Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
12. august 2022

Nová kniha Igora Smelého

Poslal Annu Kareninovú na psychoterapiu

Mohla by psychoterapia zachrániť Tolstého hrdinku pred samovraždou? Vyliečilo by ju slovo a dobre kladené otázky?

Poslal Annu Kareninovú na psychoterapiu

Ešte v období pred pandémiou som robila rozhovor s psychiatrom a psychoterapeutom Igorom Smelým. Rozprávali sme sa aj o psychoterapii, o psychoterapeutoch, o tom, či nestačí spoveď a v čom je psychoterapeutický rozhovor iný a liečivý.

Bolo to ešte v čase pred pandémiou. No potom nás nečakala len covidová pandémia, ale aj pandémia úzkostí či depresií. Psychoterapeuti, psychiatri, psychológovia pocítili prudký nárast záujmu o svoje služby.

Lenže stále je v tom trochu zmätok. Kedy pomôžu človeku lieky, kedy spoveď, kedy psychoterapeutický rozhovor? A čo vlastne môže očakávať od psychoterapeuta?

Igor Smelý vtedy v rozhovore vysvetľoval:Psychoterapeut by mal pomôcť pacientovi, aby psychologicky dobre preskúmal, prečo robí to, čo robí, či to naozaj chce robiť, či si za tým stojí a či ráta s tým, aké to bude mať dôsledky. Keď ja ako terapeut nesúhlasím s jeho konaním či rozhodnutím, tak mu môžem povedať: v tomto vás ako terapeut neviem podporiť. Ale neznamená to, že s vami prestanem pracovať.“

Je to novela o liečbe slovom, o tom, čo dokážu dobre položené otázky. Zdieľať

V rozhovore pre Postoj doktor Smelý zdôrazňoval aj dôležitosť osoby, ktorá psychoterapiu robí. Je dôležité nájsť psychoterapeuta, ktorému človek bude dôverovať, a potom sa už na neho spoľahnúť.

A ešte k tomu poznamenal: „V psychoterapii má už hodnotová stránka význam. Keď človek hľadá psychiatra, je to viac-menej jedno, veriaci či neveriaci psychiater vám pomôžu rovnako. Skôr ide o to, aby to bol dobrý psychiater, podobne ako v iných medicínskych odboroch. Ale pri psychoterapii si treba vyberať človeka, ktorý vám rozumie a je aj hodnotovo spriaznený. To nutne neznamená, že musí byť terapeut veriaci. Keby som si vyberal psychoterapeuta pre seba, tak by som si vedel predstaviť aj takého, ktorý nie je veriaci, ale pristupuje k posvätným veciam s rešpektom a vie, že sú to pre veriaceho človeka hlboké veci. Zároveň by mal rešpektovať môj vnútorný svet a snažiť sa čo najlepšie mu porozumieť.“

Hoci rozhovor s doktorom Smelým bol dlhý a prebrali sme niektoré veci dôkladne, predsa len to bol iba novinový rozhovor. A z neho si človek nemôže celkom dobre predstaviť, čo to je psychoterapia, ako funguje.

Igor Smelý je však aj spisovateľ, a tak urobil takúto vec. Napísal knihu Rozhovory s Annou K. Je to novela o liečbe slovom, o rozhovore a otázkach, ktoré liečia. Autor sa pohral s takou ideou, že Anna Kareninová riešila svoje problémy s psychoterapeutom. Iste, v čase, keď Tolstoj písal Annu Kareninovú, ešte žiadne psychoterapie nefungovali. Sigmund Freud bol ešte len študentom. Ale nie je to vôbec nereálne. Isto už aj v tom čase bolo veľa lekárov, ktorí intuitívne poskytovali aj terapiu slovom. Takže Smelý stvoril takéhoto lekára.

Pripomeňme si, že Anna Kareninová, hrdinka Tolstého románu, je uväznená vo vzťahoch, zahanbená, ponížená, zúfalá a na konci románu spácha samovraždu.

Tolstoj jej skok pod vagóny opísal takto: „Zmocnil sa jej pocit ako vtedy, keď sa šla ponoriť do vody, a prežehnala sa. Ten zvyčajný pohyb vyvolal v jej duši reťaz spomienok z detských a dievčenských čias a zrazu tma, čo zahaľovala všetko okolo nej, sa rozjasnila a na zlomok sekundy sa pred ňou vynoril život so všetkými dávnymi ušľachtilými radosťami. No pritom nespúšťala oči z kolies druhého vozňa, blížil sa. A presne vtedy, keď sa stred medzi kolesami ocitol oproti nej, odhodila červenú taštičku a vtiahnuc hlavu medzi plecia, padla pod vozeň na ruky a ľahko, akoby chcela hneď zase vstať, spustila sa na kolená. A v tomto okamihu sa zdesila toho, čo robí. ‚Kde som? Čo to robím? Prečo?‘ Chcela vstať, hodiť sa nabok, ale čosi ozrutné a neúprosné udrelo ju do hlavy a vlieklo za chrbát. ‚Bože, odpusť mi všetko!‘ zašepkala, cítiac, že všetok boj je márny.“ (Preklad: Naďa Szabová)

Aj z tohto úryvku je jasné, že Anna Kareninová si v poslednej chvíli uvedomila nezmyselnosť svojho konania a rada by si zachránila život.

