David Cameron: Som rád, že Británia nebude v európskom superštáte

Ako nájsť spôsob, aby britský premiér David Cameron mohol obhájiť pred svojimi občanmi britské členstvo v EÚ, a súčasne aby dohoda EÚ s Britániou nezmenila základnú povahu európskej integrácie?
Zhruba o to išlo v rokovaniach Davida Camerona s európskymi lídrami, ktoré vyvrcholili včera v noci na bruselskom samite. Premiér Robert Fico kvôli nim zmeškal aj míting v Banskej Bystrici s tisíckami svojich prívržencov. A musel sedieť na samite, kde sa riešilo, ako odvrátiť „brexit“, ktorý slovenských voličov dva týždne pred voľbami až tak netrápi.
Výsledkom je 24-stranový dokument, kde sa píše, že dve krajiny, Veľká Británia a Dánsko, nemusia nikdy prijať euro. De facto sa síce nič nemení, Cameronovi to však mohlo stačiť na to, aby britskej verejnosti z Bruselu oznámil, že Británia nikdy nebude súčasťou „európskeho superštátu“. Britský premiér po skončení samitu uviedol, že je pripravený odporučiť britským voličom, aby v referende hlasovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v únii.
Aj ďalšie Cameronove víťazstvo má však najmä symbolickú hodnotu. Reformná zmluva s EÚ má zaručiť, že zásada „stále tesnejšej únie“ nebude platiť pre Britániu. Na základe tejto zásady sa nemá ďalej rozširovať platnosť európskych zmlúv. Lenže aj tento Cameronov triumf má skôr politický zmysel, nie priamy právny význam.
Cameronovi však išlo najmä o jedno konkrétne víťazstvo. „Budú zavedené nové a ťažké obmedzenia k prístupu do nášho systému sociálneho zabezpečenia pre zahraničných pracovníkov EÚ,“ skonštatoval britský premiér. Ocenil, že sa Británii na summite podarilo presadiť aj mechanizmus „záchrannej brzdy“, ktorá po jeho aktivácii zaručí, že počas siedmich rokov budú mať zahraniční pracovníci štvorročné obmedzenie k britským zamestnaneckým dávkam.
Británia bude teda môcť nasledujúcich sedem rokov požadovať štvorročné obmedzenie sociálnych benefitov pre prichádzajúcich zamestnancov z iných krajín EÚ a obmedziť tiež detské prídavky pre deti zahraničných zamestnancov, ktoré nežijú v Británii. Zahraničných pracovníkov, ktorí už v Británii pôsobia, sa pravidlo o znížení detských prídavkov bude týkať až od roku 2020.
Merkelová síce dohodu s Britániou privítala, zároveň priznala, že niektoré kompromisy sa jej neprijímali jednoducho. To platí predovšetkým pokiaľ ide o cieľ „stále tesnejšej únie“, od ktorého sa teraz Londýn odklonil. „Ide o emocionálnu záležitosť. Patrím k tým, ktorí sú za pokračujúcu integráciu,“ dodala.
Členstvo v EÚ je niečo, čo má podľa Merkelovej „veľkú hodnotu“, predovšetkým v časoch turbulencií a neistoty vo svete. „Želám Davidovi Cameronovi v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch všetko najlepšie.“
Fico: Dohoda stojí za to, aby sme udržali Európsku úniu pohromade
Európska únia dala dohodou, ktorú odsúhlasili lídri členských štátov na summite v Bruseli, šancu Veľkej Británii zostať v dvadsaťosemčlennom bloku. V piatok to po skončení dvojdňového rokovania Európskej rady vyhlásil slovenský premiér Robert Fico.
Za podstatné označil to, že sa za ňu postavil aj britský premiér David Cameron. Ten na jej základe chce robiť v rámci referenda, ktoré plánuje vyhlásiť, kampaň v prospech zotrvania jeho krajiny v EÚ. Kompromisný návrh dohody upravuje vzťahy medzi Londýnom a EÚ na základe Cameronových požiadaviek.
Nimi chcel okrem iného zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. Nasledujúcich sedem rokov bude môcť požadovať štvorročné obmedzenie sociálnych benefitov pre prichádzajúcich zamestnancov z iných krajín EÚ a obmedziť tiež detské prídavky pre deti zahraničných zamestnancov, ktoré nežijú v Británii. Pre zahraničných pracovníkov, ktorí už v krajine pôsobia, sa pravidlo o znížení detských prídavkov bude týkať až od roku 2020. Novinkou, ktorá sa dostala do dohody je, že obmedzenie sociálnych benefitov môžu využiť tiež ostatné členské štáty únie.
