Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
03. august 2022

Andrej Kmeť

Posledný slovenský polyhistor

Viera a veda nestoja proti sebe. Katolícky kňaz Andrej Kmeť je príkladom výskumníka, ktorý dokázal inšpirovať svojich súčasníkov a k vedeckému bádaniu priviedol aj mnoho svojich žiakov.

Posledný slovenský polyhistor

Andrej Kmeť. Zdroj: wikimedia.org

„Presvedčíme sa dostatočne, jak veľký vliv majú ony na naše blaho a dobro, jak prepotrebne je nám aspoň s týmito hlavnejšími sa oboznámiť, a jak veľký hriech je i rastliny, zvláště stromy a stromečky bez príčiny, bez potreby vytínať, podtínať, podlupovať, tak že musia vyhynúť. Bo to je isté a zkúšenosťou dokázané, že kde sú hory a lesy zpustošené, vyťaté, tam v zime bývajú hrozné povetry a v lete alebo strašné úpeky alebo keď príde dážď bývajú zhubné povodne. Boh tresce takých ludí, čo nemilobohu jeho tvory humplujú a ničia.“

Tieto slová nie sú zo žiadnej modernej brožúry o ekológii. Takto sa začína učebnica s názvom Stručný prírodopis pre národnie školy, ktorú v roku 1871 zostavil a vydal Gustáv Kordoš, významný slovenský matematik a pedagóg.

Spoluautorom učebnice bol Andrej Kmeť, slovenský katolícky kňaz a faktický zakladateľ slovenskej botaniky a archeológie.

Jeho meno nesú ruže aj huby

Andrej Kmeť sa narodil 19. novembra 1841 v Bzenici na strednom Slovensku, pri Hrone, ako najmladší z ôsmich detí. Už v ranom detstve zbieral rôzne zaujímavé kamene a minerály. Neskôr k tejto záľube pribudli aj všakovaké chrobáky, huby, rastliny, ale aj archeologické predmety.

Okrem botaniky sa venoval aj národopisnému výskumu. Na každom svojom pôsobisku skúmal nielen okolitú prírodu, ale aj špecifické zvyky a tradície miestnych ľudí. Do jeho zbierok tak okrem miestnej flóry pribúdali aj kroje či výšivky, ktoré potom posielal na rôzne výstavy nielen v Európe, ale aj za oceán a snažil sa tak prezentovať a propagovať slovenskú ľudovú kultúru.

Jeho najvýznamnejším počinom však zostáva botanický výskum. Zozbieral a skatalogizoval 15 026 rastlín, z ktorých zostavil herbár. Ten sa dnes nachádza v zbierkach Slovenského národného múzea. Zaujímavosťou je, že len v okolí Sitna opísal niekoľko desiatok rôznych druhov šípových ruží, pričom v celom Uhorsku sa dovtedy vedelo len o jedenástich druhoch.

Najpodrobnejšie preskúmal a katalogizoval územie okolo Sitna a Banskej Štiavnice, no k svojim dielam pripojil napríklad aj atlas húb Uhorska. V článku Floristické odrobinky zas opisuje chorobu napádajúcu lipy, ale aj niekoľko druhov húb, ktorým sa darí v hnijúcom dreve, či spôsoby boja proti škodcom s využitím petroleja.

Ako študovaný kňaz okrem rodnej slovenčiny ovládal slovom a písmom aj latinčinu a, samozrejme, oba úradné jazyky monarchie – nemčinu a maďarčinu. Kvôli svojej záľube vo vedách sa podučil aj francúzštine a ruštine, aby sa dostal k aktuálnym správam o najnovších objavoch a výskumoch.

Odoberal vedecké časopisy prakticky z celej Európy, no nebol len ich pasívnym čitateľom. Okrem slovenských periodík publikoval aj v tých, ktoré vychádzali po celej monarchii v maďarčine a nemčine (Österreichische botanische Zeitschrift, Uhorské noviny), no dopisoval aj do nemeckých botanických zborníkov (Deutsche botanische Monatschrift).

Ukážka z monumentálneho herbára Andreja Kmeťa. Zdroj: Slovenské národné múzeum

S viacerým súčasníkmi, ktorí sa venovali botanike, viedol čulú písomnú korešpondenciu. Tí ho v odbore akceptovali napriek tomu, že nemal príslušné akademické vzdelanie v prírodných vedách. No a jeho nasledovníci zvečnili jeho meno v latinských pomenovaniach niekoľkých novokatalogizovaných rastlín, najmä ruží a húb (napríklad Rosa kmetiana Borbás, Ombrophila kmetii Rehm, Hydnum kmetii Bresodala a iných).

Venoval sa aj archeológii, objavil viacero dávnych slovanských osídlení, ale postaral sa aj o nález kostry mamuta, ktorú v roku 1902 vykopali stavbári v obci Beša.

