Migrácia potrebuje pravicový prístup. Opozícia má čo dobiehať

Migrácia potrebuje pravicový prístup. Opozícia má čo dobiehať

Béla Bugár, Ján Figeľ a Robert Fico. Foto: TASR

Zatiaľ čo na Slovensku silnie obava pred budúcim rastom popularity „nacionalistických strán“, pravica robila málo, aby tomu zabránila.

Migračnú krízu sa dá interpretovať rôzne. Vo väčšine slovenských mienkotvorných médií dlho prevažoval záujem o starostlivosť o migrantov a o ich bezvýhradné prijatie a z toho vyplývajúca tvrdá kritika Ficovej politiky. Dlhý čas to tak bolo aj medzi tzv. pravicou (Sieť, KDH, OĽaNO, Most-Híd), predovšetkým v jej verejnom vystupovaní. Tieto strany síce dnes už vo svojich predvolebných programoch zohľadňujú aj riziká migrácie a viaceré navrhujú napr. posilnenie ochrany vonkajších hraníc či podporu krajinám v blízkosti vojnových konfliktov, aby k migrácii do Európy nemuselo dochádzať (hoci analýza IVO im to paradoxne vytýka). No verejná diskusia s ohľadom na európsky kontext a tým pádom aj posolstvo, aké dlhý čas išlo voličom, boli jednoznačné: sú v opozícii k Smeru nielen vo vnútropolitických témach, ale aj pri migrácii.

Iným prístupom bolo hneď od začiatku reflektovanie rizík, ktoré so sebou miliónové migračné vlny prinášajú. Či už s ohľadom na obmedzené ekonomické možnosti pomoci takémuto počtu, či na odlišné civilizačné pozadie moslimských migrantov, z čoho vyplývajú problémy s ich integráciou. Alebo s ohľadom na veľké bezpečnostné problémy, pred ktorými v súvislosti s krízou už dlho bijú na poplach okrem iných aj hlavné európske tajné služby, keď hovoria o „exponenciálnom raste nebezpečenstva terorizmu“, ktoré nebudú vedieť zvládnuť. Takto k tomu pristupovali viac-menej Smer, SNS, prípadne Marián Kotleba, Boris Kollár, z tzv. pravice iba Sulíkova SaS. Ich prístupy, žiaľ, tiež často zabúdajú, ako pristúpiť k tým migrantom, ktorí už v Európe sú a pomoc reálne potrebujú.

Minulý rok viaceré agentúry vykonali prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých obyvatelia Slovenska považujú migračnú krízu za jednu z najvážnejších súčasných tém. K otázke prijímania migrantov sa stavajú väčšinou odmietavo. Martin Slosiarik doplnil, že Slováci sú ústretovejší k migrantom/utečencom z Ukrajiny ako z Blízkeho východu a severnej Afriky. Z toho sa dá vyvodiť, že na Slovensku je kriticky vnímaná ani nie tak migrácia sama osebe, ale predovšetkým islam.

Skúste si prečítať niečo od predsedu ODS Petra Fialu a zistíte, že človek môže dlhodobo varovať pred bezpečnostnými rizikami migrácie, tvrdo kritizovať ľavicovú EÚ, a pritom nebyť populista. Zdieľať

Slovenská pravica si však po väčšinu času trvania krízy zjavne nevedela rady so situáciou, v akej sa v strednej Európe ocitla. Mala na výber medzi ľavicovými riešeniami nanucovanými zo západu EÚ alebo na druhej strane domácimi v mnohom populistickými politikmi, ktorí však oproti západu EÚ ponúkali viaceré racionálne kroky.

Keď hlavné krajiny únie kritizovali Viktora Orbána za stavbu plota (teda ochranu vonkajšej schengenskej hranice a reguláciu migračnej vlny), naša pravica sa buď nevyjadrovala, alebo kritike skôr pritakala (vtedy sa ešte nevyjadroval ani Fico). Následne Orbán navrhoval, aby európske štáty zvýšili pomoc susedným štátom Sýrie, čo by mohlo zastaviť odchod utečencov z tamojších utečeneckých táborov. Bol to ešte september 2015, no dodnes sa to nezrealizovalo, čo je úplná katastrofa a bude to jednou z príčin, prečo státisícové prúdy migrantov do Európy neustanú.

