Národné toxikologické informačné centrum Univerzitnej nemocnice Bratislava v tomto roku zaznamenalo šesť prípadov uhryznutia pavúkom. Z toho boli dve uhryznutia jedovatým pavúkom pradiarkou pestrou.

„Čo sa týka uhryznutia pavúkmi, počet konzultácií s Národným toxikologickým informačným centrom v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne stúpol. Neodzrkadľuje však celkový počet uhryznutí na Slovensku,“ uviedla doktorka Silvia Plačková s tým, že za vyššie čísla zrejme môže vyššia informovanosť o centre.

Ozrejmila, že vlani konzultovali 14 prípadov uhryznutia, z toho v piatich prípadoch išlo o jedovatého pavúka. „Na Slovensku sa predpokladá výskyt asi 942 druhov pavúkov. Pavúk obyčajne neútočí na človeka, ak, tak v sebaobrane,“ píše centrum na svojom webe.

Zároveň informovalo, že väčšinu uhryznutí spôsobujú iné článkonožce. Pavúk uhryzne len raz, takže opakované uhryznutia sú raritné a pri uhryznutí nemusí vypustiť do rany jed. „Ranu tvoria dve bodky vzdialené od seba jeden až desať milimetrov,“ ozrejmili odborníci z centra.

Pri uhryznutí jedovatým pavúkom pradiarkou pestrou pacienti podľa odborníkov udávajú napríklad intenzívnu bolesť, opuch a sčervenanie rany, zvýšenú telesnú teplotu či sťažené dýchanie. Liečba spočíva v ošetrení rany, dezinfekcii a v tlmení bolesti. Špecifické antisérum neexistuje.

Na Slovensku žije voľne v prírode jedovatý pavúk pradiarka pestrá. Jeho výskyt je relatívne zriedkavý. Najväčším pavúkom je u nás strehúň škvrnitý, ktorý môže mať sedem centimetrov.

Podľa odborníkov z Národného toxikologického informačného centra tento druh pavúkov nie je pre ľudí obzvlášť nebezpečný, ale môže pohrýzť v prípade ohrozenia. Útočí skokom. Môže spôsobiť žihľavku spôsobenú chlpmi pavúka, sekundárnu infekciu v mieste uhryznutia, rôzny stupeň alergickej reakcie a neuromuskulárne účinky.