Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Rodina
18. júl 2022

Odborníčka radí, ako variť zdravo a lacno

Inšpirujme sa od predkov, ako jedli medzi vojnami. No kapusta a halušky nestačia

Rozhovorom o zdravom a lacnom stravovaní s autorkou konceptu Terapia jedlom Silviou Horeckou. 

Inšpirujme sa od predkov, ako jedli medzi vojnami. No kapusta a halušky nestačia

Foto: archív S. H.

Na účtoch za potraviny sme už pocítili výrazné zdražovanie a pre mnohé rodiny to bude znamenať nutnosť zmeniť stravovacie návyky. So Silviou Horeckou sme sa rozprávali o tom, čo by sme v žiadnom prípade ani v krízovom režime nemali zo stravy vyškrtnúť, ak nechceme mať vysoké účty za lekárov, ale aj o tom, či sa dá ušetriť na strave. „Mali by sme potlačiť svoju pohodlnosť, s blahobytom sme si zvykli, že si všetko zaobstaráme vonku, a zabudli sme hospodárne spracúvať potraviny. Namiesto naporciovaných kuracích rezňov, ktoré sú drahšie, môžeme predsa kúpiť celé kura. Ale kto ho dnes vie doma naporciovať, aby sa zužitkovala každá časť na tri rôzne jedlá?“  

V rozhovore tiež prezradila, čo je potravina s výživovo dokonalým zložením nielen v čase núdze a aké sú lacné zdravé recepty, ktoré zasýtia aj rodinu s večne hladnými deťmi v puberte.   

Silvia Horecká pracuje ako gastrokonzultant, vedie kurzy varenia a venuje sa výživovému poradenstvu. Vyštudovala technológiu potravín a v Taliansku študovala zdravotnú biológiu. Je autorkou konceptu Terapia jedlom

 

Čo je podľa vás optimálnou sumou na dobrý zdravý jedálny lístok pre rodinu?

Veľmi závisí od našich stravovacích návykov, od ekonomického statusu, od počtu členov rodiny a nemenej od lokality, kde bývame, či máme napríklad záhradku, kde si môžeme časť zeleniny a ovocia dopestovať alebo ju musíme výlučne nakupovať v maloobchodoch či na trhu.

Jedálny lístok by mal obsahovať značnú časť zeleniny, ktorá je dnes drahá. Pozrite sa, koľko aj v sezóne stoja paradajky, na trhovisku 5 eur a v obchode 10 eur za kilo. Zelenina z kategórie potravín rastlinného pôvodu by mala byť denne na našich tanieroch, vo viacerých jedlách, ak chceme zostať zdraví.

Nedávno som dostala otázku, či stačí na prestravovanie štvorčlennej rodiny 400 EUR na mesiac.

A čo ste odpovedali?

V hlavnom meste by táto suma pre štyroch ľudí zrejme nestačila na nákup potravín, pokiaľ by si rodina chcela dopriať každý deň kvalitné potraviny bohaté na živiny. A tiež pokiaľ by chcela konzumovať z eko chovu mäso, ryby, remeselné potraviny, farmárske mliečne produkty, kvalitný olivový olej. Úprimne povedané, zdá sa mi nemožné z tejto sumy dnes vyskladať jedálny lístok, ktorý by spĺňal základné kritériá výživy povedzme pre štyroch dospelých ľudí.  

Na druhej strane viem, že aj tých 400 eur na potraviny na mesiac môže byť pre niektoré slovenské rodiny luxusom. Do inboxu mi píšu mamičky, ktoré musia „nakŕmiť“ rodinu za 200 eur na mesiac.

Hovoriť o zdravej strave pri takejto sume už je zrejme nereálne.

Ak sú v rodine deti, mali by sme ich učiť odmalička na pestrú stravu, čo často z dôvodu nedostatočného ekonomického zázemia môže byť problémom. Celá rodina by sa mala stravovať pestro, dopriať si vyváženú stravu, kde energetické nároky pokryjú základné potraviny živočíšneho pôvodu, potraviny bohaté na komplexné sacharidy. To znamená obilniny, zeleninu a ovocie. Často býva smutnou realitou fakt, že sa dôchodcovia a dospelí uskromnia a doprajú viac deťom. 

Pestrosť v príjme rastlinnej potravy je veľmi dôležitá pre široké spektrum živín, bioaktívnych látok či rôznorodú vlákninu, ktorá podporuje dynamickú, bakteriálnu diverzitu črevného mikrobiómu. Črevná mikroflóra je veľmi prepojená s imunitou, ktorá súvisí s celkovým zdravím. Pestrosť v stravovaní môže byť skutočne limitujúca, ak na to nemáme rozpočet. 

Pestrosť znamená farebnosť na tanieri?

Na pestrosť v stravovaní sa môžeme pozerať dvojakou optikou. Rôznorodosť v jednotlivých kategóriách potravín a tiež ako na farebnú škálu na tanieri, kde je zastúpená zelená, červená a žltá farba – toto je osvedčený a ľahko zapamätateľný vzorec pre každého konzumenta. To znamená, že na tanieri sa má nachádzať farebná zelenina, napríklad červená paradajka, zelená uhorka či cuketa a žltá paprika či tekvica.

Pri potravinách s obsahom bielkovín, či už sú rastlinné, alebo živočíšne, si potrebujeme osvojiť iné kritériá výberu, tu farba nehrá rolu. Hlavným zdrojom živočíšnych bielkovín má byť mlieko a mliečne výrobky ako jogurty, kyslomliečne nápoje, syry, tvaroh a potom vajcia, ryby a mäso. Taktiež strukoviny a obilniny sú zdrojom bielkovín.

Výhodou živočíšnych zdrojov bielkovín je, že obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny a človek má z nich najväčší úžitok. Vo väčšine strukovín aj v obilninách sú bielkoviny, ale vždy sa tam nejaká limitná aminokyselina nájde. To znamená, že vždy tam niektorá do kompletného proteínu chýba. 

Čo ak jedlo neobsahuje kompletný balík aminokyselín? 

Ak ich neprijmeme v jedle, naše telo si ich nevie samo vytvoriť. Preto potrebujeme jesť vajíčka, mlieko a mäso. My si však vieme pomôcť tým, že sa trocha dovzdelávame a naučíme sa miešať rastlinné druhy potravín tak, aby sme zlepšili aminokyselinové skóre v potravinách.

Napríklad na to, aby ryža obsahovala všetky potrebné aminokyseliny, môžeme do nej primiešať červenú šošovicu alebo mungo fazuľku s kukuricou alebo k ryži pridať láskavec (amarant) a troška píniových orechov alebo lieskovcov. Podobne to môžeme urobiť s pšenicou, pšeničným bulgurom a kuskusom.

Tu sme opäť pri cenách. Mäso už je drahé aj v obchodných reťazcoch, nieto ešte z eko farmy. Mnoho ľudí kupuje mäso podľa toho, čo je práve v obchode v akcii. Keď si má rodina vybrať, či radšej žiadne mäso alebo mäso zo supermarketu, tak čo je lepšie?

Nemusíme sa vzdať mäsa, musíme si však premyslieť, ako často a koľko mäsa budeme kupovať. Vždy je lepšie vybrať si v obchode slovenské mäso, hoci aj nie je chované práve ekologicky. Mali by sme sa zaujímať o pôvod mäsa, kupovať mäso v pultovom predaji, i keď cestou na pulty „prešlo polovicu Európy“ alebo je akciové.

Z takéhoto mäsa môžeme pripraviť tradičný teplý pokrm pre celú rodinu, čo je rozumnejšie ako kúpiť za tú istú cenu údeniny. Tiež si treba poriadne prečítať etikety na balených mäsových výrobkoch, aký je v nich percentuálny podiel mäsa a prísad. Premisa znie, že párky nie sú náhradou mäsa, i keď je to lacnejšia alternatíva.

Rodiny by mali zmeniť zaužívané stereotypy, uvažovať o tom, čo bude prospešnejšie pre ich zdravie. Keď si kúpim celé kura a nie kuracie prsia porcované na tácke, tak nás to v konečnom dôsledku vyjde lacnejšie. Môžem ho rozdeliť, časť dať do polievky a ostatné upiecť. Dá sa to tak, že štvrtka kuraťa je pre dospelého človeka na jeden obed a ďalšia štvrtka sa rozdelí pre dve deti. Nie je to veľa, ale vždy je to možnosť. 

Človek sa musí naučiť uvažovať o strave v rámci svojich možností. Z nutričného hľadiska je vždy lepšie si takto pripraviť kura, ako si kúpiť 30 deka šunkovej salámy, kde je napríklad podiel mäsa 50-70 percent. 

