Spoločnosť Rodina 06. august 2022

Sexuálna frustrácia kresťanského muža Sex je všade. No svoju sexualitu dnes často nevieme žiť

Iva Mrvová
Iva Mrvová

„V nejakom momente sme prijali, že sexualita je tabu, o ktorom sa nerozpráva,“ hovorí autor úspešnej knihy Odovzdávanie ohňa Peter Podlesný.

„V nejakom momente sme prijali, že sexualita je tabu, o ktorom sa nerozpráva,“ hovorí autor úspešnej knihy Odovzdávanie ohňa Peter Podlesný.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Iva Mrvová

Sex je všade. No svoju sexualitu dnes často nevieme žiť
Foto: Andrej Lojan

S Petrom Podlesným, zakladateľom portálu a hnutia Mužom.sk, sme sa rozprávali o téme, ktorá je v našom priestore stále tabu – o sexualite, ktorá je súčasťou spirituality, hoci sme ju odtiaľ trochu vytlačili. O spoločnej radosti, ktorá sa príliš často premieňa na akýsi konzervatívny kŕč.

Ako sa vo vzťahu otvorene rozprávať o svojej sexualite? Čo s mužom robí dlhodobá sexuálna frustrácia a ako v manželstve žiť svoju sexualitu naplno?

Všímam si to na svojich cestách po Blízkom východe. Na jednej strane žena, ktorá do manželstva vchádza ako panna. Na druhej muž, ktorý miesto rozhovorov o intimite vyrastal na porne. Ako si iste vieš predstaviť, nedopadá to dobre.

Chýbajú nám sprievodcovia – človek, ktorý by ťa zdravo previedol tým, čo v tvojej kultúre znamená byť mužom a čo sa od toho čaká. A súčasťou toho by bolo aj akési prevedenie intimitou. Ty poznáš reálie Blízkeho východu, ja sledujem náš priestor, v ktorom mentorov nahradili influenceri a oni udávajú trend – čo je sexualita a ako má vyzerať. No je to často čistý povrch.

Hovorím síce o Blízkom východe, no v čomsi tie slovenské reálie, aspoň v našom konzervatívnom prostredí, nie sú natoľko odlišné. V manželstvách svoju sexualitu nežijeme naplno a otvorene. Prečo?

Miesto toho, aby sme si svoju intimitu užívali, trpíme ju.Zdieľať

V nejakom momente sme prijali, že sexualita je tabu, o ktorom sa nehovorí. Ak áno, tak sa o ňom často káže s odkazmi na nejaké vágne texty o sexualite. Je to čosi zakázané. Vidíš potom frustrovaných ľudí, ktorí čakajú do manželského zväzku, aby si svoju intimitu užili. A miesto toho, aby si ju následne naplno užívali, trpia ju. Majú pocit viny. Až do manželstva si so sebou nesú presvedčenie, že sexualita je niečo, čo má nános čohosi nečistého. Ani akt manželskej zmluvy často nedokáže odstrániť predstavu, v ktorej vyrastáme, a následne nie si schopný hovoriť vo svojom manželstve o sexualite, pretože je to nečistá téma, o ktorej už len premýšľať nahlas môže byť problém.

Nevchádza do toho aj kontrast presexualizovaného sveta, v ktorom žijeme? Na jednej strane máš online aplikácie, kde si vieš sexuálneho partnera objednať ako pizzu. Sex je dnes všade. Na druhej strane svoju hlbokú a úprimnú sexualitu akosi nevieme žiť.

Veľké množstvo mužov túto frustráciu skrýva alebo ju žije v pornografii. Ja navrhujem mužom, aby prevzali iniciatívu a začali o svojej sexualite so svojimi partnerkami hovoriť. To však môže byť veľmi bolestivý proces. Do vzťahu niekedy prichádzam s falošnou predstavou, keďže sa v spoločnosti a našich rodinách o sexe otvorene nerozprávame. Ja si následne vytvorím nejakú predstavu o partnerke a partnerka o mne, ako to ja v tomto smere zrejme mám, po čom túžim, a tak žijeme nejaký čas. A zrazu sa téma naozaj otvorí. Ja odkryjem všetky trináste komnaty a to môže byť veľmi nepríjemné. Môže to priniesť veľké sklamanie a prekvapenie, s kým vlastne žijem. No zároveň je to očista.

Aké sú to napríklad predstavy?

Pre niekoho, kto žije svoju sexualitu slobodnejšie, to môže byť banálne. No muž má predstavu o sexe častejšiu, ako je, povedzme, raz či dvakrát za mesiac. Aj to môže byť pre partnerku zraňujúce. Znie to trochu prekvapujúco. No ja sa stretávam so ženami, ktoré mi to vravia.

Nie je to tým, že ju muž nevie inak zaujať, a teda je to pre ňu akási zložka na to-do liste v sekcii „úloha, ktorú mám naplniť pre dobré manželstvo, starostlivosť o manžela, ktorú si veľmi neužívam, prípadne naopak“.

Večerný sex sa začína rannou kávou. Zdieľať

Nedávno sme boli s chlapmi na Vyhni. A jeden z našich lídrov hovoril našim mužom, že večerný sex sa začína rannou kávou. Úlohou muža je zaujať ženu, aby bola k nemu priťahovaná. No opäť. Ak máme tému sexuality uzavretú a otvorene o nej vo svojom vzťahu nekomunikujeme, akýkoľvek prejav intimity cez deň je nesprávny. Žena sa zrazu cíti pod tlakom... Muž ju chytí za zadok cez deň – a ona si len pomyslí: no, ten zas chce mať sex, na nič iné ani nemyslí. Ak by žena rozumela, že ide len o rituálne tance, ktorými dáva muž najavo, že po nej túži, reagovala by inak. To má neskôr spieť k niečomu, čo chceme obaja, po čom spolu túžime.

Keď o tom nehovoríme, nemám priestor slobodne vysvetliť svojej žene, že to robím preto, lebo ma priťahuje, lebo po nej túžim. Nemusíme mať sex teraz. Opakujem, to, čomu by mali muži rozumieť, je, že večerný sex sa začína rannou kávou. Je to proces zvádzania, otvorený priestor, kde máme spolu komunikovať, objavovať sa navzájom. No muži to nerobia, lebo je to tabu téma.

Z čoho pramení strach, ktorý v našom priestore premenil sexualitu na tabu?

Keď začneš otvárať svoje vnútro, dávaš druhému priestor nahliadať na svojich démonov. Keď má chlap po desiatich rokoch prísť a povedať, že ja naozaj sledujem veľmi často porno a poďme to riešiť, lebo tým trpí naša sexualita, je ten rozhovor sakra bolestivý. A, úprimne, zvládne to len malé percento chlapov. Prebieha skôr vtedy, keď ženy náhodou dôjdu na to, že muž to robí, a dokopú ho k tomu, aby to spolu riešili.

Ako tie dialógy vyzerajú? Príde partner a povie: chcem mať sex skrátka vášnivejší, spájajúci, objavujúci, chcem to s tebou zažívať častejšie?

Takto sa to zväčša nedeje. Osobne sa stretávam s tým, že tento rozhovor prebieha až v kríze. Keď je manželstvo alebo vzťah pred rozpadom, vstúpi do toho nejaký mentor a povie: „Poďme na začiatok a poďme to otvoriť všetko.“ Aspoň ja sa nestretávam s tým, že by ľudia po rokoch sami vstupovali do takejto debaty. Prichádza to zvyčajne ako následok vyčerpania, sklamania a frustrácie, keď sa človeku už nechce riešiť, že nemáme spolu žiaden intímny vzťah.

Pritom je to pre vzťah extrémne spájajúci prvok. Zaujímala by ma štatistika, či veriaci ľudia vedia byť skutočne vášniví – žiť vášnivo tak svoju vieru, ako aj svoju sexualitu.

