Čo je najdôležitejšia vec, ktorú treba zmeniť v zdravotníctve?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čo je najdôležitejšia vec, ktorú treba zmeniť v zdravotníctve?

Piatich významných slovenských lekárov z rozličných prostredí, ktorí sa zamýšľajú aj nad systémom v zdravotníctve, sme sa spýtali, čo je podľa nich to najdôležitejšie, čo treba zmeniť.

Položili sme im dve otázky: 1) Kde podľa vás leží najväčší problém slovenského zdravotníctva?  2) Čo by bolo dobré urobiť ako základnú zmenu?

 

Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia (pediater):

1) Hlavný problém je, že systém nášho zdravotníctva nie je nastavený, aby čo najlepšie pomáhal pacientom, ale aby prinášal obrovské zisky finančným skupinám.

2) Musíme začať merať kvalitu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (lekárov, ambulancií, nemocníc, laboratórií a diagnostických centier) a začať za tú kvalitu poskytovateľov odmeňovať. Teda nemocnica alebo ambulancia, ktorá by sa o pacienta zle starala, by o peniaze prišla, a naopak by sa pridalo nemocnici s dobrými medicínskymi výsledkami.

 

Branislav Sepeši, predseda Fóra nezávislých názorov (radiačný onkológ):

1) Pomenovať ten najväčší z problémov zdravotníctva je takmer nemožné, ale všetky majú jedno spoločné. Zo zdravotníctva sa vytráca jeho kľúčový subjekt – pacient a zdravotníctvo tak stráca svoje inherentné poslanie. Zdravie pacienta sa totiž stalo reálnou komoditou slúžiacou na uspokojovanie cieľov množstva v rezorte parazitujúcich záujmových skupín a jednotlivcov. Termíny ako „nákup zdravotnej starostlivosti", „platba za výkon" atď. sa stali mantrou platcov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sa flexibilne prispôsobujú degenerovanému trhovému mechanizmu regulovanému záujmami spomínaných skupín. Pacient, pre ktorého je určené len také množstvo zdravia, aké je ochotná mu svojím nákupom zaistiť jeho poisťovňa, môže vlastne len bezmocne na svojom poisteneckom účte sledovať, ako sa zase na druhej strane poskytovateľ domáha platby za výkon vytvorený reálnou potrebou, ale, žiaľ, často i účelovo produkovaným dopytom.

2) Obrat v tomto trende si vyžaduje úplnú zmenu súčasných pomerov, ktoré spôsobili, že i tí najoddanejší svojmu poslaniu sú nútení myslieť v dimenziách ekonomických pojmov. Ak sú teda peniaze tým, čo zmenilo humánny rezort na biznis, sú i kľúčom k zmene. Nesmie byť preto považované za legitímne na jednej strane vytvárať dopyt spochybniteľnými či dokonca nepotrebnými vyšetreniami a zákrokmi a na druhej žiadať dofinancovanie rezortu. To možno odstrániť transformáciou príspevkových organizácií na obchodné spoločnosti s tvrdými rozpočtovými pravidlami. Súčasný neprehľadný a nespravodlivý verejno-privátny mix sa tým odstráni. Rovnako tak však nie je žiaduce nakladať s verejnými financiami zdravotného poistenia ako s prostriedkom vytvárania zisku bez toho, aby boli naplnené oprávnené potreby všetkých klientov danej poisťovne. Slová „prečerpaný mesačný limit“ poistenec nesmie počuť v momente, keď reálne potrebuje zdravotnú starostlivosť. V takom momente sa totiž stáva de facto nepoisteným, čo je neprípustné.

Zmena v myslení i vnímaní zdravotníctva je potrebná u všetkých účastníkov trojuholníka pacient – poskytovateľ – platca (poisťovňa), a to smerom k väčšej zodpovednosti každého z nich za svoju oblasť pôsobnosti. Žiaľ, pri súčasných spoločenských pomeroch akákoľvek snaha o zmenu, akokoľvek úprimná, vyznieva skôr naivne alebo utopicky.

 

Marián Kollár, prezident Slovenskej lekárskej komory (gynekológ):

1) Tých problémov je viac. 22 rokov samostatného slovenského zdravotníctva nás zatiaľ presvedčilo o jednom. Cesta, ktorou sa uberáme, nie je tou správnou cestou. Túto cestu je potrebné čo najskôr opustiť. Začali sme ponímať slovenské zdravotníctvo ako biznis a medicínska stránka sa odsunula do úzadia. Všetko podriaďujeme hospodárskym výsledkom. Úspech nemocníc sa neodvíja od dobre odliečených  prípadov, ale od toho, ako úspešne hospodári. Pacient a zdravotnícky pracovník sa dostal na perifériu celého systému. Korupcia a klientelizmus sú slová najviac skloňované  práve v zdravotníctve. Zdravotníctvu a jeho smerovaniu chýba odborný garant.
 

 2) V prvom rade musíme spraviť novú stratégiu zásadných zmien slovenského zdravotníctva, ako, s kým a ktorou cestou ďalej. Ale predovšetkým si musíme nielen postaviť otázku, ale spraviť aj všetko pre to, aby sa zdravotníctvo a jeho problémy dostali na odbornú úroveň a za jeho rozvoj boli zodpovední odborníci z praxe. Som presvedčený, že Slovensko má dostatočné kapacity na to, aby okrem iného vedelo navrhnúť, postaviť z verejných zdrojov, ale aj prevádzkovať novú Univerzitnú nemocnicu v Bratislave. A toto platí podobne aj inde. V centre pozornosti slovenského zdravotníctva musí byť slovenský pacient a bez podpory poskytovateľov zdravotníkov to nepôjde. Len tak môžeme dosiahnuť, aby bolo zdravotníctvo efektívne a transparentné.

Nový minister by sa mal sa opierať v prvom rade o odborníkov zdravotníkov a v jeho záujme nesmú byť ciele a očakávania finančných skupín, ale pacient a zdravotník. Len tak môže byť nielen minister, ale aj my všetci úspešní. A tomu musíme podriadiť všetko.

 

Kristína Križanová, Hlavná odborníčka MZ SR pre paliatívnu medicínu (onkologička):

1) Zrovnoprávnenie tzv. štátnych a tzv. súkromných zdravotníckych zariadeni: v platbách za hospitalizácie, za výkony, v zazmluvneniach.
Záväzná bezkolízna komunikácia menších nemocníc s väčšími a najmä koncovými tak, aby si nikto dostupnosť zložitejšej diagnostiky a liečby nemusel „vybavovať“.
Onkologické ochorenia by mali mať rovnakú prioritu pri diagnostike a liečbe ako akútne koronárne syndrómy.

2) Zvýšenie kompetencií praktických všeobecných lekárov a zníženie počtu dospelých na jedného lekára.
Zvýšenie pracovníkov a diagnostickej techniky v tzv. malých nemocniciach na primerane rýchlu diagnostiku a liečbu, aby sa znížila chorobnosť chronicky chorých a na špecializované pracoviská sa odosielali doriešení pacienti.
Zvýšenie počtu dostatočne platených ošetrovateľsko-opatrovateľských postelí pre chronicky chorých a starých ľudí, aby nedochádzalo ku sociálnej dystanázii.

Začať platiť aj myslenie lekárov, ktoré môže znížiť nadvyšetrovanie a zlepšiť terapiu. Aspoň ho platiť tak ako technické výkony, pretože si vyžaduje rovnaký čas.

 

Tomáš Szalay, partner a senior analytik Health Policy Institute:

1) V nesprávne nastavených motiváciách. Každý systém produkuje presne také výsledky, ako je nastavený. Ak slovenské zdravotníctvo neprináša dostatočné zlepšenie zdravia ani spokojnosti, je to kvôli takému nastaveniu. V zdravotníctve dnes neodmeňujeme kvalitu ani spokojnosť a nemôžeme sa čudovať, že sa nám jej nedostáva. Nemocnica ako príspevková organizácia nemá motiváciu hospodáriť vyrovnane. A tak podobne. 

2) Zdravotníctvo sa dnes netočí okolo pacienta; keďže máme „bezplatné“ zdravotníctvo, cez tzv. platbu treťou stranou, pacient nie je klientom ako na iných trhoch so službami. Zavedenie spoluúčasti a jej prepojenie s výškou poistky, motivačné programy – to všetko by mohlo výrazne zlepšiť našu skúsenosť so zdravotníctvom. (Zodpovedajú tomu „poistné plány“ v programoch politických strán, minimálne 4 strany tomu venujú priestor. Stručne povedané: využime existenciu plurality zdravotných poisťovní a dovoľme im sa odlišovať v ponuke svojich poistných produktov.) 

Foto: Visolajský – TASR/Michal Svítok, Kollár – TASR/Andrej Galica, Križanová – FB, Sepeši – Szalay – hpi.sk

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo