Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
22. júl 2022

Týždenný výber šéfredaktora

Štartuje zápas o menšinovú vládu. A o priazeň Štefana Kuffu a spol.

Hoci tento týždeň vládlo okolo koaličnej krízy mediálne ticho, ten skutočný zápas o podobu vlády sa deje v zákulisí.

Štartuje zápas o menšinovú vládu. A o priazeň Štefana Kuffu a spol.

Štefan Kuffa a Tomáš Taraba. Foto: TASR/Jakub Kotian

V tejto chvíli pre nikoho nemá zmysel ustupovať. Richard Sulík nestiahne svoje ultimátum, ako ešte chvíľu chceli veriť niektorí v OĽaNO, do stupňovania tlaku proti Matovičovi ho tlačia osobné aj politické motívy plus médiá, po stretnutí s premiérom Hegerom nepriamo aj prezidentka Čaputová.

Po volebnom neúspechu v marci 2020 rástol Sulík od začiatku pandémie na vyhranení voči Igorovi Matovičovi, ktorý mu v tom svojím politickým štýlom a chybami výdatne pomáhal.

Lenže ani Igor Matovič nemieni ustúpiť, už sa vzdal postu premiéra, definitívny odchod z vlády na opätovný tlak Sulíka by bol dokonaním potupy jeho samotného aj vlastného hnutia.

V OĽaNO sa Matoviča na to ani nikto nepýta – jednak preto, že tam berú SaS ako čierneho pasažiera koalície, ktorý od pandémie strieľal na vlastných, navyše, hnutie ani nemá vlastné štruktúry, nepozná tlak členskej základne, lídrovi stačí mať pod kontrolou poslancov, ktorých často na kandidátku vyniesol on sám.

Igor Matovič verí, že sa dá od septembra vládnuť v menšinovom formáte trojkoalície, ktorá by sa opierala o podporu, respektíve toleranciu 76 až 77 poslancov.

Ustúpiť Sulíkovmu ultimátu však nemá ani vyšší zmysel: predstavme si, že Matovič napokon pre neexistenciu lepšej alternatívy odstúpi a prejde do parlamentu, naďalej však bude lídrom najsilnejšieho hnutia, tentoraz už úplne ponížený, zatrpknutý a pomstychtivejší než po marci 2021. Vládna politika sa odvíja od dohôd na koaličných radách, kde by sporov so Sulíkom a SaS skôr pribudlo než naopak, chaos a paralýza by už nemuseli byť častými, ale ustavičnými znakmi štvorkoalície.

Aj preto má pokus OĽaNO o menšinovú vládu svoje rácio.

Lenže to celé sa môže podariť v prípade, ak Štefan a Filip Kuffa, ako aj Tomáš Taraba budú s trojkoalíciou spolupracovať, spriechodnia parlament či nezahlasujú za odvolanie Matoviča alebo iných ministrov, o čo by sa pokúšali najmä Hlas a Smer.

Otázka týchto týždňov je, kto Tarabovej a Kuffovej straničke ponúkne lepšiu perspektívu. Teraz je ťažké rekonštruovať, čo sa deje v zákulisí a aké sa vedú individuálne rozhovory, ale chýrom, že s Tarabom a spol. nadväzujú kontakty ľudia zo Smeru, ale aj z OĽaNO a Sme rodina, sa dá vcelku ľahko uveriť.

V skutočnosti bude aj či najmä od kuffovcov závisieť, či na konci leta padne vláda a rozbehne sa proces vedúci k predčasným voľbám alebo sa na septembrovej schôdzi parlamentu s úspechom odskúša menšinový model.

Liberálne médiá budú síce pokus o menšinovú trojkoalíciu rámcovať ako spolčovanie Hegera, Matoviča, Kollára a Remišovej s fašistami (keďže Kuffovci a Taraba sa dostali do parlamentu na kandidátke ĽSNS). Ale to bude skôr lacná diskreditácia než podstata príbehu. Igor Matovič a Boris Kollár to chcú skúsiť skôr po dzurindovsky – čím nemyslíme hneď využitie čiernych fondov – a pomocou prebehlíkov z opozície si predĺžiť vládnutie, kým to bude možné.  

Samo osebe je to v politike legitímne úsilie, ale s veľkými rizikami. Problém súčasnej krízy je, že veľa lepších alternatív ani nevidno.

Výber textov

Eurokomisia predložila plán, ako by štáty mali povinne šetriť na energiách. Viaceré štáty proti plánu protestujú a malo by sa pridať aj Slovensko, o tom, čo vlastne Komisia navrhuje, píše Erik Potocký. V EÚ budeme čeliť čoskoro ďalšiemu horúcemu sporu. Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil, že Nemecko v najbližších mesiacoch príde s návrhmi, ako zmeniť doterajšie konsenzuálne hlasovanie v Rade EÚ na väčšinové hlasovanie v zásadných otázkach, konkrétne spomenul zrušenie národného veta v zahraničnej politike. Tento nápad našťastie nemá veľké šance, keďže viaceré štáty sa postavia proti. O tom, prečo by takáto významná zmena hlasovacej procedúry viedla skôr k destabilizácii EÚ než k jej posilneniu, sa viac dozviete v tomto texte.

