Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
19. júl 2022

Blízky východ a americká reálpolitika

Ak ide o národné záujmy, ľudské práva dáva na vedľajšiu koľaj aj Joe Biden

Prezident USA sa uplynulý víkend vrátil zo štvordňovej zahraničnej cesty po Blízkom východe. Aké sú výsledky tejto cesty?

Ak ide o národné záujmy, ľudské práva dáva na vedľajšiu koľaj aj Joe Biden

Joe Biden a saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán. Foto - TASR/AP

Išlo o prvú Bidenovu cestu do tohto nepokojného regiónu, odkedy prevzal prezidentský úrad.

Táto cesta, ktorá sa spájala s veľkými očakávaniami, ale aj kontroverziami, ukázala posun od deklarovanej zahraničnej politiky počas Bidenovej prezidentskej kampane – teda od idealizmu, ktorý sa zameriaval na presadzovanie ľudských práv – smerom k tvrdému realizmu v kontexte súčasnej vojny na Ukrajine, rastúceho vplyvu Ruska a Číny v regióne a neustálej hrozby Iránu.

Cesta tak ukázala fakt, že presadzovanie ľudských práv a slobôd je odložené na druhú koľaj, pokiaľ ide o národné záujmy.

Biden počas týchto štyroch dní navštívil predovšetkým Izrael a Saudskú Arábiu, krajiny, ktoré sú kľúčovými americkými spojencami. Obidve krajiny majú za sebou nedávne kontroverzie, a preto sa Biden počas obidvoch oficiálnych návštev pohyboval po veľmi tenkom ľade.

Kým za cestu do Izraela sa mu vo všeobecnosti dostalo uznania z obidvoch strán politického spektra, cesta do Saudskej Arábie si vyslúžila veľa kritiky a priniesla veľmi málo hmatateľných výsledkov.

V Izraeli oživenie vzťahov s arabskými krajinami

Izrael si od roku 2020 postupne buduje vzťahy s arabskými štátmi, čo bolo predtým nemysliteľné. Ešte za Trumpovej administratívy totiž Izrael slávnostne podpísal s Bahrajnom a so Spojenými arabskými emirátmi (SAE) tzv. Abraham Accords, ktorými sa normalizovali vzťahy s týmito štátmi.

Týmito dohodami sa Bahrajn a SAE stali prvými krajinami Perzského zálivu, ktoré oficiálne uznali Izrael ako štát a umožnili napríklad aj užšiu ekonomickú spoluprácu medzi Izraelom a arabskými štátmi.

Americký prezident Joe Biden počas návštevy pamätníka holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme. Foto – TASR/AP

Čoskoro sa pridali Maroko a Sudán, takže tieto dohody významne naštrbili arabskú jednotu a odhodlanie v otázke presadzovania palestínskeho štátu. Väčšina arabských štátov totiž po mnoho rokov vyhlasovala, že neuzná Izrael predtým, ako vznikne nezávislý palestínsky štát.

Bidenova návšteva nadviazala na uzavreté dohody a priniesla otvorenie sa ďalšieho arabského štátu Izraelu. Saudská Arábia, do ktorej Biden pricestoval o dva dni neskôr, oznámila umožnenie priamych letov z a do Izraela. Symbolické gesto bolo jedným z prvých krokov tejto najsilnejšej arabskej krajiny k vybudovaniu formálnych vzťahov s Izraelom.

Obe krajiny, ktoré boli dlhé roky nepriateľmi, spája predovšetkým hrozba rastúcej sily Iránu a jeho potenciálu vlastniť jadrové zbrane. USA tak novými spojenectvami medzi Izraelom a sunitskými arabskými krajinami sledujú rovnaký cieľ – posilnenie začínajúcej regionálnej kvázialiancie proti Iránu.

Práve v otázke Iránu ukázala Bidenova cesta rozdiel medzi súčasnou americkou administratívou a vládou Izraela. Ten je priamo ohrozený jadrovým programom Iránu, zaujíma agresívny a veľmi aktívny postoj voči tejto regionálnej veľmoci, pričom uskutočňuje priame sabotážne akcie a atentáty s cieľom spomaliť snahu Iránu o nadobudnutie jadrových zbraní.

K podobne aktívnemu prístupu vyzýva aj ostatné západné krajiny a aj počas návštevy izraelský premiér Jair Lapid vyzýval Bidena na väčšie záruky ochrany Izraela. Biden, naopak, zatiaľ volí cestu diplomacie, pričom sa snaží o oživenie Iránskej jadrovej dohody, z ktorej v roku 2018 USA pod vedením Trumpa vystúpili.

Biden však jasne potvrdil svoju pozíciu silného podporovateľa Izraela, pričom počas návštevy dokonca vyhlásil: „Nemusíte byť Židom, aby ste boli sionistom“, čím jasne vyjadril svoju neochvejnú podporu. Aj napriek tomu, že tento postoj ešte stále zastáva väčšina amerických politikov, predovšetkým u progresívnych demokratov ako Bernie Sanders či Alexandria Ocasio Cortez, sa táto podpora Izraelu vytráca.

Palestínčanov Bidenova návšteva natoľko nepotešila. Aj napriek tomu, že Biden podporuje vznik samostatného palestínskeho štátu s hlavným mestom aspoň v časti Jeruzalema, sám Biden povedal, že „teraz nie je vhodný čas na reštart rokovaní [o dvojštátnom riešení]“.

Palestínčanov nahnevalo aj nejednoznačné vyjadrenie Spojených štátov vo veci smrti známej palestínsko-americkej novinárky Shireen Abu Aklehovej v máji 2022, ktorú podľa predbežných vyšetrovaní zavraždil izraelský snajper.

Aj pre tieto faktory sa počas Bidenovej návštevy konali protesty Palestínčanov proti USA a až 65 percent Palestínčanov je proti dialógu medzi palestínskym vedením a Spojenými štátmi.

Americký prezident Joe Biden počas spoločnej tlačovej konferencie s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom. Foto – TASR/AP

Niet sa čomu čudovať, keďže až 30 percent Palestínčanov žije v chudobe a zatiaľ nebolo ani predstavené žiadne životaschopné riešenie, ktoré by zlepšilo životnú situáciu Palestínčanov. Tí sa cítia podvedení práve americkou administratívou a majú pocit, že nadmerne nadbieha izraelskej vláde vo vzájomnom konflikte.

V Saudskej Arábii posun k reálpolitike

Biden sa počas prezidentskej kampane v roku 2020 snažil vystupovať v role ochrancu ľudských práv, čo chcel premietnuť aj do svojej zahraničnej politiky. V kampani tvrdil, že si bude na rozdiel od Trumpa udržiavať odstup od diktátorov, ako je saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán.

Svoju zahraničnú politiku chcel podľa vlastných slov postaviť viac na hodnotách a posilňovaní demokratických politikov. Po dvoch rokoch však z týchto sľubov zostalo málo.

Muhammad bin Salmán (ďalej len MBS) je synom 84-ročného saudskoarabského kráľa Salmána bin Abdalazíza, riadi vládu a je považovaný za de facto vládcu Saudskej Arábie. Jeho vláda je známa masívnym porušovaním ľudských práv – zatváranie akejkoľvek opozície voči režimu, sťatie 81 disidentov, zapojenie krajiny do konfliktu v Jemene, ktoré spôsobilo jednu z najhorších humanitárnych situácií na svete, či mnohé ďalšie

Inzercia

Okrem toho však MBS nariadil v roku 2018 aj zabitie a rozštvrtenie svojho kritika, svetoznámeho novinára The Washington Post Džamála Chášukdžího na saudskoarabskom konzuláte v tureckom Istanbule.

Počas prezidentskej kampane Biden práve pre túto úkladnú vraždu povedal, že bude zaobchádzať so Saudskou Arábiou ako s „vyvrheľom“. V roku 2021 dokonca zverejnil spravodajskú správu, ktorá potvrdila, že MBS schválil operáciu s cieľom zabiť novinára Chášukdžího, čo schladilo dlhotrvajúce spojenectvo medzi týmito dvoma krajinami.

Na transparente zavraždený Džamál Chášukdží. Foto – TASR/AP

Biden sa počas svojich prvých takmer dvoch rokov v úrade snažil vyhnúť priamemu stretnutiu s korunným princom. Jeho najbližším poradcom trvalo mesiace, kým ho presvedčili spraviť túto „otočku“. Pritom Biden stále nebol úplne presvedčený o vhodnosti tejto návštevy po všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

Bolo isté, že princ bin Salmán zneužije akúkoľvek spoločnú fotku či podanie ruky na svoju vlastnú propagáciu a posilnenie pozície.

Všetko sa zmenilo s vojnou na Ukrajine a rastúcim angažovaním Číny a Ruska v regióne. Vojna na Ukrajine spôsobila rapídny nárast cien ropy, ktorý sa, samozrejme, okamžite premietol do bežných cien na pumpách pre spotrebiteľov. Okrem toho, keďže ropa je jednou z najdôležitejších surovín vplývajúcich aj na ceny ostatných produktov, rast jej ceny výrazne prispieva k rastu inflácie, ktorá je v USA, ale aj vo zvyšku sveta na dlhodobých maximách.

Zvýšenie produkcie ropy, ktoré by znížilo svetové ceny, je teda kľúčovým faktorom za Bidenovou návštevou Saudskej Arábie. Bidena navyše čakajú v novembri tzv. midterms, voľby do oboch komôr Kongresu, v ktorých mu hrozí strata obidvoch, čo by mu zabránilo realizovať čokoľvek z jeho programu vo zvyšných dvoch rokoch jeho prezidentovania.

