Po smrti Jozefa Tomka prišlo Slovensko o posledného kardinála. To, či pápež vymenuje niekoho zo Slovákov v dohľadnej dobe za kardinála, nemožno podľa bývalého hovorcu Konferencie biskupov Slovenska a kňaza, ktorý žil roky v Ríme, Mariána Gavendu, ani vylúčiť, ani s tým počítať.

Pre TASR povedal, že sa treba na to pozrieť realisticky a uvedomiť si, že kardinálsky zbor má stanovený počet členov. Donedávna mal podľa neho teoreticky najväčšiu šancu stať sa kardinálom súčasný gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ.

Kardinálsky zbor je poradným zborom pápeža, ich hlavnou úlohou je voľba nového pápeža, spravovanie katolíckej cirkvi počas sedes vacante (kým nový pápež nie je zvolený) a pomoc pápežovi pri riešení aktuálnych úloh pri spravovaní cirkvi.

Kardinálov voliteľov je 116

Podľa Gavendu je po smrti najstaršieho kardinála na svete Jozefa Tomka aktuálne 206 kardinálov, z toho je 116 tých, ktorí môžu voliť pápeža. Ide o kardinálov, ktorí majú menej ako 80 rokov.

„Je potrebné si pozrieť mapu sveta a brať do úvahy, že Slovensko je veľmi malá krajina, aj keď s kresťanskou tradíciou a v početnom zastúpení katolíkov,“ povedal Gavenda v reakcii, či má Slovensko šancu, aby opäť malo kardinála. Menovanie kardinálov je výlučným rozhodnutím Svätého Otca.

Do akej miery a s kým sa pri tom radí tiež záleží na jeho voľbe. Šancu stať sa kardinálom majú aj tí, ktorí sú na čele jednotlivých kongregácií, takzvaní kuriálni kardináli.

„Tak sa aj Tomko stal kardinálom, vďaka funkcii, ktorú zastával ako prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov,“ vysvetlil Gavenda. Poukázal aj na to, že kardinálmi sa obyčajne stávajú arcibiskupi veľkých metropol.

„Keď sa však pozrieme na mapu celého sveta, takýchto metropol je vo svete veľmi veľa a počet kardinálov – stanovený na 120, ktorý však poslední pápeži výrazne prekračujú – sa veľmi rýchlo zaplní,“ podotkol kňaz.

Kardinálom nemusí byť biskup

Ako doplnil, pápež zvykne menovať aj niekoľko kardinálov, ktorí sa ani nestanú biskupmi, aby ocenil ich celoživotné zásluhy, napríklad českého teológa a veľkého znalca východného kresťanstva Tomáša Špidlíka.

Aj menovanie biskupa Jána Chryzostoma Korca za kardinála Jánom Pavlom II. bolo podľa Gavendu ocenením jeho svedectva počas prenasledovania cirkvi.

To, že by sa niekto zo Slovákov momentálne znovu ocitol na čele niektorej vatikánskej kongregácie Gavenda nepredpokladá.

„Najbližšie k tomu mal arcibiskup Cyril Vasiľ, ktorý už bol na poste sekretára Kongregácie pre východné cirkvi, z ktorého ďalším krokom môže byť menovanie za prefekta a neskôr kardinála, ale ten je nateraz v Košiciach,“ vysvetlil.

Zároveň nevie posúdiť, či by pápež menoval arcibiskupa hlavného mesta alebo Košíc za kardinála z titulu dôležitosti diecézy.

Rovnomerne zastúpené kontinenty

Gavenda poznamenal, že pápež preferuje pri výbere kardinálov krajiny takzvanej periférie, teda z Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Chce, aby v kardinálskom zbore boli rovnomernejšie zastúpené jednotlivé kontinenty a tiež aj chudobnejšie, zanedbávané oblasti.

„Ako sa však ukázalo minuloročnou návštevou Slovenska, aj našu krajinu považuje za dôležitú práve pre jej nepatrnosť a dal jej prednosť pred inými významnými krajinami Európy. Nevýhodou je, ako sme povedali, že počet kardinálov je obmedzený a oprávnených 'nárokov' mať svojho kardinála je veľmi veľa,“ povedal.

Ako ďalej zdôraznil „známe nikdy nehovor nikdy“ platí málokedy tak presvedčivo, ako v prípade menovania kardinálov.

„Popri všetkých našich kalkuláciách, ktoré v istom zmysle vyznievajú ako úsmevné, je tu aj sloboda pápeža, motívy, ktoré nepoznáme a v nemalej miere sloboda Ducha Svätého, na ktorú kladie dôraz aj sám pápež František,“ uzavrel Gavenda.