Kto musí šetriť, mal by si mäso dopriať len cez víkend alebo je z výživového hľadiska lepšie mať ho viackrát za týždeň? 

Environmentálne záťaže sa týkajú každého, nemáme kam ujsť. V súčasnosti sa uprednostňuje obmedzovanie dennej konzumácie mäsa. Niekto môže namietať, že už ani mäso kráv, ktoré sa pasú na lúkach, nie je to, čo bývalo, lebo v pôde a vode sú mikroplasty, a tým aj v mäse a v mlieku. Tie sú však už všade, aj vo vode, všade okolo nás. Zatiaľ sa však nevie, aký to bude mať vplyv na zvieratá a ľudí. Reálne ľudia, ktorí nemajú na základné potraviny, takéto problémy zrejme neriešia.

Aj tak by sme mali skúsiť premýšľať nad každým tanierom. Keďže trhy sledujú dopyt, nakupujme potraviny s rozumom. Zvážme prijímanie rozhodnutí, ktoré poskytujú ďalšie výhody pre ľudské zdravie a životné prostredie.

Ak máme malé deti vo veku jeden až tri roky, počítame s tým, že mäso potrebujú najmenej štyrikrát do týždňa. Ak sú v domácnosti dvaja dospelí, tým stačí v kritickom režime mäso aj raz-dvakrát do týždňa. Dobrým zdrojom živín je aj lacnejšia pečeň a vnútornosti, ktoré boli roky zaznávané a považovali sa za menejcenné druhy živočíšnych potravín. 

Vnútornosti sa brali ako podradné mäso plné cholesterolu.

Cholesterol, ktorý prijímame zo stravy, nezodpovedá tomu, čo vidíme v lipidograme u lekára, na sto percent. Cholesterol sa tvorí aj v pečeni, podľa požiadaviek organizmu, je to pre život nevyhnutná látka, tvoria sa z nej hormóny, je potrebná pre správnu funkciu centrálneho nervového systému. Väčšina cholesterolu využívaná pre telesné funkcie nie je prijatá stravou. Príjem cholesterolu by však mali sledovať ľudia s poruchami metabolizmu lipidov.

Pečeň je zdrojom hemového železa, cholínu, vitamínu K2. Každé dieťa do troch rokov by malo určite ochutnať pečeň a iné vnútornosti, zvykať si na ne, možno by bolo menej anemických detí.

Dnes sú trendom celozrnné kaše, extrudované ryžové chlebíky, ovsené koláče, vločky. Príliš veľa vlákniny, antinutrientov, ako je kyselina fytová či oxaláty, ak chýba mäso alebo mlieko, však môže viesť k nedostatku železa. Vnútornosti sú teda riešením aj na detskom tanieri, nebojme sa ich. 

Obavy z kontaminácie ťažkými kovmi nie sú opodstatnené pri striedmej konzumácii, napríklad raz za 10 dní. Na Slovensku je mäso kvalitné a bezpečné, neobsahuje antibiotiká, na to dohliada Štátna veterinárna a potravinová správa.

Možno by som bola obozretná akurát pri konzumácii diviny a živočíšnych zdrojoch potravy, ktorá pochádza z oblasti environmentálnej záťaže kontaminantmi PCB látok (polychlorované bifenyly, ktoré sa kumulujú v tukoch, pozn. red.) v okolí bývalého Chemka Strážske. 

Foto: Pixabay

Čo by sme nikdy nemali vynechať zo svojho jedálneho lístka ani v šetriacom režime? 

Každý týždeň by sme mali zaradiť do menu rybu. Slovenská populácia má akútny nedostatok omega tri mastných kyselín. V našej strave máme prevahu omega 6 mastných kyselín, ktoré môžu prispievať k chronickému zápalu a civilizačným ochoreniam.

Z tohto dôvodu údajne vznikla aj stará známa treska – aby sa lacným spôsobom k širokej populácii dostali ryby.

To máte pravdu, v päťdesiatych rokoch vznikol recept známej tresky preto, aby sa ryby, ktoré sme v našich končinách nejedli, dostali chutným spôsobom k ľuďom. Táto receptúra sa rokmi mierne upravovala, nie je to však ideálny spôsob konzumácie rýb. Dnes máme efektívnejšie možnosti, ako získať a tepelne upraviť významný zdroj omega 3mk – morské ryby.

Ako ideálne zaradiť do stravy ryby?

Keďže nemáme more, je to zložité, ale mohlo by to fungovať takto: raz za mesiac urobiť nákup morských rýb, napríklad lososa, pražmu, morského vlka, platesu, zamraziť ich a pripraviť raz do týždňa. Takáto investícia sa určite oplatí, ide predsa o naše zdravie. Ak sa nám „pokazí zdravie“, vyjde nás to oveľa drahšie. 

Ryby sú zdrojom energie, ponúkajú aj kvalitnú svalovinu, minerály, spomínané esenciálne aminokyseliny, stopové prvky, ktoré potrebujeme. Treba si zapamätať závislosť: menšie ryby, menší obsah ťažkých kovov, veľké ryby, väčší obsah ťažkých kovov. 

Slovenské tunajšie kapry nie sú lacnejšou alternatívou?

Kapor obsahuje zanedbateľné množstvo omega tri mastných kyselín, lepšie je na tom pstruh. Ale napríklad ani pstruh sa nedá porovnať s lososom, vyšší obsah omega 3 mastných kyselín sa nachádza v morských rybách, nie v sladkovodných. Omega 3 mastné kyseliny EPA a DHA  môžeme však získať aj z vajíčok, mlieka, mäsa, ale v menej významnom množstve. 

Ak by ste mali označiť dokonalú potravinu, ktorá by aj v čase núdze mala byť výživovým základom, čo by to bolo?

Dokonalú potravinu ťažko definovať. Ak by sa k nej mala niektorá potravina priblížiť dokonalosti, tak by to mohli byť vajcia. V súčasnosti je však vajíčko označované ako alergén.

Pokiaľ nemáme dostatok peňazí na konci mesiaca na mäso, jedzme aspoň vajíčka a syry, ktoré sú zdrojom plnohodnotných bielkovín s vysokým aminokyselinovým skóre. Môžeme pokojne oprášiť slogan „jedno vajce denne“.

Inzercia

Foto: Pixabay 

Naše babičky tvrdili, že jediné, kde sa dá v rodine ušetriť, je na strave. Je toto cesta, ako sa nastaviť na ťažké mesiace, ktoré nás čakajú? 

Na strave, prosím, nešetrime. Môžeme ušetriť na oblečení, cestovaní, ale nie na strave. Premyslený a uvedomelý výber potravín je veda a každý z nás by sa mal vzdelávať, zvyšovať si potravinovú gramotnosť, ak nechce mať vysoké účty za lekárov. 

Jednoduchý kľúč by mohol byť takýto: jesť trikrát za deň, v každom jedle by mali byť všetky makronutrienty, bielkoviny, sacharidy, tuky.

Tri veľké vajíčka poskytujú 19 gramov vysoko kvalitných bielkovín spolu s dôležitými živinami, ako je selén a cholín. Konzumácia vajec na raňajky znižuje chuť do jedla a zasýti vás na niekoľko hodín, takže neskôr počas dňa zjete menej kalórií.

Výskum ukazuje, že zahrnutie zdroja bielkovín, ako je vajce alebo grécky jogurt na raňajky, spolu s obilninami s vysokým obsahom vlákniny, ako je celozrnný toast, vám môže pomôcť cítiť sa dlhšie sýty a zjesť menej počas dňa.

Foto: archív S. H.

Paradoxne to býva tak, že ľudia z nižších príjmových skupín trpia viac obezitou, lebo si kupujú jedlá, ktoré sú lacné a sú len plné jednoduchých sacharidov. 

To je dôsledok slabej edukácie, náuka o potravinách u nás neexistuje v osnovách základných škôl. Nikto nás neučí, ako čítať etikety a ako si vyberať potraviny. Ľudia nie sú vo výžive zdatní, neuvažujú o jedle ako o prívode energie ani ako o gurmánskom zážitku. Oddávajú sa nekontrolovanému prejedaniu, nepociťujú hlad a napriek tomu zobkajú počas dňa čosi takmer stále.

