Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
10. august 2022

Čo sledujeme

S naštvanou matkou, ktorej dieťa šikanujú na internete, sa neradno zahrávať

Redaktori Postoja vyberajú filmy a seriály, ktoré sledovali na online streamovacích platformách, v kine alebo TV.

S naštvanou matkou, ktorej dieťa šikanujú na internete, sa neradno zahrávať

Hunter Moore. Foto: Youtube.com/Netflix

V rubrike Čo sledujeme vám každý mesiac prinášame vo forme ankety výber toho najzaujímavejšieho, čo stojí za to sledovať na televíznych obrazovkách či online streamovacích platformách.

Monika Ostrovská

Najnenávidenejší muž na internete, Netflix

S naštvanou matkou, ktorej dieťa šikanujú na internete, sa neradno zahrávať. Zistil to aj Hunter Moore, egocentrický zakladateľ porno stránky IsAnyoneUp.com, ktorá mala slúžiť ako pomsta bývalej. Nahé fotky, ktoré mu posielala na „okorenenie vzťahu“, po rozchode bez hanby zverejnil na internete. 

Zvrátenosť porno stránky spočívala v tom, že ani v prípade ostatného obsahu nešlo o anonymné fotografie, ktoré uvidí len úzka skupina ľudí, ale k pikantným pózam žien pripojil celé meno, profil na Facebooku a všetky informácie z neho. Ktokoľvek zadal meno obete do Google vyhľadávača, ako prvé uvidel kompromitujúce fotografie. A tak sa stalo, že vedľa nahých fotiek jednej z obetí sa zobrazovali fotky jej malých detí.

V roku 2012 pojem kyberšikana nebol nijako rozšírený ani regulovaný, preto nenávistné komentáre pod fotkami na seba nenechali dlho čakať. Tisíce používateľov na stránkach vulgárne nadávali obetiam za to, ako vyzerajú, a priali im smrť. Ženy, ale aj muži sa báli ukázať na ulici, mnohé obete prišli o prácu, ďalšie mali psychické problémy a pokúsili sa o samovraždu.

Popularita ponižujúcich webových stránok aj ich zakladateľa Huntera Moora závratne rástla, kým on sa domnieval, že je nedotknuteľný. Narazil však na nesprávnu matku obete. 

Trojdielna dokumentárna miniséria rozpráva o tom, ako sa Charlotte Lawsová púšťa do vojny proti internetovému géniovi, ktorý sa jej dcére nabúral do e-mailu a nahé fotky z neho ukradol. Keď však príde na policajnú stanicu alebo za novinármi, nikto jej neverí a odpoveď znie rovnako: „Pokiaľ dcéra nechce, aby jej fotky niekto videl, načo sa vôbec fotí nahá?“

Matka sa však nedá odbiť a kontaktuje štyridsať ďalších obetí, ktorých fotky sa objavili na porno stránke. Hunter Moore sa dostáva do hľadáčika nielen novinárov, ale aj FBI a podnikateľa, ktorý bojuje proti šikane na internete. Ten stránky od neho odkúpi a zruší. To však Huntera neodradí a plánuje spustiť „vylepšenú“ verziu stránok, kde zverejní adresy obetí a mapy, ako sa k nim dostať. Nakoniec ho FBI usvedčí a odsedí si tridsať mesiacov väzenia.

Na celej sérii je zarážajúce to, že početná komunita, ktorá sa okolo stránok vykreovala, nevidela nič zlé na porno fotkách, ktoré boli zverejňované proti súhlasu obetí, ani na nenávistných komentároch, ktoré ničili ľuďom životy. Huntera milovali tak, že ho nazývali bohom, Charlotte Lawsovej sa vyhrážali znásilnením, smrťou a stále si mysleli, že je to len zábava. Po zrušení stránok bola internetová komunita dokonca zúfalá, nudila sa a nakoniec sa rozpadla.

V dokumentárnej sérii, ktorá je momentálne v rebríčku desiatich najsledovanejších seriálov na Netflixe, zaznievajú svedectvá obetí, novinárov aj vyšetrovateľa FBI, no vyjadrenia samotného Huntera Moora sa nedočkáte. V závere tvorcovia uviedli, že najskôr so zapojením do dokumentu súhlasil, ale nakoniec pozvanie odmietol. 

Hunter na Twitteri nedávno reagoval, že mu nedovolili povedať jeho pohľad, a keďže musel povedať, čo chceli, odstúpil. „Vždy existujú dve strany príbehu, šesťdesiat percent tohto dokumentu od Netflixu boli hlúposti. Oni nikdy nechcú, aby ste povedali alebo počuli pravdu.“

Lukáš Krivošík

Babylon Berlín, ČT2

Stanica ČT2 v týchto dňoch každú stredu v noci ponúka tretiu sériu nemeckého kriminálneho neonoirového seriálu Babylon Berlín, nakrúteného podľa populárnej knižnej série spisovateľa Volkera Kutschera. Túto sériu som už videl vlani v nemeckom origináli a zdala sa mi dokonca lepšia než prvé dve série. Odohráva sa v roku 1929 krátko pred pádom burzy, ktorý odštartoval veľkú hospodársku krízu. 

Život v Berlíne sa ešte stále nesie v bezstarostnom rytme búrlivých a dekadentných 20. rokov. Inšpektor Gereon Rath a kriminálna asistentka Charlotte Ritterová vyšetrujú záhadnú smrť herečky v berlínskych filmových ateliéroch. Niekto chce zrejme sabotovať vznik filmu, ktorý sa tam točí za peniaze organizovaného zločinu...

Predposledná jedenásta epizóda, kde prípad nájde svoje rozuzlenie, obsahuje pozoruhodný plot twist a napínavá je aj posledná dvanásta časť, v ktorej vidíme prepad na burze – symbol blížiaceho sa politického zlomu, ktorý pochová krehkú nemeckú medzivojnovú demokraciu.

Alena Potocká

Korczak, YouTube

„Byť Židom nie je dobré. Ešte horšie je byť starým chorým Židom. Ale najhoršie je byť starým chorým Židom, ktorý sa musí postarať o dvesto detí.“ 

Film poľského režiséra Andrzeja Wajdu s pôsobivým scenárom Agnieszky Holland o živote poľského lekára, pedagóga a spisovateľa Janusza Korczaka je oproti ostatným filmom s témou holokaustu dosť prehliadaný. 

Je to skôr komornejšia verzia, v ktorej síce chýba naturálny pohľad na utrpenia Židov počas druhej svetovej vojny, ale je v nej viac filozofickej múdrosti, ľudskosti a skromnosti zosobnenej v postave doktora Korczaka, ktorý vedie sirotinec.

Inzercia

Čiernobiela verzia ešte podčiarkuje ponurosť a beznádejnosť života vo varšavskom gete. Aj v ňom sa doktor snaží zachovať pokoj a bežný režim dňa, ktoré sú pre detský pocit bezpečia tak veľmi dôležité. Hlavnú rolu presvedčivo zahral Wojciech Pszoniak, ktorý je až na nerozoznanie od skutočného Korczaka.

Katastrofálne životné podmienky sa podpisovali aj na zdraví detí. Aby doktor zohnal pre ne jedlo a lieky, neváhal sa s prosbou o podporu obrátiť aj na židovských kolaborantov. Keď sa ho pýtajú, kde zostala jeho dôstojnosť, odpovie: „Nemám dôstojnosť, mám dvesto detí.“

Aj smrť v koncentračnom tábore je vo filme naznačená len v symboloch. Nákladný vagón, v ktorom sa vezie doktor Korczak s personálom sirotinca a takmer dvesto deťmi, sa odpojí od zvyšku transportu. Deti, ktorým predtým povedali, že idú na prechádzku, s ľahkosťou a radosťou vyskakujú a rozbiehajú sa do diaľky. Postupne sa strácajú v hustej bielej hmle – v plyne.

Janusz Korczak nechcel robiť žiadnu revolúciu. Avšak tento skutočný príbeh muža, ktorý mal možnosť utiecť, no odmietol opustiť deti zo sirotinca a spolu s nimi skončil v plynovej komore vyhladzovacieho tábora Treblinka, revolúciu vyvolal. Revolúciu svedomia. 

Jakub Lipták

Elvis, kino

Film Elvis je plný dobrej hudby, čo dáva zmysel, keďže ide o život jednej z najväčších rokenrolových hviezd. Navyše, mladšieho Elvisa spieva samotný Austin Butler, ktorý ho hrá. Príbeh je rozprávaný z pohľadu „darebáka“ Toma Parkera, ktorý nie je o nič menej fascinujúci než samotný Elvis, hoci sa o jeho pozadí vo filme veľa nedozvieme.

Napriek tomu, že ide o biografický film, zďaleka nie je vo všetkom pravdivý. Na plátne napríklad vidíme, ako po Elvisových „lascívnych a pohoršujúcich“ pohyboch na koncerte v Memphise vtrhne na pódium polícia, zatkne Elvisa a mláti fanúšikov. „Crimes of Lust and Perversion,“ hovorí novinový titulok v zábere. Nič také sa však v skutočnosti neudialo, Elvis bol v realite zatknutý dvakrát, ale za celkom iné činy.

Takisto nie je pravda, že šiel slúžiť do armády, aby sa vyhol base. Tomovi Parkerovi síce vyhovovali kontroverzie, ktoré Elvis vyvolával, ale do armády ho poslal kvôli zlepšeniu publicity. Škoda týchto zbytočných a ideologických vsuviek do Elvisovho príbehu, aj keď v dnešnej filmovej produkcii už žiaľ asi ide o normál. Tak či onak, tento kvalitný film si užijú nielen fanúšikovia Elvisa, ale aj tí, ktorí o ňom až tak veľa nevedia.

Andrej Žiarovský, spolupracovník Postoja

The Last Kingdom (Posledné kráľovstvo), Netflix

Výpravné historické seriály bývajú trochu zradné, pretože v mene dramatizácie dejovej zápletky sa tvorcovia často uchyľujú ku skratkám, ktoré vo výsledku so skutočnou históriou zobrazovaného obdobia majú len pramálo spoločné, a výsledkom býva krvavá akčná rozprávka pre dospelých. 

V prípade série The Last Kingdom (Posledné kráľovstvo) z vlastnej produkcie Netflixu si tvorcovia seriálu našťastie vzali ako námet rovnomenný román britského spisovateľa Bernarda Cornwella, ktorý sa na historické romány špecializuje. 

Dej seriálu sa odohráva v Anglicku druhej polovice deviateho storočia. Anglicko bolo vtedy rozdelené medzi niekoľko anglosaských kráľovstiev, Mercia, Northumbria a Východná Anglia, medzi ktorými malo výsadné postavenie kráľovstvo Wessex. To ako jediné dokázalo odolávať nájazdom dánskych Vikingov – preto aj názov Posledné kráľovstvo. Práve v tomto období vojen s dánskymi Vikingmi sa začal proces, ktorý o pár desaťročí neskôr dospel k zjednoteniu Anglicka pod korunou wessexskej dynastie.

Ústrednou postavou deja je mladý šľachtic ealdorman Uhtred z Bebbanburgu z kráľovstva Northumbia, ktorý ešte ako chlapec prišiel v bitke s dánskymi Vikingmi o otca a následne padol do ich zajatia. Tam sa ho však ujal jeden z dánskych náčelníkov a vychoval ho. Mladý Uhtred sa neskôr dostal na dvor wessexského kráľa Alfreda Veľkého – len pre zaujímavosť, jeho súčasníkom bol náš Svätopluk I. Majetku a titulu Uhtredovho otca sa zatiaľ zmocnil jeho strýko. Základnou dejovou osou seriálu je teda Uhtredovo úsilie o opätovné získanie dedičstva a spoločenského postavenia.

Dej seriálu je zasadený do skutočných historických reálií a vcelku presne sa drží toho, čo o Anglicku tej doby vieme. V seriáli vystupujúci panovníci vtedajších anglosaských kráľovstiev, vikingskí jarlovia, ako aj bitky, ktoré spolu zviedli, či spojenectvá, ktoré spolu uzavreli, sú historicky doložené, takže milovníci histórie si prídu na svoje. Samozrejme, niektoré udalosti sú zrýchlené či spomenuté skôr letmo, aby sa v nich divák neznalý ranostredovekej histórie Anglicka nestratil.

Samotná postava Uhtreda z Bebbanburgu je polofiktívna. Historickou predlohou seriálového hlavného hrdinu je skutočný Uhtred Smelý z Bebbanburgu – dnes Bamburgh v grófstve Northumberland –, ktorý však žil o približne sto rokov neskôr, než sa odohráva dej seriálu. 

Napriek historickej vernosti sa autor románovej predlohy a spolu s ním ani tvorcovia seriálu nenechali obmedzovať historickými udalosťami. Na ich pozadí sa odvíjajú vzájomne prepletené vzťahy a životy skutočných aj fiktívnych postáv. Seriál rozhodne nie je iba akousi hranou historickou rekonštrukciou. Stredovekými kronikami sucho podávané udalosti tu dostávajú konkrétnu ľudskú tvár, ktorá niekedy zahŕňa chladný kalkul, inokedy vášňe, emócie aj utrpenie. 

Tvorcovia sa zjavne inšpirovali úspešným seriálom Vikingovia, ale na rozdiel od nich sa pevnejšie držia histórie a dávajú podstatne menší priestor vikingským mystickým obradom, čo seriálu len prospieva.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.