Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
08. august 2022

Bidenova ekonomická politika

„Joeflácia“, zelený balíček a snaha predefinovať recesiu

Americký prezident pretláča cez Kongres fiškálny balík, ktorý podľa republikánov môže zvýšiť infláciu.

„Joeflácia“, zelený balíček a snaha predefinovať recesiu

Prezident USA Joe Biden. Foto: TASR/AP

Demokratická väčšina v americkom Senáte včera schválila balíček za 433 miliárd dolárov, ktorého väčšou časťou chce Biely dom bojovať proti klimatickým zmenám a menšou časťou zároveň rozšíriť solidárnu zložku amerického zdravotníctva. Očakáva sa, že do konca týždňa prejde aj Snemovňou reprezentantov a potom ho môže podpísať prezident Joe Biden, ktorý ho pokladá za vlajkovú loď svojej administratívy.

Hoci balíček nesie oficiálne názov „Inflation Reduction Act“ (zákon o zmiernení inflácie), republikánska opozícia sa obáva, že k rastu cien, zvlášť energií, táto Bidenova iniciatíva ešte viac prispeje. Kritici o súčasnej inflácii v USA hovoria ako o „joeflácii“, narážajúc na krstné meno prezidenta.

Republikáni hovoria, že súčasná administratíva pripomína éru Jimmyho Cartera, ktorý vládol v rokoch 1977 až 1981, pričom jeho obdobie si ľudia pripomínajú najmä vďaka takzvanej stagflácii. Išlo o éru vysokej inflácie, vysokej nezamestnanosti a zároveň nízkeho hospodárskeho rastu. Domáce i zahraničnopolitické problémy demokrata Cartera viedli k zvoleniu republikána Ronalda Reagana do Bieleho domu.

Prieskumy ukazujú, že výkon Bidenovej administratívy Američania naozaj pokladajú za nepresvedčivý. Pozrime sa na jeho čísla lepšie:

Joe Biden zložil prísahu v januári 2021 a spočiatku sa tešil podpore necelých 60 percent Američanov. No už po polroku v úrade sa v podstate vyrovnal podiel ľudí, ktorí boli s jeho prácou spokojní, a tých, ktorí si nemysleli, že odvádza v Bielom dome dobrú robotu. Od decembra 2021 sa čoraz viac otvárajú nožnice medzi prezidentovými kritikmi a zástancami. Podľa prieskumov zo začiatku augusta 57 percent Američanov prácu prezidenta neschvaľuje, spokojných s ním je len 38 percent ľudí.

Demokrati teraz dúfajú, že nový „zákon o zmiernení inflácie“ situáciu zvráti. Začiatkom novembra totiž čakajú Spojené štáty voľby do Snemovne reprezentantov, časti Senátu a časti guvernérskych miest (takzvané „midterms“). Republikáni, naopak, očakávajú, že opäť získajú väčšinu v oboch komorách Kongresu.

Ambíciou Bidenovho balíčka je znížiť uhlíkové emisie o 40 percent do roku 2030. Dosiahnuť to chcú napríklad daňovými úľavami pri kúpe elektrických automobilov či na obnoviteľné zdroje energie.

Demokrati argumentujú, že konečná podoba zákona je sama osebe dôsledkom kompromisov, čo vidieť napríklad na tom, že zelené technológie sú podporované formou daňových úľav a nie nevyhnutne dotáciami. Stranícke vedenie totiž dlho vyjednávalo s vlastnými umiernenými senátormi, ktorí nechceli príliš drahý a výdavkovo ladený balíček. Príkladom je najmä Joe Manchin, demokratický senátor zo Západnej Virgínie, ktorý často hlasuje s republikánmi, no tentokrát podporil vlastnú stranu.

Balíček má aj príjmovú stránku, ktorá ráta s vyšším zdanením najväčších korporácií využívajúcich medzinárodnú daňovú arbitráž, aby neplatili takmer žiadne alebo len veľmi symbolické dane. To by nevyhnutne nevadilo. O upchaní týchto dier panuje medzinárodný politický konsenzus. Bidenova vláda chce celkovo zlepšiť výber daní. Republikáni však namietajú, že zákon predpokladá potenciálne najatie až 87-tisíc nových agentov daňovej správy IRS. Obávajú sa, že noví daňoví kontrolóri sa zákonite vrhnú na daňovníkov zo strednej vrstvy…

Inzercia

Spor o definíciu recesie

Je prirodzené, že v rámci politického boja demokrati Bidenov balíček vykresľujú ako „prelomovú novú legislatívu“, ktorá skrotí infláciu i klimatickú zmenu, kým republikáni, naopak, zákon kritizujú ako príspevok k inflácii a potenciálne ohrozenie pracovných miest v zdaňovaných oblastiach ekonomiky.

Podľa nestraníckeho hodnotenia Pensylvánskej univerzity budú dôsledky zákona zanedbateľné. Do roku 2024 o niečo prispeje k rastu inflácie, no neskôr by mal prispievať k jej znižovaniu. Tieto efekty sú však štatisticky bezvýznamné. Dôsledky na hospodársky rast do roku 2031 nie sú ani pozitívne, ani negatívne. Nie sú žiadne. Neskôr do roku 2050 predpokladajú dosah na HDP vo výške 0,2 percenta.

Človek by si myslel, že politici v americkom Kongrese sa už celé dni vášnivo hádajú o čomsi, čo v konečnom dôsledku bude mať zanedbateľný celkový dosah na ekonomiku krajiny. Politické hry okolo vývoja hospodárstva nie sú v Spojených štátoch žiadnou novinkou.

Ešte koncom júla prebehol na americkej politickej scéne zápas o výklad čerstvých štvrťročných makroekonomických údajov. Podľa nich totiž americká ekonomika zaznamenala druhý kvartál, keď ekonomika nerástla, ale zaznamenala mierny pokles. A dva štvrťročné poklesy po sebe sa zvyčajne pokladajú za recesiu. Bidenova ministerka financií a bývalá šéfka FED-u Janet Yellenová vyhlásila, že americká ekonomika sa nachádza „v tranzícii“, nie v recesii. Odôvodňovala to solídnym rastom zamestnanosti v zmienenom období.

Keďže Bidenova administratíva ako celok si zaumienila hovoriť o „tranzícii“ a popierať, že americká ekonomika sa dostala do „recesie“, republikáni obvinili prezidenta, že sa snaží zmeniť definíciu recesie, aby ekonomický vývoj vykreslil v ružovejších farbách. Záležitosť mala v sebe aj istú iróniu, pretože pojem tranzícia sa v súčasnom americkom diskurze využíva najmä na označenie zmeny pohlavia.

Tento politický zápas sa prejavil aj v editorskej vojne na stránkach internetovej encyklopédie Wikipédia. Jeden z editorov odstránil definíciu recesie ako dve po sebe nasledujúce poklesy hospodárstva a nahradil ho vetou: „Neexistuje celosvetový konsenzus o definícii recesie.“

Iní editori to zase menili naspäť a Wikipédia koncom júla pozastavila editovanie svojho hesla o recesii. Momentálne sa tam opäť nachádza zmienka o definícii recesie ako o poklese reálneho HDP vo dvoch po sebe nasledujúcich kvartáloch.

V každom prípade, keď v novembri pristúpia Američania k urnám, aby volili vo svojich „midterms“, zrejme budú hlasovať nie podľa oficiálnych politických výkladov svojej ekonomickej situácie, ale hlavne podľa subjektívneho pocitu o stave vlastnej peňaženky.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.