Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
03. august 2022

Pelosiová na Taiwane

Peking zúri, Biden je v rozpakoch a republikáni tlieskajú svojej protivníčke

Významná americká politička navštívila Taiwan: zbytočná provokácia, odvážne gesto alebo hlavne politický bizár?

Peking zúri, Biden je v rozpakoch a republikáni tlieskajú svojej protivníčke

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová (vľavo) a taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen počas stretnutia v Tchaj-peji na Taiwane 3. augusta 2022. Foto: TASR/AP

Meno Nancy Pelosiovej, šéfky americkej Snemovne reprezentantov, je tu na Postoji často skloňované najmä v súvislosti s otázkou, či by politici, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere a súčasne podporujú potraty, mali byť pripúšťaní k eucharistii. Politička Demokratickej strany, ktorá sa na domácej scéne netají podporou pre väčšinu ľavicovoliberálnej agendy, je častým terčom kritiky zo strany amerických republikánov či konzervatívnych médií. No tento týždeň je všetko trochu inak.

Dvadsaťšesť republikánskych senátorov, ktorí sa s ňou takmer v ničom nezhodnú, prekvapivo podpísalo vyhlásenie na podporu Nancy Pelosiovej. Presnejšie, na podporu jej návštevy Taiwanu, ktorá už medzičasom prebehla v rámci širšej cesty po východnej Ázii. Okrem Singapuru, Malajzie a Taiwanu sa 82-ročná politička zastaví aj v Južnej Kórei a v Japonsku.

Pelosiová je najvyšším americkým predstaviteľom, ktorý navštívil Taiwan počas posledných 25 rokov. Naposledy do Tchaj-peja cestoval vtedajší šéf Snemovne reprezentantov, známy republikánsky politik Newt Gingrich, v roku 1997.

Pelosiovú podporili nielen vplyvní republikánski politici ako Lindsey Graham, ale aj konzervatívna televízia Fox News, ktorá inokedy nenechá na šéfke snemovne nitku suchú. Komunistickí súdruhovia v Pekingu vraj nebudú diktovať americkým predstaviteľom, kam smú alebo nesmú cestovať. Terčom kritiky je skôr prezident Joe Biden, ktorý viditeľne nie je nadšený cestou svojej straníckej kolegyne a hlavne jej načasovaním.

Na druhej strane populárny komentátor Fox News Tucker Carlson poznamenal, že Pelosiová a ďalší demokrati opakovane prispievajú k eskalácii medzinárodných konfliktov a súčasne svojou domácou politikou oslabujú schopnosť Spojených štátov čeliť im.

Carlson má na mysli jednak progresívnu politiku identity, ktorá vnútorne rozdeľuje americké ozbrojené sily. A potom ľahkovážny presun strategicky významných priemyselných odvetví z USA do Číny v mene globalizácie a znižovania nákladov za každú cenu počas minulých desaťročí, čo on dlhodobo kritizuje.

Biely dom zatiaľ potvrdil, že sa naďalej pridržiava politiky jednej Číny a ani Pelosiovej návštevu nepokladá za jej narušenie. Napokon, niečo podobné povedala aj Pelosiová na Taiwane. USA nepodporujú oficiálne vyhlásenie nezávislosti zo strany ostrova, ktorý Čína pokladá za svoju neoddeliteľnú súčasť. Na druhej strane Američania deklarujú, že im záleží na bezpečnosti Taiwanu a zachovaní tamojšieho slobodného politického i ekonomického systému.

Čína, naopak, v dôsledku Pelosiovej návštevy zúri a pokladá ju za neospravedlniteľnú provokáciu, pretože Peking má dojem, že tieto cesty amerických politikov posilňujú sily na Taiwane, ktoré by uvítali, keby sa ostrov vyhlásil za samostatný štát. Rešpektovanie politiky jednej Číny je základným kameňom medzinárodných vzťahov ČĽR s väčšinou štátov sveta (vrátane Slovenska). Je nesporné, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti Taiwanu by znamenalo vojnu. Čína na protest proti Pelosiovej návšteve vyhlásila niekoľkodňové ostré vojenské cvičenia v taiwanských pobrežných vodách.

Prieskumy verejnej mienky na Taiwane v skutočnosti naznačujú, že drvivá väčšina jeho obyvateľov nechce ani zjednotenie s pevninskou Čínou v blízkej budúcnosti, no nepraje si ani ostré vyhlásenie nezávislosti, pretože si zrejme uvedomuje nutnosť obhájiť ju následne vo vojnovom konflikte. Väčšina je za pokračovanie súčasného stavu a časť by možno uvítala plnú nezávislosť niekedy v ďalekej budúcnosti, keby to umožňovala medzinárodná situácia.

Inzercia

Popularite ČĽR na Taiwane určite nepomáha okliešťovanie demokratických práv v Hongkongu ani sústavné vyhrážanie sa vojenskou silou Taiwanu. Zo slovenskej perspektívy, kde médiá často o Taiwane neinformujú, musí Pelosiovej cesta vyzerať ako jednostranná americká provokácia. No inak sa vec javí z pohľadu ľudí na Taiwane.

Čína sústavne testuje taiwanskú leteckú obranu tým, že do blízkosti ostrova posiela relatívne silné letky vojenských lietadiel. Napríklad vlani v októbri vyslala Čína do blízkosti ostrova v jeden deň až 56 strojov, v novembri potom 27 strojov, 24. januára vyslala takto 39 lietadiel a 31. mája zase 30 strojov. Z pohľadu obyvateľov Taiwanu môže byť Pelosiovej návšteva naozaj povzbudením uprostred sústavného čínskeho tlaku.

Po ruskom útoku na Ukrajinu sa viaceré youtubové kanály začali zaoberať otázkou, aké šance na úspech by mal prípadný útok ČĽR na Taiwan. Američania vedia, že by pre nich predstavovalo veľký problém zásobovať ostrov pred pobrežím Číny, ktorý je od ich územia vzdialený 10-tisíc kilometrov. Na druhej strane Taiwancov povzbudzuje odhodlanie Ukrajincov na obranu. Vidia, že sa dá úspešne brániť aj voči oveľa väčšiemu susedovi.

Pre Čínu by bola vyloďovacia operácia taktiež mimoriadne náročná. Čínsku pevninu a Taiwan delí asi 130 až 180 kilometrov mora. To je viac ako stokilometrová vzdialenosť medzi Veľkou Britániou a Normandiou vo Francúzsku, ktorú museli prekonať spojenecké sily v roku 1944.

Taiwan je ostrov, ktorý je menší ako Slovensko (má 36-tisíc štvorcových kilometrov). No žije tam skoro 24 miliónov ľudí. Väčšina z nich na západnej nížine. Veľká populácia a masívne hory, ktoré tvoria väčšinu vnútrozemia, by mohli byť vhodným podhubím pre dlhodobú partizánsku činnosť. Horšie môžu dopadnúť ostrovčeky pod taiwanskou správou ako Ma-cu alebo Kinmen, ktoré sa nachádzajú veľmi blízko pevniny a v prípade vojny by boli sotva brániteľné.

No keby si aj Čína dokázala podmaniť celý Taiwan silou, vojenský konflikt by zničil hospodárstvo ostrova, ktorý momentálne dominuje svetovej čipovej výrobe, a navyše by výrazne poškodil čínske (poťažmo svetové) hospodárstvo. Od dodávok polovodičov z Taiwanu sú dnes proste všetci príliš závislí – Číňania, Európania i Američania. Pokračovanie doterajšieho mierového stavu by teda malo byť v záujme všetkých a súčasné dianie sa dá vykladať skôr ako kreslenie si červených čiar medzi superveľmocami.

Taiwancov a pokračovanie statusu quo okolo ich ostrova možno dnes nechráni ani tak ich vlastné odhodlanie brániť svoju samosprávu, vidina americkej pomoci či odstrašujúce účinky rusko-ukrajinskej vojny, ale skôr ich význačné postavenie v dodávateľských reťazcoch svetovej ekonomiky.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.