Blog 08. august 2022

Jozef kardinál Tomko - slovenská stálica Vatikánu

Jozef Mikloško
Jozef Mikloško
Jeho Eminencia, veľký muž Katolíckej cirkvi a Slovenska, dnes zomrel v Ríme. Isto bude o ňom veľa úvah, dovolím si napísať pár osobných spomienok. Pri mojich návštevách Ríma, ale najmä počas rokov 2000-2005, keď som tam žil, som sa s ním často stretal. Aj on neraz navštívil slávnosti nášho veľvyslanectva.
Jeho Eminencia, veľký muž Katolíckej cirkvi a Slovenska, dnes zomrel v Ríme. Isto bude o ňom veľa úvah, dovolím si napísať pár osobných spomienok. Pri mojich návštevách Ríma, ale najmä počas rokov 2000-2005, keď som tam žil, som sa s ním často stretal. Aj on neraz navštívil slávnosti nášho veľvyslanectva.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Jozef Mikloško

  Jozef kardinál Tomko - slovenská stálica Vatikánu

Kardinál Tomko sa narodil 11.3.1924 v Udavskom. Bol najvyšším slovenským predstaviteľom vo Vatikáne, v minulosti ho označovali za muža č. 3 v Cirkvi. Ján Pavol II. ho menoval za kardinála 25.5.1985, stal sa  prefektom Kongregácie pre šírenie viery. Stretal som sa s ním najmä na akciách v Slovenskom ústava sv. Cyrila a Metoda (SÚCM), pri návštevách našich reprezentantov v Ríme a Vatikáne, na bohoslužbách, oslavách Jozefa a jeho narodenín. Bol encyklopédiou č.1 histórie Slovákov v Ríme.

29.4.2001, na slávnosti požehnania SÚCM, kardinál hovoril o jeho histórii. Ústav ustanovil Ján XXIII. apoštolským  listom 13.5.1963, tri týždne nato zomrel. Jeho úlohy boli: formácia kňazov, centrum kultúry, vydávanie náboženských kníh, starostlivosť o Slovákov v zahraničí a o pútnikov. Ján Pavol II. navštívil SÚCM  8.11.1981, hovoril po slovensky: „Zaveďte loď na hlbinu, dovoľte vyraziť spodným prúdom.“ Navrhol, aby sa SÚCM  stal ohniskom Slovákov vo svete. Ustanovil aj pápežské Kolégium pre vzdelávanie kňazov a Inštitút pre kultúru a náboženstvo. 

4.12.2001 sme zorganizovali v Ríme seminár „Slovenskí rodáci v Ríme v 20. storočí“. Jeho cieľom bolo pripraviť projekt knihy o najvýznamnejších Slovákoch, ktorí žili v Ríme, pretože nemohli žiť a realizovať svoje plány v komunizme. Hlavný referát mal kardinál Tomko. Navrhol tieto etapy projektu: do r. 1918, do r. 1939, II. svetová vojna, 1945-1950, do r. 1990. Pripomenul osobnosti, ktoré prešli Rímom, napr. Jána Okáľa, Jozefa Cígera Hronského, Rudolfa Dilonga, Mikuláša Šprinca, Karola Strmeňa. Povedal, že Rím inšpiroval týchto ľudí, ktorí odmietali názov „suchá ratolesť“.  

21.3. 2004 sme kardinálovi Tomkovi v SÚCM zaspievali: „Starý náš, šedivú hlavu máš!“ Povedal: „Nesmieme budovať len múry a budovy, ale živé spoločenstvá. Živý organizmus musí rásť, ináč živorí a zomrie... Nemáme si slúžiť Cirkvou, ale slúžiť Cirkvi... Cirkev – to sú ľudia, nie anjeli, kto pracuje,  robí aj omyly... Slovensko potrebuje kňazov s vyšším vzdelaním, treba ich posielať na štúdiá do Ríma.“

Na príkaz pápeža kardinál zriadil 180 biskupstiev vo svete, vysvätil 61  biskupov. Vyznal sa svojou láskou k Afrike, kde bol za 100 rokov rast katolíkov o 130 miliónov. „V Cirkvi sa rodí čosi veľké. Ak si to uvedomíte, pochopíte, že ste nástrojom Božím“. Pripomenul ťažké začiatky SÚCM, keď mu finančne pomáhali najmä americkí Slováci. Spomenul jedného, ktorý poslal svoje úspory za rok nefajčenia. Pri stretnutiach sa ho krajania pýtali jediné, čo ešte vedeli: „Jak še maš?“

Pri beatifikácii biskupa Pavola Gojdiča a redemptoristu Dominika Trčku sa kardinál J. Tomko v kázni opýtal: „Kde sú tí, čo ich prenasledovali a mučili? Obaja nerobili zázraky, nemali videnia, boli normálnymi ľuďmi, ktorí boli za vieru  väznení. Svätosť je láska k Bohu a k človeku, oni zatiahli na hlbinu a dnes sú pýchou Slovenska. Kristus je Pánom histórie, on rozhoduje o všetkom.“ 

Kardinál Tomko bol najstarším členom kardinálskeho kolégia.  Jeho materským chrámom bol kostol sv. Sabiny z r. 422. Vždy na Popolcovú stredu tam dával popolec aj na čelo pápeža Františka. Kostol patrí dominikánom, má nadherné pomarančové sady, z ktorých sú nádherné výhlady na Tiber a Trastevere. 

Môj posledný rozhovor s kardinálom Tomkom sa uskutočnil v jeho byte v máji 2019. Na Via Conziliazione som ostýchavo zazvonil. Otvoril mi vtedy 95-ročný kardinál, usmiaty a vyobliekaný. Bol milý, otvorený a zhovorčivý. Mnohé, čo už iní nevedia, vie on. Všetko som si mohol natočiť a vyfotografovať. Spomínali sme na jeho prejav 21.4.1991 v SNR, ukázal mi hlavný obraz v pracovni, Matku Božiu od G. B. Salviho zo Sassoferrato (17. stor.). Vyprevadil ma až k výťahu.

 PS.: V r. 1991 sa nám narodila v Bratislave prvá vnučka Lucia. Keď sme požiadali kardinála, ktorý bol náhodou v Bratislave, či by ju nepokrstil, rád to v Blumentáli urobil.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0