Pokiaľ pochádzajú z obezogénneho prostredia, je pre nich udržanie si hmotnosti mimoriadne náročné. Je to jeden z dôvodov, prečo má dnes obezita už charakter epidémie. Sem sa hodí jeden citát: Človek je jediný cicavec, ktorý pije, keď nie je smädný, je, keď nie je hladný, a rozpráva, keď nemá čo povedať. Sme exemplárny príklad tvora, ktorý sa musí napchávať, keď vidí jedlo, provokujú ho preplnené regály v obchodoch a nevie odolať. Preto by som ľuďom odporúčala nechodiť na nákupy, keď sú hladní, ak tento pocit vôbec poznajú.

Jednoduchou pomôckou, ako ušetriť na jedle, je plánovanie. Naplánovať napríklad týždenné menu, ktoré chcem v týždni variť, a k tomu urobiť nákupný zoznam. Dôležité je odolať akciám a nekúpiť nič mimo toho zoznamu. Mať plán nám chráni rozpočet a zároveň aj zdravie. 

Teda mať plán na týždeň, čo sa chystáme variť na obedy a večere?

Môžete mať mesačný plán pre základné potraviny, pre mäso a ryby, ktoré si viete zohnať z lokálnych zdrojov a zamraziť. Suché potraviny a koreniny môžeme nakúpiť podľa skladovacích možností, raz za čas. Logistika nákupov je tiež individuálna, univerzálna rada nie je.

Najčastejšie budeme zrejme nakupovať čerstvé potraviny, tie s krátkou lehotou trvanlivosti, zeleninu a ovocie. Môžeme sa inšpirovať v minulosti, keď sa rodina zíde v nedeľu pri stole, dopraje si väčšej hojnosti a cez týždeň sa uskromniť. 

Nevidím nič zlé na tradičných regionálnych receptoch, akými sú halušky. Tu sa môžeme pohrať s makronutrientmi, halušky môžu mať viac bielkovín, ak použijeme múku s vyšším obsahom bielkovín, pridáme viac bryndze. V bryndzi je viac bielkovín ako v kapuste, pre prípad, že by ste ich chceli porovnať so strapačkami. Múka môže mať 8 g bielkovín na 100 g, iná má 15 g, záleží na odrode. Logicky však nemôžeme jesť halušky každý deň. 

Keď si naplánujete raz do týždňa halušky, raz do týždňa špagety s kvalitnou paradajkovou omáčkou, je to cenovo prijateľné riešenie. Medzi cestovinami majú lepšiu nutričnú hodnotu cestoviny z tvrdej pšenice. 

V časoch krízy je výhodou vlastná záhrada. Bazalka môže rásť kade-tade, dopestujete si cuketu, pór, cibuľu, cesnak, kúpite akurát olivový olej, cestoviny, syr a už máte veľké a chutné jedlo. Kvalitný pokrm sa dá vyskladať z pár lacnejších ingrediencií, z kategórie sacharidových jedál. Vety typu „cukor a pšenica je smrť“ sú novodobým klamstvom, ktorému uverilo príliš veľa ľudí. 

Je cesta, aby rodina dopĺňala drahé proteíny napríklad na raňajky proteínovými práškami? 

Určite nie. Doplnky výživy, proteínové prášky, sú industrializované potraviny. Nie sú to potraviny, ktoré sú prirodzené. Taká šošovica alebo vajíčko obsahuje okrem proteínov mnoho ďalších živín, v tuku rozpustné vitamíny, cholín, PUFA, antioxidanty. Naše telo si z nich vezme a použije to, čo práve potrebuje.

Proteínovým práškom sa dnes veľmi darí vďaka influencerom, ktorí za propagáciu berú, samozrejme, peniaze. Malo by to byť tak, že s vplyvom prichádza zodpovednosť, na sociálnych sieťach je však takýchto uvedomelých jedincov s vysokými číslami ako šafranu. Proteínové prášky, instantné nápoje, chlorelly a zelené prášky nepotrebujeme, sú to moderné skratky vo výžive, ktoré nám podsúvajú prostredníctvom týchto osôb výrobcovia, ktorí sa spoliehajú na nevzdelanosť a naivitu populácie.

Je ešte iná možnosť, ako si pomôcť získať zdroj obživy. V komunitách dobrých ľudí sa zvykli využívať bartre, inak známe ako výmenný obchod. Moje sliepky majú viac vajíčok, ty máš viac paradajok, tak si to vymeňme. V časoch núdze v rôznych kultúrach fungoval výmenný obchod. Pekný príklad som zažila začiatkom 90. rokov na Sardínii, kde som žila, ale myslím, že ani u nás tieto susedské milé zvyky nikdy neprestali existovať. 

Ideme do ťažkých časov, musíme žiť viac komunitne. V stave ohrozenia a núdze, ktorý nás pravdepodobne čaká, si ľudia musia navzájom pomáhať. 

V čase núdze naši predkovia fungovali na zemiakoch, múke, droždí a kapuste. Dlhodobo to asi nie je zdraviu prospešný spôsob stravovania.

Z histórie vieme, že sa dá prežiť aj mesiace pri veľmi obmedzenom stravovacom režime. Nie je to však dlhodobo udržateľné, lebo by hrozila strata živín, vápnika, vitamínu D a iných esenciálnych látok. Kedysi sa malým deťom podával rybí tuk, niečo podobné môžeme urobiť aj dnes, niektoré jedlá môžeme vylepšiť dobre biologicky dostupnými, fortifikovanými látkami, takou je napríklad rybí olej s obsahom omega 3 mastných kyselín. Takto môžeme obohatiť jogurt, puding, džem v palacinkách, v lekvárových buchtách...

Akokoľvek by sme sa mali obmedzovať, tak deťom vo vývoji by sme mali dopriať mäso, mlieko, vajíčka, syry. Mlieko nie je iba alergénom, je to prvá potravina, s ktorou sa cicavce stretnú. Nezahlieňuje organizmus a ani nespôsobuje ochorenia. Nezabúdajme, že v čase vojen a epidémií bola krava v maštali zárukou prežitia.

Je preto viac než smutné, ako dnešní mladí rodičia vnímajú mlieko. Mamička, ktorá má rodičovský príspevok okolo 200 eur, ide kúpiť dieťaťu mandľové „mlieko“ za 4 eurá len preto, že si prečítala v diskusnej skupine na facebooku, že je to tak lepšie pre dieťa. Robí tak bez toho, aby si túto informáciu preverila, pretože v skutočnosti za 4 eurá kúpi „obohatenú“ vodu v tetrapaku, kde podiel mandlí je 2 – 7 percent. Kupujme radšej obyčajné mlieko, ktoré stojí do jedného eura, pokiaľ nemáme skutočne dôvod vylúčiť mlieko z dôvodu alergie. Zloženie živočíšneho mlieka s mandľovým mliekom nie je zďaleka identické.

Foto: Pixabay

Na svojom blogu inovujete starobylé recepty z minulosti a hovoríte, že napriek jednoduchosti sú zdravé a výživné. Napríklad taká obyčajná lacná hŕstková polievka. 

Na mojom blogu, ktorý je pre verejnosť prístupný zdarma, je rozpísané, ako sa dá urobiť napríklad hŕstková polievka, do ktorej nejde mäso, aby v nej boli zastúpené všetky esenciálne aminokyseliny. Ide do nej jačmeň, kukurica, fazuľa, hrach a šošovica a už tam máte celé spektrum aminokyselín. Keď tam dáte protizápalové bylinky ako ligurček, šalviu, saturejku, rascu, tak vám vznikne plnohodnotné chutné jedlo, ktoré vás nadlho zasýti. Urobme si päťlitrový hrniec a môžeme to jesť dva-tri dni. Bielkoviny zvýšime tak, že si do polievky nastrúhame natvrdo uvarené vajíčko pred konzumáciou alebo parmezán.

Ďalej veľmi obľúbený recept je treska v šošovici. Ryba sa podusí v paradajkách a so šošovicou v jednom hrnci, tento recept je medzi mamičkami bestseller. Z jednej filety tresky sa môže najesť rodina s dvoma deťmi. V knihe Mama, mňam 2, ktorej som spoluautorkou, máme viacero takýchto receptov.

Pokiaľ teda máme záhradu, zavárajme, nakladajme kapustu a spracúvajme ovocie. Urobme si domáci džem, nemusíme dať 50 percent cukru ale iba 25-30 percent. Ak urobíme domáce buchty s domácim džemom, len ich posypeme tvarohom pre viac bielkovín. Ak máme orechy v záhrade, je to úplná výhra.

Ste veľkou propagátorkou bylinek v strave. To tiež nie je nákladná záležitosť a môže mať výrazný zdravotný benefit. 

