čo najskôr zmeniť?

Už v roku 2012, teda pred 10 rokmi, som v rozhovore pre jeden týždenník odporúčal, aby sa na riešenie problémov s medveďom vytvorila skupina, ktorá by zabezpečovala monitoring medveďa, vykonávala osvetu a prevenciu, disponovala pohotovostnou tiesňovou linkou a mala na starosti riešenie všetkých konfliktných situácií človek verzus medveď.

O dva roky neskôr v roku 2014 bol Ministerstvom životného prostredia SR založený Zásahový tím pre medveďa hnedého. Spočiatku viac nefungoval, ako fungoval, chýbali personálne kapacity i materiálne vybavenie. V zahraničí takéto tímy fungujú už niekoľko desaťročí, majú skúsenosti a sú akceptované širokou verejnosťou.

Envirorezort dnes pracuje na projekte zvýšenia informovanosti o živote medveďa, ktorý by mal zabezpečiť, aby sa smerom k verejnosti dostávali pravdivé informácie o živote našej najväčšej šelmy. Ľudia majú právo vedieť, ako sa majú správať, aby minimalizovali riziká, ktoré spolužitie s medveďmi prináša.

Taktiež sa podáva pomocná ruka samosprávam, rôznym subjektom, osobám, inštitúciám, organizáciám a klubom. Robíme osvetu i poskytujeme poradenstvo.

Riešením je spolupráca rôznych odborníkov a subjektov. Musíme sa naučiť nielen rozprávať, ale aj počúvať. Aj preto Zásahový tím pre medveďa hnedého spolupracuje so zahraničím, vymieňame si navzájom skúsenosti a absolvujeme školenia a tréningy, často s medzinárodnou účasťou.

Máme záujem riešiť problematiku medveďa a urobíme všetko pre to, aby sme zabezpečili nielen ochranu medveďa ako chráneného živočícha, ale aj minimalizovanie škôd, ktoré medveď spôsobuje, a, samozrejme, bezpečnosť obyvateľov.

Foto: archív Jaroslava Slašťana

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.