KOMENTÁR: K eurovoľbám: Boja sa konzervatívci odlišností?

Názorové rozdiely medzi slovenskými konzervatívcami reálne existujú, niekedy naozaj značné, potvrdili to nedávne eurovoľby či prezidentské voľby, no je zaujímavé, že v iných častiach sveta nie sú automaticky dôvodom na delenie sa, dokonca ani pri mnohých citlivých témach. Čo sa týka špecificky konzervatívcov kresťanov, mali by si v tejto súvislosti uvedomiť, že tradičné kultúrno-etické hodnoty nepodporujú iba oni sami, preto je nerozumné, keď sa verejným vystupovaním od ostatných neustále vyčleňujú.

Nadhľad zoči-voči odlišnostiam

Predstavy slovenských konzervatívcov sa môžu líšiť podľa najzákladnejších kritérií ako je vek či pohlavie. Ďalším - v podstate banálnym, no podceňovaným - faktorom je psychologický typ osobnosti: pre niekoho sú bytostne najdôležitejšie dobré vzťahy, preto aj v politike bude známy empatiou, dialógom, kompromisom, pre iného je podstatný cieľ a dostane sa do povedomia ako pragmatik, iný je zameraný na pravdu, spoznáme ho podľa priameho vystupovania a dôrazu na morálnosť. Každý typ osobnosti je neutrálny, žiaden nie je horší ani lepší ako iný. Keď najbližšie pôjdeme niekoho obviniť z nesprávneho chápania vecí, skúsme sa zamyslieť, či sa jeho pohľad naozaj vylučuje s naším a či nie je skôr inšpiráciou pre lepšie dosiahnutie spoločného cieľa.

Odlišovať sa však môžu tiež na základe postojov, ktoré zaujmú ku konkrétnej udalosti, napr. prezidentská kandidatúra Ivety Radičovej. Sú konzervatívci, najmä kresťania, ktorých veľmi pobúrila podpora KDH liberálnej Radičovej, no sú tiež konzervatívci kresťania, ktorým vadila ostrá kampaň KDS proti tejto kandidátke, považujúc tvrdenia KDS za prehnané a nekooperatívne. Títo ľudia boli síce voči sebe v opozícii, no nechcú dosiahnuť iné ciele, len preferujú inú cestu k nim.

Podobne sa veci majú v USA, kde sa republikáni, čiže konzervatívci, snažia nájsť stratenú politickú silu zoči voči triumfujúcim demokratom. Vážená komentátorka denníka Wall Street Journal Peggy Noonan im radí, aby si ako veľká strana zadefinovali dôležité ekonomické a hodnotové postoje, ktoré sa nemôžu len tak meniť. No zároveň aby v strane urobili miesto aj pre ľudí, čo sa s nimi úplne nestotožňujú, a aj pre tých, ktorí sa s nimi stotožňujú len veľmi málo. Zmenšovanie strany delením sa kvôli odlišnostiam nie je víťazná stratégia. Veľká strana musí byť podľa nej expanzívna a otvorená pre každého.

Ak by sme tento pohľad aplikovali do našich podmienok, moderná konzervatívna strana, ktorá by mala mať ambíciu byť veľkou, má namiesto delenia sa zastrešiť vo svojom vnútri aj veľmi odlišné názory: ekonomických liberálov a súcitných konzervatívcov, odborníkov bez záujmu o kultúrno-etické témy a angažovaných aktivistov, katolíkov a evanjelikov, kresťanov, nekresťanov, ateistov, agnostikov, ba dokonca aj ochrancov života spolu s umiernenými zástancami možnosti potratov. Pretože - akokoľvek nesúrodo možno tento zoznam pôsobí - všetcí títo môžu reálne mať záujem presadzovať rovnaké ciele a hodnoty.

Kresťanské vyčleňovanie sa

No najzaujímavejšie je, že smerom navonok môže taká strana spojiť voličov konzervatívcov a voličov umiernených, ktorých súčet predstavuje na Slovensku určite viac než 10% hlasov, čo je dosť. Je preto škoda, že kresťania sa verejným vystupovaním vyčleňujú od iných konzervatívcov (nekresťanov) i od širšej spoločnosti, ktorá zahŕňa aj umiernených. Poslanci KDH, ktorí boli zvolení do europarlamentu, na tlačovej konferencii vyhlásili, že idú zastupovať kresťanov. Nekresťanov teda nie. KDS robilo kampaň so sloganom "Alebo bude Európa kresťanská, alebo nebude". To v zásade znamená, že nekresťan nie je Európan. Niektorí kňazi sa počas kampane dokonca vyjadrili za politiku, ktorá bude hájiť katolícke zásady. Má sa to chápať tak, že o hlasy evanjelikov, ktorí tvoria 7% populácie SR a zdieľajú rovnaké hodnoty, nie je záujem? A čo hlasy umiernených Slovákov, ktorí možno nie sú vo všetkom ortodoxní kresťania, možno sú aj otvorene nekresťania, ale ani nie sú neprimerane liberálni, t. j. tí, ktorým rovnako ako kresťanom stále záleží na inštitúte rodiny, tradičnom manželstve a sú skeptickí voči registrovaným partnerstvám či morálne pochybným biovýskumom?

Prečo je tu toľko exkluzívneho odkazovania na "kresťanské hodnoty", "kresťanských kandidátov" a "kresťanskú politiku"? Je to preto, že sa zabúda sa na to, že západná civilizácia a teda aj Európa nestojí len na židovsko-kresťanskom pilieri, ale svoju podobu získala aj zásluhou pohanskej gréckej filozofie a rímskeho práva? Alebo je to tak, že kresťania naozaj hovoria len sami k sebe, chcú robiť exkluzívnu politiku sami pre seba a nie pre celú krajinu?

Sú to dôležité otázky. Stratégia, ktorá vedie k vyčleňovaniu sa od ľudí s rovnakými alebo podobnými názormi nikdy nepovedie k širšiemu spoločenskému úspechu. Vo vnútri konzervativizmu, ako aj každého iného spoločenského prúdu, bude vždy rozmanitosť osobností, názorov, stratégií, čo je treba brať ako zdroj sily a nie ako dôvod na rozdelenie. Podobne, na celospoločenskej úrovni bude vždy rozmanitosť spoločenských skupín, niektoré budú mať pozadie kresťanské iné nekresťanské alebo aj čisto nenáboženské. Avšak spájajú ich hodnoty ako ochrana tradičnej rodiny, na ktorých im záleží napriek tomu, že pochádzajú z úplne iného prostredia. Vyčleňovanie sa by bolo odmietaním tejto reality.

Michal Svetský
Autor pracuje v oblasti zahraničných vzťahov.

Foto: thisdirtyhood.blogspot.com

Súvisiace články:
Kresťania po eurovoľbách
Tri poučenia z eurovolieb

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo