Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Film Kultúra
03. august 2022

Švédsky dokument o hrdinovi filmu Smrť v Benátkach

Skutočný život najkrajšieho chlapca na svete

V kinách počas leta prevažujú komédie a romance. Ale bol tam aj dokument o istom Björnovi Andrésenovi.

Skutočný život najkrajšieho chlapca na svete

Záber z nakrúcania filmu Smrť v Benátkach. Foto: Film Europe Mediac Company

Ten dokument sa volá smiešne. Najkrajší chlapec na svete. Existuje niečo také?

Vyzerá to ako vtip. Ale jeden mladý muž dakedy pred päťdesiatimi rokmi titul najkrajšieho chlapca na svete naozaj dostal. Od filmového sveta.

O tom chlapcovi je švédsky dokument, veľmi ťaživý film, ktorý človeku nedvihne náladu, ale zároveň vôbec neľutuje, že krásny letný večer strávil práve takýmto spôsobom.

A teraz krátky strih. Kedysi dávno som videla nádherný film talianskeho režiséra Luchina Viscontiho s názvom Smrť v Benátkach. Premiéru mal v roku 1971, ale dodnes je to stálica filmových klubov.

Film vznikol podľa románu Thomasa Manna, ktorý vyšiel v roku 1912. Starnúci muž je v ňom očarený mladíkom, vlastne ešte chlapcom, ktorý je neskutočne krásny.

Nie je to príbeh o ich vzťahu, hoci platonické očarenie starnúceho umelca tam hrá dôležitú úlohu. Je to film o jednej epoche, belle epoque, keď umenie, krása, vznešenosť aj dobré spôsoby hrali dôležitú rolu, ale koniec tej epochy sa blíži. Thomas Mann akoby to vo svojom románe predpovedal.

Na takmer ešte detskú tvár Björna Andrésena sa nedá zabudnúť. Zdieľať

Aj Viscontiho film bol úchvatný. Spolu s priateľmi sme si potom kedysi v deväťdesiatych rokoch dokonca išli pozrieť hotel a pláž na benátskom lide, kde film vznikol. Museli sme to vidieť, dúfali sme, že zažijeme kúsok atmosféry tých dávnych čias. Nezažili sme, bolo to vtedy dosť spustnuté miesto. Ostal v nás pocit zmaru.

Podobný pocit má človek, keď vidí dokument o mužovi, na ktorého kráse ten film stál.

Visconti ideálneho predstaviteľa poľského chlapca Tadzia hľadal dlho, ale našiel toho pravého. Na takmer ešte detskú tvár Björna Andrésena sa nedá zabudnúť. Aj vďaka nemu bolo možné pochopiť, čo sa dialo v umelcovej duši.

Priznám sa, že už dakedy dávno, keď som ten film videla, mi v hlave skrsla otázka, čo sa stalo s tým chlapcom. Mala som nejaké tušenie, že táto rola mu asi priniesla slávu, ale istým spôsobom aj skazu.

No táto otázka zjavne nenapadla iba mne. Švédski filmári Kristina Lindström, Kristian Petri si položili podobnú otázku. A začali pátrať, keďže Björn je Švéd a žije v Štokholme. Má 67 rokov.

Čo sa teda stalo s tým chlapcom, ktorý mal v čase nakrúcania Smrti v Benátkach len pätnásť rokov a na ktorého pozoruhodnej kráse stál vlastne celý film?

Svoje najslávnejšie obdobie prežil v pätnástich-šestnástich rokoch. Čo to s ním urobilo? O tom je celý dokumentárny film.

Vidíme vysokého chudého muža s dlhými sivým vlasmi a bradou a so zničenou tvárou. Zvyčajne chodí v dlhom koženom kabáte, vlasy rozpustené alebo zapletené v dlhom cope. Vyzerá trochu ako človek z inej planéty.

Napriek tomu, že je to zničený muž, aj trochu zanedbaný, spustnutý, stále sa dá vystopovať, aké krásne črty tváre tento človek má a akou špecifickou charizmou bol obdarený. Dar, ktorý však bol vlastne zničujúci.

Vráťme sa na koniec šesťdesiatych rokov. Visconti je už hviezda, má vyše šesťdesiat a je oslavovanou hviezdou filmu. Geniálny cynický taliansky aristokrat, ktorý má doma sluhov, ale zároveň je komunista a bohém netajaci sa svojou homosexualitou.

Aj preto ho fascinuje román Thomasa Manna Smrť v Benátkach. Jeho hlavnou postavou je umelec, homosexuál, ktorý príde načerpať do Benátok sily a inšpiráciu. Namiesto toho tu nájde smrť, ale zároveň aj krásneho chlapca, ktorého fascinovane obdivuje: nevinného, ešte trochu detského, ale akoby to bol anjel smrti.

Thomas Mann v tom krásnom románe zachytil aj svoje vlastné bolesti a trápenia. Sám bol homosexuálom, oženil sa však a mal šesť detí. Jeho manželstvo bolo určite náročné, no všeobecne bolo považované za šťastné a on sám bol za svoju ženu veľmi vďačný. Bola jeho pevnou oporou.

Jeho blízki vedeli o jeho obdive k mladíkom, ale pre Thomasa Manna bolo nepredstaviteľné, že by žil v partnerstve s mužom.

Román o spisovateľovi, ktorý sa nenápadne opája chlapčenskou krásou, je veľkým literárnym dielom. Umelec sa na mladého muža pozerá ako na krásny obraz, ktorý môže obdivovať, ale nechce ho ničiť. Stačí mu pozerať sa a opájať sa tou zvláštnou krásou.

Všetky trápenia však Thomas Mann dokázal prekonať vďaka umeniu. Zdieľať

Tak podobne prežíval svoju homosexualitu aj Thomas Mann.

V knihe Manfreda Flüggeho Storočie Mannovcov sa o tom píše: „Na rozdiel od svojich postáv Thomasa Buddenbrooka a Gustava von Aschenbacha si vraj on, Thomas Mann, zavčas odoprel príjemnú, ale sterilnú oddanosť svetu krásy a smrti. Podľa jeho názoru je rozhodujúce mať aktívnu a produktívnu chuť k umeniu a prekonať pasívne vychutnávanie a diletantstvo. Ako človek sa rozhodol pre život a to pre neho bolo spojené s povinnosťou, so službou, so sociálnym záväzkom a s dôstojnosťou.“

Neskôr, keď posmrtne vyšli jeho denníky, objavili sa v nich zápisky o tom, ako ho uchvátili mladí muži splňujúci takmer všetky kritériá mužskej krásy a vyvolávali v ňom „bolesť, túžbu, trýzeň, bezcieľnu žiadostivosť“ spolu so „všeobecným zármutkom nad mojím životom“. Písal o „neporovnateľnom, ničím na svete neprekonanom pôvabe mužskej mladosti, ktorý je základom všetkého a ktorý bol odjakživa mojím šťastím aj utrpením“.

Všetky trápenia však Thomas Mann dokázal prekonať vďaka umeniu, stal sa uznávaným spisovateľom, zažil slávu a bol vďačný za svoju rodinu.

Visconti už bol iná generácia a film začal pripravovať v uvoľnených šesťdesiatych rokoch. Sexuálna revolúcia bola v plnom prúde. Ale Visconti nechcel prispôsobovať Mannov román súčasnosti. Film mal byť poctou Mannovmu románu a dobe, v ktorej sa odohrával.

Bolo mu jasné, že do úlohy krásneho chlapca potrebuje výnimočnú postavu. Musíte jednoducho uveriť, že tento chlapec svojou výnimočnou krásou vzbudil obdiv umelca a akoby ho láskavo previedol zo života k smrti.

Visconti hľadal niekoľko rokov, chodil po mnohých krajinách, videl veľa pekných chlapcov, ale až vo Švédsku našiel toho pravého Tadzia. Dokumentaristi našli záznamy z tohto konkurzu a dali ich do filmu o Björnovi.

Vidíme blonďavého chalana, plachého a trochu záhadného. Vidno, že to chce mať rýchlo za sebou, necíti sa dobre pred prísnym režisérom a chce ísť čím skôr preč kamsi za kamarátmi na bicykel. Nesnaží sa ohúriť ani zaujať.

Netúži byť vo filme, no jeho babka je očarená filmovým svetom, a tak vnuka vodí po konkurzoch, či by sa neuchytil.

A ostanú fascinovaní chlapčenskou krásou, ktorá akoby bola z iného sveta. Zdieľať

Pre Viscontiho je Björn ten pravý. Dokonalý Tadzio.

S ním ten film môže fungovať. Diváci ten príbeh pochopia. A ostanú fascinovaní chlapčenskou krásou, ktorá akoby bola z iného sveta.

Inzercia

Začne sa nakrúcať. Visconti potrebuje, aby chlapec pôsobil ešte trochu detsky, nevinne, a tak ho počas nakrúcania svojou autoritou chráni pred lačnými pohľadmi mužov. Hoci je to ťažké, lebo – ako sa dozvieme – filmový štáb tvoria najmä gayovia.

Ale Viscontiho sa boja. Navyše je tu najatá opatrovateľka, ktorá dáva na chlapca pozor. Aby ostal ešte chvíľu dieťaťom, aby bola jeho nevinnosť vo filme autentická.

Ale potom sa film natočí, ide sa do Cannes na slávnostnú premiéru, Visconti po boku s mladučkým hrdinom svojho filmu zažíva fenomenálny úspech. Björn dostáva v médiách titul najkrajší chlapec na svete. Tak sa o ňom píše po celom svete.

Mladý muž sa stal idolom a ideálom krásy. Ale nebola to taká tá krása, ktorá elektrizuje ženy, skôr mužov. Lebo ten muž je krehký, jemný, plachý a má v sebe ešte nejaký čas niečo detské.

Björn má len šestnásť, je to plachý mladík a z toho, čo sa deje okolo neho, je zmätený. A zostáva na celú tú situáciu sám. Visconti už nemá potrebu chrániť ho.

Je po premiére. Björn ide s režisérom na slávnostnú večeru a režisér ho potom vezme so sebou do luxusného gay klubu.

O mnoho rokov neskôr sivovlasý muž pred dokumentaristami spomína na ten večer. Naoko pokojne, no odtieň hlasu prezradí, čo to bola za skúsenosť. Stal sa sexuálnym objektom.

Ťažko sa mu aj hľadajú slová. Spomína si, že všade okolo seba videl iba žiadostivých mužov, a tak sa nalieval alkoholom a na viac si nepamätá.

A potom príde ponuka z Japonska, aby sa tam mladý plavovlasý idol vybral na turné. Ambiciózna babička ho tam hrdo vyšle, aby chlapec spoznal svet, zarobil si, užil.

Stáva sa hračkou pre bohatých homosexuálov, ktorí si ho posúvajú medzi sebou. Zdieľať

Zmätený mladík tu spieva po japonsky, natáča stupídne reklamy, neisto stojí na pódiu, pod ktorým kričia mladé Japonky v tranze. A je hračkou v rukách manažérov, ktorí majú atraktívny produkt. Aby bol uvoľnenejší, dávajú mu prášky.

Potom príde ponuka na nakrúcanie ďalšieho filmu v Paríži. Mladík odchádza do Francúzska s vidinou filmovej kariéry. No žiadny film nevznikne, namiesto toho dostáva od svojich obdivovateľov luxusné vreckové, byt, cestuje po svete a stáva sa hračkou pre bohatých homosexuálov, ktorí si ho posúvajú medzi sebou.

Zničilo mu to život. Hoci sa ho neskôr snaží ako-tak pozliepať. Začne aj študovať na divadelnej škole, pokúša sa o divadelnú kariéru, dokonca sa ožení, splodí deti a chvíľu žije šťastný rodinný život.

No aj vtedy je v tom už veľa alkoholu, ktorý z neho nerobí dobrého otca. Potom mladí manželia nešťastne prídu o jedno z detí, manželstvo sa rozpadá, Björn má výčitky svedomia, upadá do depresie a život plynie. Tak zo dňa na deň.

Žije sám v spustnutom byte, občas sa nadýchne k životu, potom zas upadá.

Vo filme chvíľu vidíme jeho aktuálnu priateľku. Podstatne mladšia žena je fascinovaná nešťastným krásnym mužom. Chce ho zachrániť, je pripravená slúžiť mu, obetovať sa, dáva dokopy jeho spustnutý byt, aby ho z neho domáca nevyhodila. No napokon žena odchádza, lebo vidí, že ten muž už nie je schopný žiť v normálnom vzťahu. Zraňuje a ani o tom nevie.

Niečo je v ňom navždy pokazené.

Najkrajší chlapec na svete ako sivovlasý muž. Foto: Fim Europe Media Company

Aj Björnov vzťah s dcérou, ktorá ho má rada, je zvláštny. Nedokázal jej byť normálnym otcom, nevídala ho často, hovorí vo filme dnes už zrelá žena s nadhľadom a empatiou. Už v nej nie je detská ukrivdenosť či bolesť, len súcit s nešťastným starcom.

Osamelý muž s vlasmi po pás sedí sám v spustnutom byte, s cigaretou, kávou, alkoholom a nevie, čo so svojím životom.

Ako sa mu to mohlo stať? Kde sa to všetko pokazilo? A kde boli jeho rodičia? Prečo ho nechránili? Prečo v nich nemal oporu, pomoc?

Švédski dokumentaristi pátrajú po odpovediach.

Björn nikdy nepoznal svojho otca. Matka ostala slobodná a neprezradila, kto bol chlapcov otec. V jednom roku sa jej pritom narodili dve deti od dvoch rôznych otcov (jedno dieťa sa narodilo v januári, druhé v decembri).

Matka bola bohémka, neustále sa hľadajúca tápajúca, rozháraná duša. Krásna poetická nešťastná žena sa jedného dňa stratí. Neskôr prídu policajti so správou, že matku našli mŕtvu v lese. Nechcela ďalej žiť.

Björn so sestrou vyrastajú u babky. Lenže babka obdivuje hercov, a tak privedie svojho pôvabného vnuka na konkurz do filmu slávneho talianskeho režiséra. Má pocit, že pre svojho vnuka urobila to najlepšie, čo mohla.

Hoci plachý chlapec túži venovať sa hudbe a žiť obyčajný chlapčenský život s prvou cigaretou, prvými láskami, so školskými povinnosťami a s hudbou.

Hneď v hoteli na konkurze sa musí pred kamerou vyzliecť do plaviek a počúvať príkazy prísneho režiséra, ktorý ide tvrdo, až bezcitne za svojím cieľom, dokonalým filmom.

Film mu prinesie slávu, po ktorej netúžil a na ktorú nebol stavaný. A priniesol mu najmä obdiv mužov, ktorí si z neho urobili svoju trofej.

Na konci vidíme chlapca z Viscontiho filmu, ako si užíva more, ako sa teší zo života, aký je plný očakávaní a nádejí. No a potom záber na sivovlasého vysokého muža, ktorý sa na to isté more pozerá prázdnym pohľadom.

A v tom pohľade je celý neznesiteľne ťažký život najkrajšieho chlapca na svete.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.