Súčasťou spirituality je aj intimita.Zdieľať

Ak aj áno, ak skutočne veriaci ľudia žijú svoju sexualitu naplno, skôr pochybujem, že by na tom mala podiel ich spiritualita. Mám viac pocit, že to počuli v nejakej dobrej manželskej, sexuologickej poradni. A toto vnesú do svojho života. A so spiritualitou to nemá nič spoločné, čo je škoda. Pretože súčasťou spirituality je aj intimita. Počul som o tom však príliš málo. Možno sa niekto prihlási a povie: no my to tak máme a žijeme svoju sexualitu vášnivo, naplno. A je to úžasné.

Čo s mužom robí dlhodobá sexuálna frustrácia?

Prvé, čo mi napadne, je, že ho núti sa skrývať. Núti ho žiť akýsi dvojitý život.

Pozerá pravidelne pornografiu?

Nemusí to byť nevyhnutne útek k pornu. Predstav si, že sú muži, ktorí ti povedia, že nevera im umožnila zažiť niečo extra. Muž zrazu žil dvojitý život. Stal sa z neho James Bond, mal dva telefóny, vybavoval si stretnutia, plánoval tajné schôdzky. Zrazu žiješ dobrodružstvo, no to ťa núti sa skrývať. Musíš mať na telefóne kód, používať skryté správy. No na druhej strane je to neuveriteľne vyčerpávajúce. Žiť jeden život je vyčerpávajúce. Žiť dva životy... Muž často končí tak, že z toho chce vystúpiť, no melie ho to ďalej. A k rôznym vyústeniam.

Keď však muž túži napriek frustrácii žiť vo vzťahu vernosť, stáva sa, že ešte viac priľne ku konzervatívnym hodnotám a z viery sa stáva v jeho podaní akýsi kŕč.

Súhlasím. Lebo ty vlastne ten osobný nesúlad, v ktorom nežiješ vo vlastnej integrite, musíš vyvážiť. Ideálne tak, že budeš kričať hlasnejšie, lebo čím hlasnejšie kričím, tým silnejšie sám seba presviedčam, že to tak mám a žijem. Veríš, že monogamný vzťah je správny. To, že ho ty takto nedokážeš viesť, ešte nevyvráti toto tvoje presvedčenie. A tak kričíš, lebo ťa to upokojuje. Dáva ti to istotu, že existujú nejaké hodnoty a tento svet nie je úplný chaos.

Sme pozvaní žiť svoju sexualitu naplno. Hoci je to téma, ktorá je prítomná všade navôkol, my sa o nej stále nedokážeme slobodne rozprávať, spoločne ju skúmať. A tak existuje zaujímavý kontrast. Na jednej strane svet, kde sa o sexe hovorí vulgárnym, povrchným, a tým trochu nudným spôsobom, a na druhej priestor veriacich, kde je sexualita skôr tabu. Čím to je?

Mám pocit, že my na to nemáme nástroj. Nevieme, ako to máme v rodinách robiť. V televízii ide Hra o tróny, kde je erotická scéna. Super, povie si otec, aspoň to deťom nemusím vysvetľovať. A tak sa iba svojho syna spýta, či vie, čo je sex. A dieťa mu povie „áno“. „No tak dobre.“ Hotovo. Pretože často nevieme, čo s tým, ako tému sexuality komunikovať otvorene a správne. Tak ňou len akosi prejdeme.

My sami nevieme, ako to deťom komunikovať. 

Čo si nedostal, nemôžeš dať ďalej.

Hľadám, že kto by to mohol odkŕčovať v slovenskom konzervatívnom priestore, aby to nebolo tabu, ale normálnou, úprimnou súčasťou rozhovoru partnerov.

Preto sa venujem chlapom v Mužom.sk, aby sa konečne pretrhol tento zvláštny kruh. Spoločne otvárame tému sexuality, rozprávame sa o nej civilne, slobodne, v medziach toho, čo je produktívne. O tom, čo buduje sexualitu vo vzťahu – aby sme jej nedali vulgárny, športový nádych, ale aby sa otvoril priestor rozprávať sa, že sexualita je ohromná vec a vo vzťahu ju budujme. Budeme sa jej venovať aj na konferencii koncom septembra, kde sa budeme spoločne rozprávať aj o pornografii. Minulý ročník sme mali podobne tému sexuality. Je to nato, aby sme my chlapi vystúpili z tohto kruhu a mohli spustiť vo svojich rodinách zmenu. Lebo to je presne ono – čo si nedostal, nemôžeš dať ďalej ani svojim deťom.