Prezidentská strana takmer vždy stratí kreslá v midterms a Biden je navyše dlhodobo veľmi nepopulárnym prezidentom. Okrem toho Američania jednoznačne uvádzajú ako svoj top problém za posledné mesiace práve infláciu a nárast cien palív. Za vinníka považujú federálnu vládu, čo situáciu Bidena pred voľbami ešte zhoršuje.

Pre Bidena bolo teda kľúčové rozhodnutie krajín OPEC+ z 2. júna 2022 navýšiť ťažbu ropy v júli a auguste 2022. Nie je však jasné, nakoľko takéto rozhodnutie naozaj zníži ceny konečným spotrebiteľom, a preto sa Biden snaží presvedčiť Spojené arabské emiráty a Saudskú Arábiu o potrebe ďalšieho navýšenia ťažby.

Už pred jeho cestou však bolo zrejmé, že Saudská Arábia bude sledovať v akejkoľvek dohode s USA svoje vlastné záujmy – Saudskoarabi totiž z rastúcich cien ropy benefitujú, a preto nemajú záujem na ich znížení. Napríklad v prvom štvrťroku roka 2022 štátna saudskoarabská ropná spoločnosť Saudi Aramco vykázala 82-percentný skok v ziskoch oproti minulému roku, pričom štvrťročné príjmy vzrástli z 22 miliárd USD na 40 miliárd USD.

Druhým dôvodom Bidenovej návštevy bolo narastajúce angažovanie Číny a Ruska v regióne. Ruská štátna firma Rosatom podpísala so Saudskoarabmi dohodu o výstavbe novej jadrovej elektrárne a zároveň dohodu o bližšej vojenskej spolupráci. Čína je zase najväčším importérom saudskej ropy a Saudská Arábia v posledných rokoch nakupuje od Číny pokročilé vojenské vybavenie.

Napravením vzťahov sa Biden snaží upevniť svoje postavenie na Blízkom východe, ktoré bolo aj chaotickým odchodom z Afganistanu veľmi poškodené.

A tak si Biden, ktorý sa pred dvoma rokmi odmietal s princom MBS stretnúť, nazýval Saudskú Arábiu „vyvrheľským štátom“ a kritizoval Trumpa za blízke vzťahy s MBS, „buchol“ päsťou s princom. Táto fotka sa stala úspešným PR pre saudskoarabské kráľovstvo a štátne médiá ju masívne promujú. Ich stretnutie okamžite tvrdo kritizovali ako vplyvní demokrati, tak aj od rodina zavraždeného novinára.

Adam Schiff, demokrat a predseda mocnej spravodajskej komisie Kongresu, sa vyjadril: „Ak sme niekedy potrebovali vizuálnu pripomienku pokračujúceho vplyvu ropných autokratov na zahraničnú politiku USA na Blízkom východe, dnes sme ju dostali.“ 

V podobnom znení sa vyjadril aj Bidenov hlavný rival v primárkach Bernie Sanders. Hatice Cengiz, snúbenica Džamála Chášukdžího, povedala: „Toto je zodpovednosť, ktorú ste sľúbili za [Chášukdžího] vraždu? Krv ďalšej obete MBS je na vašich rukách.“

Zahraničná návšteva však dosiahla niektoré čiastkové ciele. Vďaka návšteve sa podarilo znovu naštartovať vzájomné vzťahy, čo je nevyhnutné v takomto nestabilnom regióne v prípade jedného z najsilnejších štátov, ktoré v ňom sú. Zároveň návšteva prispela aj k naštartovaniu vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou, aj keď o veľký posun nejde (primárne iba o možnosť preletu).

Biden údajne hovoril medzi štyrmi očami s MBS aj o vražde Džamála Chášukdžího, MBS však svoju vinu odmietol a tým bola téma uzavretá. Saudská Arábia sa zároveň zaviazala predĺžiť prímerie vo vojne v Jemene.

Americkému prezidentovi sa nepodarilo získať záruky zvýšenia ťažby ropy, čo bolo hlavným dôvodom jeho cesty. Okrem toho sa podľa analytikov neočakáva žiadny odklon Saudskej Arábie od Číny a Ruska, keďže si vzájomné vzťahy dlhodobo buduje a jedno stretnutie na tom nič nezmení.

Čína počíta s Blízkym východom vo svojej „Belt and Road Initiative“ a masívne tam investuje, zatiaľ čo Rusko je dlhodobo vojensky prítomné v Sýrii a v najbližšom čase k jeho odchodu nepríde.

Muhammad bin Salmán však získal vďaka Bidenovej návšteve rehabilitáciu. Pokiaľ teda ide o jeho zločiny a brutálne potláčanie ľudských práv, môže s tým vo svojom kráľovstve pokojne pokračovať.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.