Inzercia

Už sme veľakrát písali, ako Brusel či Berlín svojou zelenou obsesiou škodia európskej energetike a ekonomike bez toho, aby zachraňovali klímu. Dvojnásobne to platí po vypuknutí vojny na Ukrajine a odpájaní od ruského plynu, kde si zotrvávaním na predvojnových omyloch strieľame do nohy: v Nemecku konzervatívna opozícia aj spoluvládnuca FDP žiada, aby sa predĺžila prevádzka troch jadrových elektrární, ktoré mali byť tohto roku definitívne odstavené.

Nemci si mohli obstarať nové palivo a predĺžiť životnosť elektrární, ale ľavica a zelení o tom už nechcú počuť. Samozrejme, veľký podiel viny na tom nesie kancelárka Merkelová, ktorá pred vyše desiatimi rokmi v emocionálnom rozhodnutí po nehode vo Fukušime rozhodla o nemeckom odchode z jadra a stavila na ruský plyn ako prechodnú energiu k žiarivej budúcnosti bezemisných energií. Viac o dnešnej diskusii o jadre píše Christian Heitmann.

Ako sa v časoch nárastu cien stravovať lacnejšie, a predsa zdravo? O tejto téme sme hovorili s autorkou konceptu Terapia jedlom Silviou Horeckou, ktorá hovorí, ako pristúpiť ku konzumovaniu mäsa, čím ho pri nedostatku peňazí nahradiť a prečo by oprášila slogan „jedno vajce denne“. „Výskum ukazuje, že zahrnutie zdroja bielkovín, ako je vajce alebo grécky jogurt na raňajky, spolu s obilninami s vysokým obsahom vlákniny, ako je celozrnný toast, vám môže pomôcť cítiť sa dlhšie sýty a zjesť menej počas dňa.“

Juraj Valach si všíma iný rozmer strašnej Putinovej vojny, a to jej digitálny front, na ktorom sa skúšajú najmodernejšie technológie. Kyjev napríklad uzavrel spoluprácu so spoločnosťou Clearview AI, ktorá sa zaoberá rozpoznávaním tváre, a má k dispozícii vyše dve miliardy obrázkov z ruskej sociálnej siete VKontakte. Tento program využíva Ukrajina na identifikáciu padlých Rusov a Ukrajincov, stíhanie vojnových zločinov a informovanie ruských rodín o tom, že ich deti zahynuli pri invázii.

Právnik Michal Malatinský sa vo svojej eseji zamýšľa nad vzťahom nacionalizmu a katolicizmu, či a do akej miery je viac exkluzivistická doktrína národného štátu v súlade s univerzalistickou doktrínou cirkvi. „Nacionalizmus v štátoprávnom chápaní je tak v dnešnej sekulárnej dobe asi jediným možným legitimizačným princípom pre moderné štáty,“ píše Malatinský, ktorý formuluje, čo možno považovať za správny nacionalizmus aj s ohľadom na cirkevné učenie. Ale definícia správneho nacionalizmu má svoje limity, pretože nemožno „národ absolutizovať a prioritizovať pred inými hodnotami, ktoré majú v hodnotovej stupnici nadradené postavenie, najmä pred náboženstvom. Inými slovami, ak by sme si museli voliť medzi Kristom a národom, musíme sa vždy „rozhodnúť pre Krista, nech už by nás to stálo bolesť akúkoľvek“.

Počas týchto letných dní posielajú diecézy a eparchie závery zo synodálnych stretnutí, ktoré sa uskutočnili na úrovni farností či spoločenstiev. Tieto dokumenty zatiaľ zverejnili Žilinská, Banskobystrická, Rožňavská a Spišská diecéza, ďalej Prešovská archieparchia, Košická eparchia a Ordinariát Ozbrojených zborov a Ozbrojených síl SR. Pavol Rábara a Pavol Hudák pre vás sumarizujú dosiaľ najzaujímavejšie podnety. Tu je napríklad jeden zo Žilinskej diecézy: „Ako ohrozenie vníma záverečný dokument postoje opovážlivého zotrvávania v konceptoch, ktoré sú pre súčasnosť takmer nepoužiteľné, život z ilúzie spomienkového optimizmu a uzatváranie sa v pseudokonzervatívnych konceptoch“. Alebo pohľad zo Spiša: „Veriaci Spišskej diecézy bolestne vnímajú rozdelenie, ktoré priniesla pandémia, rozdelenie konšpiračnými teóriami a neakceptovanie rozhodnutia pastierov. Podľa diecézy sú od spoločenstva Božieho ľudu vzdialení aj tí, ktorí pri hľadaní istej špecifickej spirituality neprijímajú ľudí s iným druhom osobnej spirituality.“ 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.