Tomu argumentu rozumiem. Súčasne, žijeme celkom iné obdobie ako naši rodičia a starí rodičia. Máme iný prístup k informáciám. Ak niečo nefunguje, prirodzene hľadám, čítam a skúmam.

Nemyslím si, že tento akademický prístup je cestou. Osobne tvrdím, že muži potrebujú iných mužov. Preto dávam dokopy kmeň chlapov a spomedzi nich vytiahnem toho jedného, ktorý svoju sexualitu žije vo svojom manželstve zdravo a nemá problém o tom hovoriť. Keď sa stretneme, vyzvem ho, aby nám o tom povedal. Následne sa ozývajú chlapi, že okej, aj ja to tak chcem, povedz mi, čo mám urobiť. A tu vie nastať zmena.

Čo vám tento muž hovorí? Ako žije svoju sexualitu naplňujúco?

My o sexe mlčíme. Aj v manželstvách o sexe mlčíme.Zdieľať

Ide najmä o to, že je to téma, o ktorej sa s manželkou otvorene rozprávajú. Sú slobodní, vedia, že nejde o nejaké odsúdenie, že si navzájom dôverujú a môžu jeden druhému povedať čokoľvek. A to často stačí, aby sa ich vzťah kvalitatívne posunul na úplne inú úroveň. My o sexe mlčíme. Aj v manželstvách o sexe mlčíme. Pre niekoho iného je to nepochopiteľné, niektorí ľudia, ktorí toto budú čítať, nebudú rozumieť, čo riešime. Prečo je sex tabu? No okolo mňa je sex tabu pre mnohých mužov. Aj vo vzťahu sa môžeš cítiť odsúdený.

Keď je muž dlhodobo frustrovaný, kde hľadá, napĺňa tú svoju mužskosť? Nezačala byť práve sexualita dominujúcou oblasťou, kde si muž overuje svoju hodnotu?

Podľa mňa sa deje to, že muži, ktorí v tomto smere nevedia naplniť svoje potreby a nechcú byť vo vzťahu neverní, tlačia na pílu inde. Napríklad v práci. Oprú všetku svoju snahu, agresivitu do biznisu.

A to je zlé?

Zničí ťa to. Prípadne to riešia športom, kde sa pravidelne fyzicky vyčerpajú, a nemajú priestor na sexuálne vyžitie. No zničí ťa to vnútorne, to je problém. Dobehne ťa to, vyhoríš alebo sa z teba stane akási karikatúra toho, kým si bol. Keď sa čosi snažíme kompenzovať inde, má to na nás spravidla deštruktívny charakter.

Často zaznieva argument, že v rámci sexuálnej túžby sme sa ako partneri nestretli. Nazvime to disproporciou libida dvoch ľudí. Nie je to problém?

Ja ľuďom najmä hovorím, že to, že sme sexuálne nekompatibilní, je do veľkej miery mýtus. Sú zrejme výnimky, no myslím si, že tento mýtus nás prednastavuje na to, že nemáme záujem svoj sexuálny život a intimitu vôbec riešiť. Osobne si myslím, že my sa reálnej sexualite stále iba učíme. A to sa deje ideálne spoločne. V momente, keď o nej začneš rozprávať a začneš ju skúmať, obaja partneri v nej môžu rásť a meniť ju. Ak na začiatku dôjdeme k tomu, že aha, ty to máš inak ako ja, tak sa vlastne končí debata s vyústením, že sme nekompatibilní. A končíme.

Nie je to podmienka, no častejšie je to muž, ktorý túži po pravidelnejšom sexe. Čo však vnímam vo svojom okolí, je, že žena musí svojho muža obdivovať, rešpektovať ho, aby po ňom dlhodobo aj sexuálne túžila.

Deje sa to a súvisí to aj so samotným zvádzaním v manželstve. Ak žena nemá chuť zvádzať svojho muža, lebo ho neobdivuje, a on sa necíti chcený, tak je ťažké vôbec premýšľať o spoločnej sexualite. Iste, mechanicky budeš mať sex. Vystaviaš si ako muž frekvenciu, aby si bol uspokojený v nejakom intervale. No zvádzanie zo strany mojej ženy pre mňa znamená, že mám jej záujem, jej pozornosť. Že vidím v jej očiach svoju hodnotu.

Je veľký rozdiel, keď cítiš, že ťa tvoja partnerka chce. A keď ťa až tak nechce.

Je to iste aj tým, že si zovšednievame, život je plný úloh a povinností, do manželstva vojdú deti a my zabúdame, že vo vzťahu má priestor aj flirt a zvádzanie toho druhého. V manželstve preberieš iné úlohy, stávaš sa otcom, matkou, zabúdame, že sme aj partneri. Zabúdame budovať náš romantický vzťah, našu intimitu a to sa nám potom časom vráti.

Vravievaš, že sa manželov pýtaš, čo je víziou ich manželstva. Aké sú odpovede?

Často práve to: deti. V poriadku, no deti odídu. A zrazu sa stráca zmysel vzťahu? Ja sa vtedy zvyknem pýtať: a čo ďalej, postavíte dom? A potom? Vravím im, nájdite si spoločne niečo, čo je pre vás dlhodobá vášeň. Poviem trochu klišé – moja misia v mojom manželstve je, aby moja manželka bola tou najlepšou verziou seba, akú si ona dokáže predstaviť. Keď si ma moja žena vybrala, niečo vo mne videla. A ja som niečo videl v nej. Keď sa zamiluješ do človeka, vidíš, čo je jeho potenciál, vnímaš jeho vášeň, ktorá ťa na ňom priťahuje. A tvoja úloha ako partnera je pomáhať tú vášeň udržať.

Čiže ak by si zriadila e-shop, nie je to o e-shope, ale trebárs o službe komunite.

Áno. Pretože keď ten e-shop pominie, tak tá schopnosť, tá vášeň, láska k ľuďom tam stále budú. Len potrebujú novú formu. Nový nástroj. A ja tam budem, aby to v nej pod ťažobou všetkých sociálnych rolí – materstva, pracovných povinností – nevyhaslo. Moja vízia je, aby moja manželka mala priestor prežiť život, po ktorom túži a na ktorý má potenciál.

Tebe sa darí v manželstve rozvíjať poslanie tvojej manželky?

Akákoľvek pozitívna odpoveď môže vyznievať ako samochvála. Ja by som povedal, že mám nádej, že sa to darí. Znova, je to najmä o tom, že sa potrebujem so svojou manželkou rozprávať, predovšetkým poznať, kým je a po čom túži.

Poznáme sa, tak si dovolím aj osobnejšiu otázku. Vstúpil by si do manželstva znova?

To je veľmi ťažká otázka. S ohľadom na to, čo som v manželstve zažil, čo som prijal a čo mi darovalo, by som to spravil znova. V manželstve a otcovstve som veľmi vyrástol. Viem, že keby som do manželstva nevstúpil, bol by som radikálne iný človek. Pretože poznám svoje vnútro, svoje egoistické potreby a túžby, ktoré sa v manželstve museli kultivovať.

Vieš uviesť príklad?

Myslím, že to je presne to, o čom sa rozprávame. Sexuálne pnutie je v každom mužovi. Našou úlohou je ho nepotláčať, ale kultivovať. Dať mu správny, zdravý rozmer. Alebo máme potrebu skryť ho a žiť v tajnosti a ono sa tam niekde v tieňoch našej duše následne zvlčí. Kultivovať vlastné sexuálne pnutie znamená hovoriť o ňom, otvorene sa so svojou partnerkou rozprávať o svojich sexuálnych potrebách, o svojich túžbach. Keď rozprávam, tak zároveň narážam na hranice partnera. Ak mi na tom človeku záleží, som ochotný upraviť to, po čom túžim, a tvoriť našu sexualitu spolu s ním.
 

Foto: Andrej Lojan

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0