Neskôr sa k týmto riešeniam začali pridávať aj ďalší predstavitelia strednej Európy vrátane Fica, keď nátlak západných krajín prijímať migrantov odmietali požiadavkou, aby sa najprv urobili opatrenia na zastavenie migračných vĺn. Podobný prístup mali napr. aj pravičiari v Českej republike. Ani zďaleka nie iba populisti typu Ovčáčka, ale seriózni ľudia ako bývalý spolupracovník Václava Havla (!) Alexander Vondra (už v lete 2015 tvrdo písal, že Európa pácha samovraždu), ODS, Václav Klaus či z médií napr. Echo24. Skúste si prečítať niektoré texty bývalého rektora Masarykovej univerzity a dnes predsedu ODS Petra Fialu, a zistíte, že človek môže dlhodobo varovať pred bezpečnostnými rizikami migrácie, tvrdo kritizovať ľavicovú EÚ, a pritom nebyť populista. Slovenskú pravicu s výnimkou SaS však v týchto témach dlho nebolo počuť, a ak, tak iba zotrvávala v opozičnom postoji k Ficovi.

Intelektuálne podkutejšia opozícia zatiaľ (okrem SaS) nepreukázala, že by mala na krízu racionálnejšie odpovede ako Smer. Zdieľať

Podobne to bolo po Ficovej žalobe proti kvótam na distribuovanie migrantov. Miesto toho, aby na Slovensku okrem Ficovho jazyka určeného pre masy zaznievala aj dôrazná racionálna kritika ľavicového prístupu a de facto nanútenia azylovej politiky z centra EÚ, opozícia odpovedala, že síce s kvótami nesúhlasí, ale keďže boli platne prijaté, musíme ich rešpektovať. Napriek tomu, že ich dodnes v podstate nerešpektuje žiadna európska krajina. Keď následne prenikli na verejnosť plány menšieho Schengenu bez strednej Európy, hoci práve ona žiada dodržiavanie jeho pravidiel, opozíciu znovu nebolo počuť. Napriek tomu, že je to zásadná diskusia o budúcnosti Európy, intelektuálne podkutejšia opozícia zatiaľ (okrem SaS) nepreukázala, že by na krízu mala racionálnejšie odpovede ako Smer. Jej názor je pre verejnosť väčšinou buď málo čitateľný, alebo ho vníma skôr ako „EÚ-konformný“. A to bez ohľadu na to, že zložitosť témy sa nedá spochybniť.

Strednej Európe sa pri tom všetkom ako-tak darí brzdiť multikultúrnu politiku západnej časti EÚ a Fico jednoducho bol ten, kto k tomu za Slovensko významne prispel (bez ohľadu na to, čo si o ňom myslíme). Ak pravica nechce, aby „národné a bezpečnostné“ témy dlhodobo prebrali starí alebo noví „populisti a nacionalisti“, mala by sa v tejto téme omnoho viac aktivizovať a napr. pripustiť aj Ficove zásluhy. A tiež sa pripraviť na ťažký rok, keď kríza bude pokračovať nielen ďalšími státisícovými prúdmi ľudí, ale aj rastom problémov s tými, ktorí už sú tu, a nedostali takú sociálnu podporu, akú očakávali (resp. akú im ľavicová EÚ priamo alebo nepriamo sľubovala). Skutočným trpiacim sa musí pomôcť, ale zďaleka nie všetci z nich sú chudobní pokorne čakajúci na almužnu a ochotní prijať pravidlá hostiteľskej krajiny.

Opozícia bude musieť nabrať omnoho viac guráže, pretože okrem vyvažovania populistických hlasov bude musieť ísť do stretu s multikultúrnym mainstreamom západnej EÚ aj s domácimi liberálnymi médiami. Ale ak to nebude robiť, ďalšiemu vzostupu Danka, Kotlebu a Kollára sa nebude dôvod čudovať.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo