Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
27. júl 2022

Viktor Orbán sa mýli

Toto je aj naša vojna

O čo ešte sa na Ukrajine bojuje.

Toto je aj naša vojna

Zdroj: Facebook/Co se děje v Maďarsku?

Orbánove prejavy, ktoré odznejú na maďarskej letnej univerzite v rumunských Karpatoch, už tradične vyvolávajú rozruch. Inak to nebolo ani tento rok a niektoré výroky maďarského premiéra už niekoľko dní riešia mnohé európske médiá.

Viktor Orbán hovoril o viacerých témach. O vojne na Ukrajine, demografii, migrácii, o budúcnosti západnej civilizácie. Prehľad jeho najzásadnejších výrokov priniesol v češtine facebookový profil Čo sa deje v Maďarsku?

Hoci médiá najviac riešia Orbánove výroky o miešaní európskych a neeurópskych národov, podstatne zásadnejšie sú jeho slová o vojne na Ukrajine.

Tie totiž nie sú len filozofickým provokovaním o budúcnosti civilizácie, ale reálnou zahraničnopolitickou koncepciou vo vzťahu k vojne, ktorá v tejto chvíli zúri v susednom štáte. Navyše zo strany krajiny, ktorá je členom NATO, EÚ aj V4.

Maďari podľa Orbána na rozdiel od Poliakov túto vojnu nepovažujú za svoju. Je to z ich pohľadu konflikt dvoch slovanských národov, do ktorého sa nechcú miešať. Maďarsko nemá dôvod cítiť sa ohrozené, keďže je členom NATO a na Alianciu Rusko nikdy nezaútočí.

Vlády Česka a Slovenska sa síce aktívne angažujú na strane Západu, ale podľa Orbána je to, ako „keď človek svoje kone priviaže do horiacej stajne“.

Maďarský premiér ďalej tvrdí, že Ukrajina ani so západnou podporou nie je schopná vyhrať vojnu proti Rusku a vojenská pomoc, ktorú dostáva, iba odďaľuje mierové rokovania.

Dôvodom napadnutia Ukrajiny nebolo jej hypotetické členstvo v NATO ani ochrana ruskojazyčného obyvateľstva v Donbase. Zdieľať

Líniu, že nejde o „našu vojnu“, ťahá Viktor Orbán už od svojej jarnej volebnej kampane a nielenže mu to funguje u domácej verejnosti, ale táto jeho pozícia nachádza prajné odozvy aj v ďalších stredoeurópskych krajinách s výnimkou Poľska.

Maďarský premiér sa však v tom mýli.

Jeden argument proti tejto Orbánovej línii patrí do kategórie historických paralel, ktoré nemusia vždy úplne sedieť, ale konkrétne túto je dobré pripomenúť, pretože je pre náš česko-slovenský priestor dôležitá.

Mníchov 1938 ako výsledok toho, že ani západné krajiny nepovažovali agresiu voči Československu za svoju vec, sme tu roky v učebniciach dejepisu prezentovali ako hanebnosť.

Inzercia

Tým, kto v tom čase videl veci správne, nebol z nášho pohľadu ani Chamberlain, ani Daladier, ktorí dúfali v to, že výmenou za ústupky sa aj naďalej budú môcť venovať svojim veciam, ale Winston Churchill s jeho temnou predpoveďou: „Británia a Francúzsko sa mali rozhodnúť medzi vojnou a hanbou. Vybrali si hanbu, budú mať aj vojnu.“

Teraz späť k dnešku.

Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že dôvodom napadnutia Ukrajiny nebolo jej hypotetické členstvo v NATO ani ochrana ruskojazyčného obyvateľstva v Donbase. Tou skutočnou príčinou je ruský imperializmus a snaha získať kontrolu nad politickými procesmi na Ukrajine. To znamená odstrániť demokraticky zvolenú reprezentáciu a vytvoriť tam vazalský satelit.

Čerstvo to nakoniec opäť potvrdil Sergej Lavrov, keď v Káhire povedal, že plány Kremľa presahujú územie Donbasu a ruskí vojaci prinášajú Ukrajincom oslobodenie od „kyjevského režimu“.

Dajme teraz bokom rozmer solidarity s krajinou, ktorá bola brutálne napadnutá, hoci nikoho neohrozovala. Zostaňme pri čistej reálpolitike, ktorou sa svoje postoje snaží obhajovať Viktor Orbán.

Keď poznáme zámery Putinovho Ruska na Ukrajine, musíme si ako Stredoeurópania zákonite položiť otázku, čo je v našom záujme.

Či chceme mať v priestore medzi Ruskom a našimi hranicami nezávislú a prozápadnú Ukrajinu, alebo scenár, ktorý by hrozil v prípade ruského úspechu.

Nebola by ním okupácia Ukrajiny, na to Rusi nemajú dosť sily, ale politická kontrola nad Ukrajinou v podobe nejakého bábkového, z Kremľa riadeného režimu. To je to, o čo Putinovi ide, a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by v Moskve na tento cieľ rezignovali.

Ak by sa ho Rusom podarilo uskutočniť, pre nás by to okrem iného znamenalo permanentné bezpečnostné riziko a dlhodobo obrovské výdavky na obranu.

Aj o to, aby k takémuto scenáru nedošlo, sa momentálne na Ukrajine bojuje. A preto si nad touto vojnou nemôžeme len tak umyť ruky.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.