Návrh ešte musí schváliť rada ministrov a zaťažkávacia skúška ju čaká v Európskom parlamente.
K ďalším oblastiam, ktoré Cameron navrhoval upraviť, sú vzťahy medzi členskými a nečlenskými štátmi eurozóny, konkurencieschopnosť EÚ a posilnenie právomocí národných parlamentov.
Fico upozornil, že týmto sa prvýkrát oficiálne pripustila dvojkoľajnosť vývoja Európskej únie. „Pretože jedno tempo vývoja bude v eurozóne, kde sme všetci za väčšiu mieru integrácie, spájania sa a spolupráce a druhé tempo bude medzi nečlenskými štátmi,“ vysvetlil. Spokojnosť však vyslovil s tým, že sa odbúra množstvo legislatívy, ktoré zbytočne zaťažuje podnikanie.
„Dohoda stojí za to, aby sme udržali Európsku úniu pohromade. Bolo by veľmi zlé, keby v čase rozdielnych názorov na migráciu vychádzali na povrch javy, že nie sme ani schopní udržať sa pohromade,“ uzavrel premiér.
Dnes treba vedieť
Minister zdravotníctva prosí lekárov, aby nevyberali poplatky za vystavenie potvrdenia od tých ľudí, ktorí prekonali ochorenie Covid-19. Dodáva však, že lekári na to majú právo.
Ruská vakcína je účinná voči všetkým kmeňom koronavírusu, tvrdí výrobca
Podľa Denisa Logunova, zástupcu riaditeľa Gamalejovho vedecko-výskumného inštitútu epidemiológie a mikrobiológie vírus mutuje, pretože sa prispôsobuje situácii, stáva sa nákazlivejším a šíri sa rýchlejšie. Nemá to však žiadny vplyv na účinnosť vakcíny.
Pokiaľ bude AstraZeneca zaregistrovaná do konca mesiaca, mohli by podľa Krajčího vo februári prísť státisíce vakcín. Podľa harmonogramu by mala byť na prelome septembra a októbra zaočkovaná väčšina Slovákov dvomi dávkami.
Informácie o oslabovaní boja s extrémizmom sú vymyslené, tvrdí Maroš Žilinka
Generálny prokurátor deklaroval, že ak by došlo k zlúčeniu niektorých oddelení aj na Úrade špeciálnej prokuratúry, neznamená to, že by sa prestala prikladať vážnosť boju s extrémistickou kriminalitou.
Minister Marek krajčí hovorí, že hrozil výpadok vakcín od Pfizeru, ale nakoniec zabezpečili 46-tisíc dávok. Vo februári by mali byť k dispozícii vakcíny od spoločnosti AstraZeneca. Zazmluvnených je 360-tisíc dávok.
Premiér Igor Matovič tvrdí, že v pondelok nakúpili viac ako 4 milióny vakcín od spoločnosti Pfizer/Biontech a Moderna. Slovensko má podľa neho dostatok vakcín na zaočkovanie 85 % dospelej populácie.
20.01.2021LIVE
Uverejnil používateľ Úrad vlády Slovenskej republiky Streda 20. januára 2021
Joe Biden sa v stredu dopoludnia zúčastnil na omši v Katedrále svätého Matúša apoštola v hlavnom meste Washington. Sprevádzali ho demokratickí a republikánski lídri v Kongrese aj jeho manželka Jill Bidenová a budúca viceprezidentka Kamala Harrisová s manželom Douglasom Emhoffom. Účasť na omši je tradičný krok pred zložením slávnostnej prísahy počas inaugurácie prezidenta USA.
Ak sa nedohodnú tri maďarské strany, spojiť by sa mohli aspoň Most a SMK
Myslí si to bývalý šéf oboch strán Béla Bugár, ktorý zdôrazňuje potrebu čo najširšej dohody maďarských strán.
Zákaz vychádzania bude platiť aj 25. a 26. januára
Vláda okrem toho rozšírila aj výnimky zo zákazu vychádzania. Od 27. januára do prírody alebo za individuálnym športom v rámci okresu môžu po novom cestovať aj osoby, ktorých zdravotný stav neumožňuje vykonanie testu na COVID-19.