Ak máte záhradu alebo balkón, bylinky si môže dopestovať každý. Obsahujú bioaktívne látky s variabilnými účinkami, najčastejšie sú antioxidantmi, majú antibakteriálne a protizápalové vlastnosti.

Čo sa týka tukov, ktorý odporúčate najviac? 

Olivový olej. Ak nemáme na kvalitný olivový olej, tak bravčová alebo husacia masť a maslo. Slnečnicový, kukuričný olej, sójový olej obsahujú veľa omega 6 mastných kyselín, ktoré máme v strave v prevahe, môžu prispievať k zápalu. Myslime na to, že omega 6 mastnú kyselinu arachidonovú už prijímame aj z mäsa zvierat, v hydine sa nachádza hlavne v koži.

Kvalitný ľanový, konopný, tekvicový či perilový olej s obsahom ALA, čo je rastlinná forma omega 3mk, je vhodný do šalátov a na studenú kuchyňu. Olivový olej sa môže používať na tepelnú úpravu potravín.

Ak už na jeseň nebude dostupný sezónny šalát, aký je váš názor na mrazenú zeleninu?

Tá je v poriadku. Mrazenie je veľmi dobrý spôsob konzervovania. Keď ľudia nepoznali mrazničky, fungovala fermentácia, nakladaná zelenina, kapusta, aj tam sa môžeme inšpirovať. Investovať do súdka, a ak si na jeseň naložíme kapustu, ktorá je lacná, tak máme aj polysacharidy, aj probiotické kultúry, ktoré sú dobré pre podporu rozvoja črevnej mikroflóry. 

Ak majú rodiny doma deti v puberte, ktoré si stále pýtajú niečo jesť, ako obmedziť spotrebu sladkostí?

Vrátiť sa k pečeniu doma. Z 300 gramov múky a 200 g masla vieme urobiť 25 muffinov. Ak tam pridáme časť pšenovej alebo pohánkovej múky, bude tam viac bielkovín. Alebo pokojne aj spomínané kysnuté buchty.

Mali by sme potlačiť svoju pohodlnosť, s blahobytom sme si zvykli, že si všetko zaobstaráme vonku, a zabudli sme hospodárne spracúvať potraviny. Namiesto naporciovaných kuracích rezňov, ktoré sú drahšie, môžeme predsa kúpiť celé kura. Ale kto ho dnes vie doma naporciovať, aby sa zužitkovala každá časť na tri rôzne jedlá?  

Je čas zmeniť optiku, ako nazeráme na stravovanie? 

Inou optikou by sme sa mali naučiť vnímať aj návštevu reštaurácie a výber ponúkaných jedál. Návšteva reštaurácie by mohla byť spoločenským zážitkom s gurmánskym akcentom, ak to má byť sviatočnou záležitosťou. Slovenskou realitou je skôr denné stravovanie vo fastfoode alebo v zariadení, kde ponúkajú prevažne fritované jedlá v podobe menu za 4 – 6 eur. Pokiaľ sa v týchto zariadeniach stravujeme často, prijímame prostredníctvom jedál vysoké množstvá transmastných kyselín.

Závodné stravovanie je jednou z možností, ako si zabezpečiť denne plnohodnotné teplé jedlo, niektorí zamestnávatelia sa naozaj snažia byť v tomto smere inovatívni a prihliadajú na aktuálne trendy vo výžive.

Ďalšou z možností je príprava obedov doma a nosenie si jedál v krabičkách na pracovisko, pokiaľ sú na to podmienky a zamestnávateľ zamestnancom vyhradí miestnosť s mikrovlnkou. Spôsob, ako ísť na to, sa dá nájsť vždy. Ideme do časov, keď si budeme vedomými voľbami musieť strážiť svoje zdravie. 

Inšpirovať sa môžeme v stravovaní našich predkov. Pozrime sa na také striedme stravovanie v období medzi dvoma svetovými vojnami v minulom storočí. Neboli preplnené obchody, ľudia si vedeli vypestovať a dochovať väčšinu obživy, boli pri tom fyzicky aktívni. Cez týždeň sa stravovali jednoducho, polievky, chlieb, zemiaky, múčne jedlá, mlieko a syry, obilniny a zelenina zo záhrady a v nedeľu podľa možností mali mäso aj koláče. Nie je to zlý vzorec. Otázne je, či pohodlný a náročný konzument 21. storočia nájde dosť odvahy na zmenu.    

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.