Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Vojna na Ukrajine Politika
10. august 2022

Zásah letiska

Párty sa končí, Rusko vyhlásilo na Kryme núdzový stav

Pri sérii výbuchov na okupovanom Kryme mohlo Rusko stratiť okolo desať lietadiel. Kremeľ na polostrove vyhlásil núdzový stav.

Párty sa končí, Rusko vyhlásilo na Kryme núdzový stav

Foto: Twitter/Mykhailo Golub

V podvečer 9. augusta vojenskou základňou Novofedorivka na Kryme otriasol rad výbuchov. Rusi hlásia jedného mŕtveho a 14 ranených.

Podľa ukrajinských odhadov bolo zničených asi 9 lietadiel, nezávislé analýzy zatiaľ na základe videí potvrdili zničenie prinajmenšom jedného Suchoja Su-24. Korekcia nahor sa považuje za pravdepodobnú, len čo nové satelitné snímky ukážu celkový rozsah škôd. Ani tie však nemusia ukazovať všetko, časť nezhorených lietadiel mohla poškodiť tlaková vlna.

Letisko sa nachádza neďaleko mesta Saki na západnom pobreží polostrova. Až do obsadenia Krymu ruskými vojskami počas februára až marca 2014 ho využívala 10. brigáda ukrajinského námorného letectva. Po obsadení základne ruskí vojaci v apríli 2014 zavraždili dvoch ukrajinských dôstojníkov, ktorí čakali na repatriáciu na Kyjevom kontrolované územie.

Príčina výbuchov zatiaľ nie je známa, Rusko popiera, že by sa Ukrajincom podarilo letisko zasiahnuť raketami. Tí si medzitým z Rusov uťahujú.

Rusi sú Ukrajincom na smiech

Už pri potopení vlajkovej lode Čiernomorskej flotily – raketového krížnika „Moskva“ – v apríli Kremeľ zásah lode dementoval, neskôr jej potopenie zviedol na požiar po výbuchu munície a údajnú búrku.

Kyjev si vynikajúcu PR príležitosť nenechal ujsť a vrak lode na dne Čierneho mora vyhlásil za súčasť ukrajinského kultúrneho dedičstva.

Podobne reagoval aj teraz na hlásenia Moskvy, že dôvodom výbuchu je nehoda. Rusom odporúčal pri muničných skladoch nefajčiť a ministerstvo obrany vyhlásilo, že by chcelo pripomenúť, že „prítomnosť okupačných jednotiek na území ukrajinského Krymu je nekompatibilná s vysokou turistickou sezónou“.

Dôkazov o zásahu je pritom viac než dosť, výbuchy zaznamenalo niekoľko videí aj fotografie. Bežná „nehoda“ by ani nevysvetľovala fakt, prečo Rusi považovali za nutné vyhlásiť núdzový stav.

Zas HIMARS alebo domáca produkcia?

Otázkou teda nie je, či Ukrajinci ruskú základňu zasiahli, ale skôr čím.

Jednou z možností sú americké raketomety HIMARS. Tie dodávali Spojené štáty Ukrajincom zatiaľ len s muníciou s kratším dostrelom okolo 70 kilometrov, no je možné, že sa Washington nechal Ukrajincami presvedčiť a nakoniec dodal aj muníciu ATACMS. Tá má dosah 300 kilometrov.

Američania zatiaľ dodávky rakiet s dostrelom nad sto kilometrov vylučovali, no z dôvodov operačnej bezpečnosti by zrejme nič iné ani netvrdili, ak by svoj postoj prehodnotili, aspoň kým by sa rakety nedostali bezpečne na Ukrajinu.

Druhou možnosťou je, že sa Ukrajinci dokázali zaobísť aj bez západnej pomoci a problém vyriešili podomácky. Ukrajinský zbrojný priemysel bol pomerne vyspelý a v oblasti raketových technológií sa už osvedčil napríklad vývojom protilodných rakiet Neptun, ktorými Ukrajinci potopili krížnik Moskva.

Do úvahy pripadá modifikácia protilodných rakiet Neptun, ktoré by teoreticky bolo možné upraviť aj na zásah pozemných cieľov. Menej pravdepodobné, ale nie nemožné je, že Ukrajincom sa podarilo dokončiť vývoj systému Hrim-2. Tento raketový systém má mať po dokončení dostrel niekoľkých stoviek kilometrov.

Bývalý poradca ukrajinského ministra vnútra Viktor Andrusiv tvrdí, že Ukrajina disponuje raketami s dostrelom dvesto až tristo kilometrov. Akého pôvodu tieto zbrane sú, však neuvádza.

Viac zbraní, menej mŕtvych?

Okrem zásahu raketovým delostrelectvom sú možné aj iné vysvetlenia.

Inzercia

Z ruskej strany bolo počuť tvrdenie, že za výbuchmi môže stáť sabotáž. Korešpondent Sky News Alistair Bunkall tvrdí, že podľa slov vysokého ukrajinského predstaviteľa šlo údajne o operáciu ukrajinských špeciálnych síl, pri ktorej bolo zničených sedem ruských lietadiel.

Sabotáž nevylučuje ani britský odborník na letectvo Justin Bronk. Za druhú možnosť považuje, že letisko mohli Ukrajinci zasiahnuť takzvanou „flákajúcou sa“ muníciou (loitering munition). Tá pozostáva z výbušniny a jednoduchého dronu, ktorý po zaznamenaní cieľa automaticky vykoná „samovražedný“ útok.

Bronk sa nazdáva, že väčšina výbuchov boli sekundárne explózie munície a paliva, ktoré Rusi nechali sa povaľovať v blízkosti lietadiel.

„VKS má zlozvyk nechávať hromady munície vedľa zaparkovaných lietadiel vrátane takých, ktoré sú natankované a vyzbrojené. Moja pracovná teória je, že ukrajinská loitering munition alebo sabotéri spôsobili počiatočný požiar paliva, ktorý pohltil buď hromady bômb, alebo vyzbrojené lietadlá,“ tvrdí.

No aj ak tento úspech Ukrajincov nemá na svedomí HIMARS, Kyjevu už nepochybne pomohol. Ukrajinci tvrdia, že ich počet padlých klesol na okolo 30 denne, odkedy sa im darí raketovým delostrelectvom ničiť ruské sklady delostreleckej munície. Ešte pár týždňov predtým hlásili straty v rozmedzí 50 až 100 či dokonca 200 padlých denne.

Komplikácie

Jedným z následkov zásahu letiska môže byť aj zvýšená potreba Rusov presunúť svoje lietadlá ďalej od frontu do bezpečnejších pozícií. To však bude mať svoju cenu, väčšia vzdialenosť od frontu bude znamenať nižšiu efektivitu ruského letectva.

Podľa vojenského analytika Mateja R. Riška mali Rusi na Kryme početné systémy protivzdušnej obrany, úspešný zásah letiska preto možno čítať ako náznak toho, že Rusi časť systémov PVO presunuli na ukrajinskú pevninu. Neschopnosť obrániť letisko by ich teraz mohla prinútiť časť systémov z frontu opäť stiahnuť pre potreby polostrova.

„Ide o podporenie možnej protiofenzívy na Cherson, kde Ukrajinci potrebujú oslabiť systémy obrany vzdušného priestoru a ruskú vzdušnú nadvládu na podporu úsilia pozemného vojska,“ vysvetľuje pre Postoj.

Rusi na úteku

V dôsledku ruských neúspechov časť Rusov na Kryme zachvátila panika. Polostrov opúšťajú najmä kolonisti z Ruska a dovolenkári, na Krymskom moste spájajúcom Krym s Ruskom sa tvoria kolóny.

Len počas prvých štyroch rokov od anexie polostrova sa naň podľa ruských štatistík nasťahovalo 140-tisíc Rusov, zatiaľ čo ukrajinskí občania, ktorí odmietli prijať ruské občianstvo, stratili všetky práva.

Skutočný počet Rusov bude ešte vyšší, keďže mnohí nenahlásili zmenu trvalého pobytu alebo na Kryme žijú len časť roka. Krymskotatárske médium Qirim News odhaduje, že od anexie sa na Kryme usadilo 500- až 700-tisíc kolonistov.

Už pofidérne „sčítanie“ obyvateľstva po ruskej anexii v roku 2014 ukazovalo nárast podielu Rusov na 68 percent obyvateľstva oproti 60 percentám v sčítaní z roku 2001.

No Kremľu nemusí Krym zachrániť ani demografické inžinierstvo. Krátko po začiatku invázie v marci 2022 kolovali chýry o masovom náraste nehnuteľností na predaj na okupovanom polostrove. Veľkú časť predajcov tvorili podľa všetkého ľudia pracujúci pre ruské FSB. To bolo zjavne len predzvesťou toho, čo Krym ešte len čaká.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.