Čo by spôsobil odchod Britov z EÚ?

Čo by spôsobil odchod Britov z EÚ?

Prinášame pohľady dvoch konzervatívcov, z ktorých si obaja želajú zotrvanie Británie v EÚ, podľa jedného by však jej odchod priniesol pre nás katastrofu, podľa druhého by následky neboli dramatické.

Britské referendum o zotrvaní krajiny v EÚ, ktoré sa bude konať koncom júna, bude jednou z najdôležitejších udalostí roka. Roman Joch a Vladimír Palko píšu, čo by podľa nich odchod Británie znamenal pre samotných Britov aj pre Európu.

Joch: Bola by to katastrofa pre všetkých

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by bola pre stredoeurópske krajiny (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, ale aj pre Pobaltie) katastrofou. Jej zotrvanie je rozhodne v našom záujme. Prečo?

Nielen preto, že jej politika v rámci EÚ je ekonomicky liberálnejšia, zameraná proti byrokracii a reguláciám kadejakej, aj tej najmenšej hlúposti na celoeurópskej úrovni, ale predovšetkým preto, že s Britániou vo vnútri EÚ my, stredoeurópske republiky, máme luxus samostatnej nezávislej zahraničnej politiky. Máme v európskych záležitostiach možnosť v jednotlivých otázkach „triangulovať“ medzi Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou.

Ak nastane Brexit, túto slobodu samostatnej zahraničnej politiky stratíme a dostaneme sa pod hegemóniu Nemecka (alebo alternatívne Ruska a tretia možnosť už nebude; vo výbere medzi hegemóniou demokratického Nemecka alebo autokratického Ruska je Nemecko lepšou voľbou a lepším osudom).

Každopádne by sme sa však mali snažiť zachovať si slobodu nezávislej zahraničnej politiky, a preto by sme mali byť ostro proti Brexitu.

Niekto by mohol povedať, že zotrvanie Veľkej Británie je síce v stredoeurópskom záujme, ale nie britskom. Možno. A možno nie.

Škótsko je oveľa ľavicovejšie a oveľa viac za EÚ než Anglicko. Po vystúpení Británie z EÚ zrejme nastane zosilnenie snahy o škótsku nezávislosť a možno v novom referende sa už väčšina Škótov za vystúpenie zo Spojeného kráľovstva – a súčasne za opätovný vstup do EÚ – vysloví. Tak by Brexit viedol ku „Scexit“ a „Scenter“ – vystúpeniu Škótska zo Spojeného kráľovstva a zároveň k vstúpeniu do EÚ. Veľká Británia prestane existovať a stane sa z nej „Malá“ Británia.

A čo NATO? Čo Británia ako slobodymilovná vojenská mocnosť? Čo britské jadrové sily?

Britský jadrový odstrašujúci arzenál je umiestnený na ponorkách – zakotvených v Škótsku. Pacifistické a ľavicové Škótsko ho chcieť nebude a Anglicko podobné ponorkové prístavy nemá. Ťažko pacifistické, ľavicové Škótsko dovolí Anglicku používať svoje prístavy pre ukotvenie anglických atómových ponoriek. Anglicko sa bude musieť svojho jadrového arzenálu vzdať.

Británia, teda Anglicko, vojenskou mocnosťou byť prestane a to bude katastrofa pre NATO a západnú obranu. Bez Británie ako jadrovej mocnosti a v rámci NATO spojovníkom medzi Amerikou a európskym kontinentom, Atlantická aliancia veľmi jednoducho odumrie. Čo by bola veľmi zlá správa nielen pre Pobaltie, ale aj pre nás.

Brexit tak má potenciál iniciovať kaskádu udalostí, na konci ktorých bude kolaps západnej moci v Európe. Putin sa bude smiať a usmievať.

Roman Joch

Autor je riaditeľ pražského Občianskeho inštitútu

Palko: Európa by Brexit prežila

Kolaps Rímskej ríše sa začal v roku 410, keď sa rímska moc stiahla z Británie, v ktorej pôsobila štyristo rokov. Pritom do zániku ríše ešte muselo uplynúť 66 rokov. Dúfam, že nejde o historickú paralelu. 

Ak sa pozrieme na britskú politiku z pohľadu uplynulých dvoch-troch storočí, musíme konštatovať, že hlavným princípom jej politiky voči kontinentálnej Európe bolo hľadanie rovnováhy tak, aby Európu neovládol žiadny hegemón, či už Francúzsko, Nemecko alebo Rusko.

Británia sa tradične nevidela ako súčasť zjednotenej Európy, a ani kontinentálne štáty ju tak nevideli.

Keď Winston Churchill nastoľoval otázku politicky zjednotenej Európy, paradoxne to chápal tak, že Británia v nej nebude.

Veľká Británia a jej Commonwealth mali byť popri zjednotenej kontinentálnej Európe ďalšou entitou a USA ešte ďalšou entitou v rámci spolupracujúceho Západu. Francúzsky prezident De Gaulle s absolútnou samozrejmosťou v roku 1963 vetoval vstup Británie do Európskych spoločenstiev. Pritom aj De Gaulle je považovaný za jedného z otcov európskeho zjednotenia, najmä pre jeho úlohu v francúzsko-nemeckom zmierení.

Jednoducho Británia bola vždy niečo extra, a to platí do dnešných dní. Nechce Schengen, nechce euro a strážila si výnimky z Lisabonskej zmluvy. Z historického hľadiska by teda odchod Británie z EÚ mal svoju logiku. Ak by sa tak stalo, ešte viac by sa prehĺbila naviazanosť Británie na USA.

Odchod z EÚ by bol rozseknutím gordického uzla – otázky, ktorá visí vo vzduchu už desaťročia, a návratom k „splendid isolation“. Bol by však aj zmenšením britského vplyvu. Zdá sa mi, že v súčasnom postavení, keď je aj vplyvným členským štátom, aj privilegovaným partnerom USA, je na tom Británia lepšie.

Odchod  Británie z EÚ by však nepôsobil dobre na Európu, a to z psychologického hľadiska. EÚ čelí kríze menovej, migračnej a vo vzťahu k Rusku. EÚ síce potrebuje rozsiahle reformy, ale nie zmenšovanie. No odchod Británie by prežila. Domnievam sa však, že referendum rozhodne o zotrvaní Británie v Únii.

Vladimír Palko

Autor je bývalý minister vnútra, v súčasnosti vysokoškolský pedagóg

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo