Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
02. august 2022

Zo života učiteľa

Taká neprázdninová téma: Dokáže byť dnešný učiteľ pre svojich žiakov vzorom?

Nitriansky učiteľ aj cez prázdniny komentuje pedagogické výzvy. Ako sú na tom v oblastiach, ktoré učia žiakov, samotní učitelia?

Taká neprázdninová téma: Dokáže byť dnešný učiteľ pre svojich žiakov vzorom?

FOTO: TASR/Jakub Kotian

„Naložíš si do vlastného hniezda,“ varuje ma manželka. Hodnotí tým môj úmysel zamyslieť sa nad tým, ako sú na tom v kľúčových oblastiach rozvoja žiakov samotní učitelia. Nebudem klamať, keď poviem, že sa to líši z prípadu na prípad. Miestami nádejné, vo väčšine prípadov skľučujúce.

Sú letné prázdniny a nikto z učiteľov ešte bez vážneho dôvodu nemyslí na september ani na august, ktorým sa učiteľský zbor zľahka dostáva do prevádzkovej teploty. 

Prológom začiatku roka cirkevných škôl bývajú duchovné cvičenia pre učiteľov. Na jedny z nich si spomínam osobitne živo. Čarovne sa v nich totiž vyfarbilo, že v mnohých smeroch nemáme my učitelia od vlastných žiakov tak ďaleko.

Služobne ukonaný exercitátor nám pri spoločnej večeri s vážnou tvárou vysvetlil ciele a pravidlá cvičení. Všetko vyznelo primerane až do momentu, keď na záver predstavil netradičnú, chúlostivú regulu.

Spoločenskou miestnosťou to len tak zašumí, učitelia nechápavo vraštia čelá, pučia oči, niektorí si nevdojak zakryjú ústa. Dôstojný pán práve nariadil päťdesiatčlennému učiteľskému zboru v čase stravovania v jedálni úplné silencium.

V ostatných častiach programu ho dôrazne odporúča. A to si učitelia po letných radovánkach ledva stihli vypiť spoločnú kávičku.

Možno šlo o deficit skúseností v pastorácii učiteľov alebo o snahu nasledovať vysoké ideály či istý druh radikality. V praxi to však vyzeralo tak, ako keď rozohriate a rozhrkané fľaše šampanského poukladáte na slnko do skupín po štyroch. Každú chvíľu sa jedálňou striedavo niesli tlmené salvy smiechu, krochkanie a prskanie a na celú túto paródiu silencia sa v pravidelných intervaloch – a úplne bezvýsledne – vznieslo od hlavného stola prísne „psst“.

Neúspešné slovné napomínanie na druhý deň vystriedalo prehrávanie vážnej hudby. Tretí deň duchovný otec zvýšil hlasitosť o polovicu. Na štvrtý napokon uznal porážku, zvesil plecia a pohrúžil sa do jedla.

Disciplína a dodržiavanie pravidiel sú pritom základné očakávania nejedného učiteľa. Byť ticho a počúvať, najlepšie celú hodinu. Budí to dojem, že si nás žiaci vážia a že veci, o ktorých hovoríme, sú pre nich zaujímavé a dôležité. Ruku do ohňa za to učitelia dať nevedia, no stále je to pocit, pre ktorý sa oplatí zabojovať. 

Inzercia

Mierne protirečivé, ale efektívne a populárne je napríklad vyžadovať si ticho krikom. Aj dnes platí, že žiak, ktorý má strach, nevyrušuje. Pre učiteľa, ktorý si do triedy nesie väčšie či menšie obavy, je to revolučné zistenie. 

Nevedno, či si takýto učiteľ niekedy uvedomil, že žiak, ktorý sa bojí, nedokáže jasne rozmýšľať. Necháva nás to chladných až do času, kým tým ustráchaným žiakom nie je naše dieťa alebo vnúča. No platí jedno: učiteľ vyžaduje disciplínu, v lepšom prípade rozvíja schopnosť sústrediť sa, ktorou sám v roli študenta príliš neoplýva. 

Učitelia ďalej s obľubou hromžia, aké príšerne nezodpovedné dnešné deti sú. No skúste sa spýtať niekoho z vedenia školy, ako zodpovedne si učitelia plnia vlastné úlohy – či ich robia načas, prípadne či sú ochotní robiť niečo nad rámec svojich povinností. 

Alebo ešte lepšie, zavítajte na niektorú z pracovných porád a nájdite päť rozdielov v prístupoch učiteľov na porade a žiakov v triede. Stratégie sú totožné: práca pod lavicou, odpočítavanie minút do konca, vyrušovanie vo dvojiciach, hranie sa na mobile, duševná neprítomnosť.

Na Slovensku sa v posledných rokoch spustila dikusia o tom, na čo vlastne má školstvo mladých pripravovať. Existujú viaceré zoznamy kľúčových kompetencií pre dvadsiate prvé storočie. Pri reflexii toho, ako na tom učitelia v jednotlivých oblastiach sú, ma premáha skľúčenosť. V nedávnych pandemických vlnách napríklad prieskumy ukázali stav kritického myslenia učiteľov vo veľmi nelichotivých číslach. Viac ako tretina z nich podľa výskumov verila hoaxom o očkovaní.

Z tohto zamyslenia odchádzam s mnohými otázkami. Ak by sa mal žiak učiť výlučne pozorovaním a napodobňovaním učiteľov, kam by dospel v oblastiach ako sebapoznanie, sebaprijatie a sebarealizácia? A čo kľúčová zručnosť zvaná self-manažment? Koľko učiteľov vedie šťastný, usporiadaný a naplnený život? Koľko z nich vlastne chodí s radosťou do práce a stále učí s nadšením? Čo by sa žiaci od nich naučili o kreatívnom riešení komplexných problémov a tímovej spolupráci? Koľko učiteľov je vôbec ochotných pustiť na svoju hodinu hoci len svojho priateľa, nieto ešte spolupracovať s inými ľuďmi vo vzdelávaní? Aké majú učitelia medzi sebou vzťahy? Ako vedia komunikovať? V zozname sa bojím pokračovať.

Niektorí z nás s naivným napätím čakajú, ako dopadne kurikulárna reforma, dofinancovanie školstva a legislatívne uvoľnenie, ktoré školy tak veľmi potrebujú, aby mohli robiť to, čo sa vo vzdelávaní malo robiť už pred mnohými rokmi.

Dovtedy si musíme vystačiť s vierou, že poznanie má zmysel rozlámať do pätnástich predmetov a že úlohou každého z nás je jednoducho splniť si svoj tematický plán v jednom či dvoch z nich. A ak ho aj tento rok opäť dáme dokopy, oznámkujeme, ospravedlníme absencie, rozdáme pokarhania a pochvaly, nejako bude. Je to viera, ktorá prináša každý rok menej svetla, pretože sa zdá, že svet sa stmieva podstatne rýchlejšie.    

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.