Hľadal niekoho, kto rozumie ženskej duši a mohol by sa so sestrou porozprávať. Zdieľať

Lenže už bolo neskoro. Ten krok, keď sa to dalo urobiť, vyliečiť jej ubolenú dušu, bolo treba urobiť skôr.

Igor Smelý to vo svojej novele pripravil takto: Annin brat, ktorý tiež zažil mimomanželský vzťah, chce svojej sestre pomôcť. Vidí jej psychické utrpenie po tom, čo odišla od svojho manžela, prišla o syna. Videl jej hanbu a opovrhovanie spoločnosti za to, že žila verejne s Vronským, do ktorého sa bezhlavo zaľúbila a ktorému porodila dcéru. Brat je síce dobrosrdečný človek, ale je to ľahkomyseľnejšie stavaná osobnosť ako Anna.

„Stiva nerozumel sestrinej vášni a už vôbec nie jej vyústeniu,“ píše Igor Smelý na začiatku svojho príbehu. „Románik s mladým dôstojníkom? Mala smolu, že poznala lásku až po vstupe do manželstva. Ale láska vyprchá a vo vzťahu ostane nuda, ktorú si môžeme spestriť. Načo však privolávať búrku?“ takto uvažoval Annin brat Stiva.

Lenže urobil to, čo dobrý brat má urobiť. Hľadal niekoho, kto rozumie ženskej duši a mohol by sa so sestrou porozprávať a pomôcť jej niesť tú ťarchu. Spoločenskú aj osobnú.

Dostane odporučenie na akéhosi doktora Tabakova, ktorý sa už počas štúdia zaujímal o filozofiu a náboženstvo v snahe porozumieť človeku viac, ako je u medikov zvykom.

Igor Smelý teda vyšle Annu k akémusi doktorovi do Podoľska. Samozrejme, tá to najprv urazene odmietne, ale potom do Podoľska predsa len vycestuje. Tabakovovi hneď pri zoznámení povie: „Odišla som od manžela, nemôžem sa stretávať so synom, žijem s milencom a dcérou Annou.“ Veľkú ochotu spolupracovať najprv neprejavuje a nedôveruje tomu cudziemu doktorovi.

Inzercia

No a potom sa rozohráva niečo, čo už môžeme označiť za psychoterapiu, doktor si získava Anninu dôveru a kladie tie správne otázky.

No pri inteligentnej a komplikovanej Anne, ktorá je plná vzdoru, hnevu, žiaľu a zúfalstva, treba postupovať opatrne. Stále je to nešťastná žena, ktorá môže v náhlom skrate kedykoľvek skočiť pod vlak a ktorá je navyše závislá od užívania morfia.

Nedostáva rady, možno iba pár jednoduchých konštatovaní, ale dostáva najmä ďalšie a ďalšie otázky. Zdieľať

No vedú spolu rozhovor. Vlastne tých rozhovorov je viacero, lebo Anna je sama prekvapená účinkom a má potrebu sa do Podoľska vracať.

Mnohé doktorove otázky ju rozrušia, vykoľaja, nahnevajú. Ale k Tabakovovi má čoraz viac dôvery, vidí, že je to čestný muž a rozpráva mu o svojom živote, aký bol predtým, potom, teraz, aká bola ona vtedy, aká je dnes.

Nedostáva rady, ale v jednoduchých slovách Tabakovova nachádza útechu. A zväčša dostáva ďalšie a ďalšie otázky, ktoré nie sú dotieravé, ale navádzajú ju rozmýšľať o tom, čo sa jej prihodilo, kde sa ocitla. Je čoraz otvorenejšia. A vidí svoju pozíciu nasvietenú aj z iného uhla pohľadu. Musí rozmýšľať aj o druhých ľuďoch okolo seba, nesústreďovať sa len na seba, svoje utrpenie, poníženie, bolesť.

A je zaskočená tým, ako sa jej mnoho vecí začína javiť inak. Už to nie je všetko také vyhrotené, tragické, bezvýchodiskové. Prestáva sa vidieť len ako obeť tvrdého manžela či ľahkovážneho milenca. Priznáva aj to, že je „ťažké byť k sebe úprimná a nehrešiť“.

To všetko Annu Kareninovú posúva ďalej. Napríklad začína cítiť súcit so svojím manželom. Hovorí o pocitoch viny, hanby, o hneve na seba, na Karenina, na Vronského. Na Boha.

Psychoterapeutický rozhovor nesie pomaličky svoje plody. Nepatrí sa písať viac o tom, ako Igor Smelý svoju novelu zakončuje. No na konci knihy vidíme inú Annu. Zrelú, pokojnejšiu, empatickejšiu, menej podráždenú, menej žiarlivú, vyrovnanejšiu.

Dokáže žiť život, ktorý rozhodne nie je dokonalý. A vie, že smútok sa zo života nedá odstrániť navždy. No nemusí po ňom prísť pád do hlbín.

Tolstoj nechal Annu zomrieť v zúfalstve, hanbe a hneve, Igor Smelý ju z trápení vyviedol liečbou slovom. V úvode knihy uviedol jednoduché motto „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ (Evanjelium podľa Matúša 9, 13).

To úvodné motto človek lepšie pochopí až po prečítaní knižky.

A čitateľ zároveň bude vedieť, čo to psychoterapia asi je, ako funguje a čo od nej môže očakávať.

Žiadny zázrak, žiadnu mágiu, iba jednoduchú liečbu slovom. No môže zachrániť život.

 

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.