Ak nevieme nájsť skutočného lídra v súčasnosti, nebojme sa hľadať v histórii. Na prvý pohľad to môže znieť prvoplánovo, ale dobrý príklad lídra je Ježiš. Prečo práve on? Ponúkam niekoľko dôvodov:

1. Vedel nadchnúť ľudí
Ježiš v ťažkom spoločenskom aj politickom prostredí dokázal nadchnúť spočiatku malú skupinku ľudí. Títo mohli zblízka pozorovať jeho učenie, návyky, postoje - trávili spolu nepretržite veľa času. Nebola možnosť niečo skryť, Ježiš bol autentický. Títo ľudia boli Ježišom a jeho učením tak nadšení, že boli schopní zomrieť mučeníckou smrťou, len aby nemuseli zaprieť to, že sú Ježišovi následovníci. Teda nehlásili sa k nemu iba v období slávy či benefitov, ale aj v časoch, keď to bolo veľmi náročné.

2. Bol výborný manažér
Túto Ježišovu vlastnosť môžete trocha rozporovať tým, že veď predsa on konal podľa vôle svojho otca, takže manažérske kredity by mali ísť tejto Božskej osobe. Ale keďže vieme, že vzťahy v trojici nám hovoiria, že Ježiš je Boh, môžeme ostať pokojní a nechať mu toto uznanie.
Možno ste počuli o Ježišovej stratégii, teda schéme, ktorú môžeme v jeho pôsobení pozorovať. Pretože to, že 2000 rokov po tom, ako kráčal po tejto zemi o ňom a jeho učení vie celý svet, nie je iba priaznivá súhra okolností.
Ježiš si vybral skupinu ľudí, ukázal im svoje učenie, investoval do nich svoj čas aj danosti, nechal ich zlízka pozorovať ako koná, dával im úlohy, ktoré boli výzvami, odovzdával im kompetencie až im napokon nechal spravovať celú hmatateľnú agendu. A nie len to, prikázal im túto agendu odovzdávať ďaľším a tých učiť, aby boli tiež schopní agendu posúvať ďalším.

3. Záležalo mu vzťahoch
Líder bez vzťahov je iba ,,vedúci”. Predstavte si častý príklad (nielen) zo Slovenska. Človek, ktorý príde domov a frfle na svojho vedúceho, ktorý má priveľké nároky. Ježiš mal tie najväčšie nároky, no jeho následovníci na neho nefrflali. Prečo? Odpoveď je jednoduchá - láska. Ježiš mal nároky, požíval aj pred učeníkmi rešpekt a úctu, ale nie zo strachu. Oni vedeli, že Ježiš ich miluje. Ba čo viac, celá motivácia jeho pôsobenia a učenia bola láska. Z lásky k nám a k svojmu Otcovi konal celé svoje dielo. Vzťahy naplnené láskou namiesto strachu obstoja aj v časoch, kedy sa treba zaprieť, kedy treba odpustiť, kedy sa treba obetovať.

A čo s tou pokorou? Boh, ktorý stvoril celý svet, každého človeka, vymyslel zložité procesy ako fotosyntéza, gravitácia.. Vymyslel anatómiu ľudského tela, dal zvieratám tie správne pazúre či dzobáky, Tento Boh stvoriteľ, ktorý nemusí nikomu nič dokazovať sa rozhodol zostúpiť medzi svoje stvorenie a nechal sa ním popraviť - z lásky k nám. V ľudskom tele, s ľudskou bolesťou prežíval rany a ukrižovanie. Najmocnejší z najmocnejších sa nechal urážať a ponižovať od malých, poblúdených hriešnikov. Preto, aby hriešnici mohli mať odpustené. Niekedy sa nám až môže zdať, že je to slabosť. A toto ja osobne považujem za významný bod pokory - keď som ochotný pokračovať v konaní, vďaka ktorému vyzerám pre ostatných ako slaboch, majúc na mysli väčší cieľ. Neupustiť, nevysvetľovať, iba vytrvať a popritom vidieť, ako sa iní zo mňa smejú, strácajú voči mne rešpekt a úctu. Toto je bod pokory, ktorý my ľudia často nie sme ochotní absolvovať, z ktorého utekáme. Ja osobne často.

Vráťme sa ale k prvotnej otázke: ,,Prečo lídrom chýba pokora?” Vidiac Ježišovský ideál by sa nám mohlo zdať, že je vhodné preformulovať otázku takto: ,,Prečo nám chýba pokora?” Obávam sa, že táto otázka ponúka v sebe opäť odpoveď na tú pôvodnú. Nenechajme sa však odradiť. Dočahovanie sa za Ježišom, nadšenecké ba až naivné následovanie jeho postojov či učenia nám pomáhajú rásť aj v tak náročnej disciplíne, akou pokora určite je. Vrchol pokory môžeme prežiť práve v tom, že uznáme, že si ju nikdy nepodmaníme celú.

Ak sa vám tento text páčil, pozdieľajte ho medzi svojich priateľov na Facebooku.