Bol členom Uhorskej prírodovedeckej spoločnosti, Zoologicko-botanickej spoločnosti vo Viedni a International Correspondenz Association.

Nielen o prírode, ale aj o manželstve

Jeho vlastné zbierky sa časom tak rozrástli, že prišiel s myšlienkou ustanovenia národného múzea. Založil Muzeálnu slovenskú spoločnosť, ktorej venoval všetky svoje nazbierané a katalogizované artefakty, získané rukopisy, niektoré až zo 16. storočia.

Inzercia

Andrej Kmeť sa však nevenoval len prírodným vedám. V diele Jako sa majú poklady kopať sa necháva inšpirovať fungovaním prírody a odporúča, ako by malo vyzerať ľudské hospodárenie. Keďže v Božej prírode sa nič nestratí, tratiť by sa nemalo ani pri ľudskej činnosti. Dnes tento prístup nazývame recykláciou či obehovou ekonomikou.

Svojich žiakov a spolupracovníkov povzbudzoval nielen k tomu, aby sa venovali vzdelávaniu a vede, ale aby si poznatky medzi sebou vymieňali. Tomuto prístupu dnes hovoríme interdisciplinárna veda.

„Takých nových ľudí, ako ste Vy, ja rád mám a bodaj by Vás bolo čím najviac; tupých leňochov nenávidím,“ vyznal sa Kmeť v liste svojmu žiakovi Karolovi A. Medveckému.

„Keďže v Božej prírode sa nič nestratí, tratiť by sa nemalo ani pri ľudskej činnosti. Dnes tento prístup nazývame recykláciou či obehovou ekonomikou.“ Zdieľať

Ako kňaz sa, samozrejme, nevyhýbal ani verejným vyjadreniam k zásadným otázkam doby, v ktorej žil. Napríklad aj k tomu, či by veriaci katolíci mali uzatvárať civilné manželské zväzky.

V brožúrke Nektoré otázky a odpoveďi o kresťanskom manželstve a o občianskom manželstve píše:

„O kresťanskom manželstve máme vedeť, že je to stav ctihodný, svätý, milosti plný, ktorý Boh ustanovil, Kristus Pán sviatosťou vyhlásil: k obapolnému posväteniu manželov, k udržovaniu ludského pokolenia skrze manželskú vernosť a lásku, k posilneniu kresťanskej rodiny a kresťanskej výchove dietok.

O občianskom manželstve máme vedeť, že je to nepoctivé, hriešné súloženie, ktoré berie hodnosť stavu manželského a manželov; spustoší kresťanskú rodinu; znemožní kresťanskú výchovu dietok; kresťanskú ženu soťí do blata hanby, z toho ctihodného miesta, ktoré jej kresťanstvo v rodine dalo, a zníži ju k prostriedku rozmarov muža.“

Užitočná rada dnešným učiteľom

Začali sme citátom z učebnice Stručný prírodopis pre národnie školy. A iným citátom z nej tento text aj zakončíme. Ilustruje celoživotnú snahu Andreja Kmeťa nielen skúmať svet Božieho stvorenia okolo seba, ale toto poznanie aj odovzdávať iným a zachovávať pre ďalšie generácie.

Slová, hoci v archaickej slovenčine, znejú aktuálne aj dnes:

„Jedna z najhlavnejších úloh školskej vyučby musí byť a je: znázornenie a vysvetlenie rozličných do života siahajúcich pochopov. Jednokaždé dieťa prinesie viac menej pochopov už z domu do školy, avšak zásoba táto je primalá a k tomu i tieto nie sú mu dostatočne jasné tak, žeby mohli slúžiť za základ školskej vyučby.

Jestli jich škola nerozmnoží, znázorniť a vysvetliť premešká: tedy stojí dieťa na tom stupni vzdelanosti po zanehaní školy, na jakom ono stálo pri jeho príchode do školy. Naučí sa pravda mechanične čítať, rátať, písať a volačo i z hlavy do sveta a bez rozmyslu rapotať, avšak vo vývine ducha nepokročí ono ani za mak napred, iba na toľko, na koľko by tento i bez školy sám od sebe vekom bol pokročil.

Následok tohoto je, že ľud ostáva nevzdelaný, lahko veriaci, ktorý nezná myslieť a dá sa každému za nástroj upotrebiť, padá mravne i hmotne a križuje i toho kto mu dobre chce. Jedna z najvätších chýb nášho národného školstva je tá: že sa deťom pochopy neznázorňujú a nevysvetlujú.“

Andrej Kmeť, posledný slovenský polyhistor, zomrel v Turčianskom Svätom Martine 16. februára 1908. Hoci na stránkach Slovenskej botanickej spoločnosti o ňom zmienky niet, jeho meno dnes nesie cena ministerstva kultúry za mimoriadny a vedecký prínos v oblasti slovenského múzejníctva, galerijníctva, etnografie a folkloristiky.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.