Blog 07. júl 2022

Georges Lemaître: Zabudnutý otec teórie veľkého tresku

Erik Dujava
Teóriu veľkého tresku (big bang) pozná takmer každý. Usadila sa nielen v prírodnej vede, ale aj v populárnej kultúre, keďže napríklad bol podľa nej pomenovaný známy sitcom. Málo známym je však autor teórie vzniku vesmíru.
Teóriu veľkého tresku (big bang) pozná takmer každý. Usadila sa nielen v prírodnej vede, ale aj v populárnej kultúre, keďže napríklad bol podľa nej pomenovaný známy sitcom. Málo známym je však autor teórie vzniku vesmíru.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Dujava

Georges Lemaître: Zabudnutý otec teórie veľkého tresku

Otcom teórie bol belgický katolícky kňaz, kozmológ, člen a neskôr aj prezident Pápežskej akadémie vied v jednej osobe - Georges Lemaître (1894 - 1966). 

Mnohých prekvapí samotný fakt, že Lemaître bol kňazom. Nie je predsa veda v príkrom protiklade s vierou? Lemaîtra málokto pozná nielen v sekulárnej spoločnosti, dokonca aj pre kresťanov je toto meno pomerne málo známe. V skutočnosti však išlo o jedného z najvýznamnejších vedcov 20. storočia. 

Lemaîtrov životný príbeh je zaujímavý z dvoch hľadísk. Musel sa vyrovnať s častým predsudkom, že viera je iracionálna a o harmonickom spolužití vedy a viery nemôže byť ani reči. 

Navyše jeho teória o začiatku vesmíru, ktorý nazýval „dňom bez včerajška,“ vo vedeckej obci spočiatku narážala na odpor. Väčšina vedcov a astronómov príliš nedôverovala myšlienke rozpínajúceho sa vesmíru. Dokonca aj slávny Albert Einstein bol v tomto prípade skeptik. 

Lemaître bol impozantnou osobnosťou, ktorá nielen na poli vedy, ale aj teológie predbehla svoju dobu. Žiaľ, o jeho postave a práci sa príliš málo hovorí a píše.

Vedec a kňaz v jednom

Lemaître odmalička tiahol  k teológii a aj k vede. Po strednej škole, kde bol vychovávaný v jezuitskom duchu, nastúpil na vysokú školu a v roku 1913 úspešne ukončil inžinierske štúdium.

Jeho sľubnú kariéru banského inžiniera však prerušila prvá svetová vojna, nemecký vpád do Belgicka a následná okupácia väčšiny krajiny. Mladý Georges neváhal a spolu s bratom Jacquesom rýchlo narukovali do armády.  

Vo vojne slúžil pri delostrelectve a bol svedkom prvého masového použitia jedovatého plynu v bojoch. Lemaître si dokonca vyslúžil vysoké vojenské ocenenie za statočnosť.  

Po vojne si Lemaître dopĺňal svoje vedecké vzdelanie na univerzitách v Louivain, Cambridge a na Technologickom inštitúte v americkom štáte Massachusetts. Na prestížnej MIT získal doktorát z fyziky. 

Slávny anglický astronóm a Lemaîtrov školiteľ na univerzite v Cambridge sir Arthur Eddington označil svojho žiaka „za brilantného študenta s veľkým matematickým talentom.“

Dvojica Lemaître - Eddington bola zaujímavá nielen z odborného pohľadu, ale aj z pohľadu ekumenického dialógu. Katolík Lemaître a kvaker Eddington našli spoločnú cestu nielen vo vedeckých otázkach, ale v otázkach náboženského života. To už Lemaître bol vysvätený za kňaza. 

Veľký tresk 

V roku 1925 sa tridsaťjedenročný Lemaître stal profesorom na katolíckej univerzite v belgickom meste Louvaine. O dva roky na to uzrela svetlo sveta jeho teória veľkého tresku. Novinár Peter Morvay v článku o tejto teórii píše: „Lemaître nestaval na zelenej lúke. Vychádzal z teórie relativity, pri jej aplikácii však dospel k iným záverom ako Einstein. 

K modelu rozpínajúceho sa vesmíru nezávisle na ňom a dokonca ešte pred ním dospel ruský matematik Alexander Friedmann, o jeho diele však väčšina astrofyzikov vrátane Lemaîtreho nevedela.“

Lemaître uvažoval aj o tom, čo mohlo byť ešte pred samotným veľkým treskom. Jeho teória počítala s tým, že vesmír sa pred miliardami rokov „vynoril“ z prvotného bodu, ktorý bol nesmierne hustý a horúci.

Ako som už v úvode článku spomenul, táto teória vzniku vesmíru a vôbec predstava rozpínajúceho sa vesmíru nebola pre mnohých Lemaîtrových kolegov príliš presvedčivá. Statickému vesmíru bola naklonená nielen vedecká obec, ale aj vtedajší teológovia. 

Známym sa stal Einsteinov výrok na margo Lemaîtrovej práce: „Vaše výpočty sú síce správne, ale vaša fyzika je odpudivá.“ V roku 1933 však Einstein už bol nútený potvrdiť pravdivosť teórie veľkého tresku: „Najnádhernejšie a najuspokojivejšie vysvetlenie stvorenia, o akom som kedy počul.“

Lemaître intuitívne tušil, že existuje dôkaz, ktorý by jeho teóriu potvrdil. Dlhé roky hľadal pozostatky žiarenia , akési echo veľkého tresku, ktoré by mu dali za pravdu.

V roku 1965 dvaja astronómovia Arno Penzias a Robert Wilson toto reliktné žiarenie objavili. Lemaîtrova intuícia sa ukázala ako správna. Informáciu o tomto objave mu priniesol jeho asistent Odon Godart. Bolo to v čase, keď už Lemaître bol v nemocnici a krátko pred smrťou. 

Existoval však minimálne jeden astronóm, ktorý naďalej tvrdošijne odmietal teóriu veľkého tresku. Bol to sir Fred Hoyle, ktorý považoval teóriu o začiatku vesmíru za náboženskú ideu prezlečenú do vedeckého obleku. 

Bol to práve Hoyle, ktorý v roku 1949 vymyslel názov tejto teórie - „veľký tresk/big bang.“ Nehľadajme za tým nič oslavné,  Hoyle to myslel pejoratívne. Napriek tomu sa názov ujal. 

Veda a náboženstvo ako oddelené cesty poznania pravdy

Teória veľkého tresku je vedeckou teóriou, ktorá má aj náboženské a filozofické presahy. Niektorí veriaci vidia v teórii veľkého tresku vedecké potvrdenie stvorenia sveta. Na strane druhej, niektorí ateisti veľký tresk chápu ako jednu z množstva veľkých treskov v nekonečnom kolobehu vznikov a zánikov vesmírov.    

Lemaître však nebol zástanca myšlienky, že jeho teória je vedeckým potvrdením stvorenia sveta tak, ako je opísané v Biblii. V roku 1951 varoval pápeža Pia XII., aby sa nesnažil veľký tresk interpretovať ako vedecký dôkaz pre božské stvorenie sveta. Lemaître mal obavy z poškodenia katolíckej cirkvi, ak by sa jeho teória nepotvrdila.  

Lemaîtrov pohľad na vzťah vedy a náboženstva prešiel určitým vývojom. Ako mladý študent podobne ako svätý Augustín alebo pápež Lev XIII. síce odmietal myšlienku, že Biblia učí prírodné vedy, no uvažoval, že Boh možno dal autorom prvých biblických kapitol o stvorení sveta nejaké vedecké poznanie. 

V roku 1933 v rozhovore pre denník New York Times Lemaître odmietol používanie prírodnej vedy a jeho teórie na účely obhajoby kresťanskej viery a potvrdil svoje presvedčenie, že Biblia učí spásonosné, nie vedecké pravdy. 

Lemaître zastával myšlienku separácie vedeckého a náboženského poznania. Chápal ich ako dve odlišné cesty k pravde. Ani tento prístup nebol v jeho dobe samozrejmosťou. Väčšina ľudí sa prikláňala k tomu, že veda buď náboženstvo vyvracia alebo potvrdzuje. 

Veda bola podľa Lemaître nástrojom na vyriešenie záhad prírody. Lemaître nazýval prírodu „vyriešiteľnou enigmou.“ Lemaître vyjadril, že „hľadanie pravdy je najvznešenejšou ľudskou aktivitou.“ Kritizoval však tých, ktorí by obmedzili toto hľadanie iba na vedeckú stránku a ostatné by zavrhovali. Podobne kritické slová adresoval tým, ktorí videli medzi vedou a náboženstvom nezmieriteľný konflikt. 

Boh ako ho chápal Lemaître bol všemohúcim, no v istom zmysle skrytým Bohom, nie Bohom vďaka ktorému môžeme vysvetliť neznáme prírodné javy. Bola to až mystická interpretácia Božej existencie a jeho pôsobenia v tomto svete.

Georges Lemaître zostáva dodnes inšpiratívnou postavou. Bol revolučný nielen vďaka svojmu pokrokovému pohľadu na vznik vesmíru, ale aj pohľadu na vzťah vedy a náboženstva. 

Zdroje informácií

Georges Lemaître, the Scientist and Priest who "Could Conceive the Beginning of the Universe" - Articles - BioLogos

Georges Lemaitre: Father of the Big Bang | AMNH

Prečo teória veľkého tresku katolíkom neprekážala, ale Sovietom áno (dennikn.sk)

Titulný obrázok - Pinterest

Lemaitre (vpravo) s Albertom Einsteinom

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0