Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bezpečnosť Politika
06. júl 2022

Na vlastnú päsť

Nemeckí vojaci chceli vyhodiť do povetria Krymský most

Skupina nemeckých vojakov plánovala zničiť most spájajúci ruskú pevninu s okupovaným Krymom. Na tento účel vojaci ukradli z vojenských skladov zbrane, muníciu aj výbušniny.

Nemeckí vojaci chceli vyhodiť do povetria Krymský most

Foto: Twitter/Heer

Podľa informácií magazínu Stern sa v prípade série vlámaní do kasárenských priestorov Bundeswehru v uplynulých mesiacoch objavil prekvapivý motív: obžalovaní údajne plánovali vyhodiť do povetria most spájajúci ukrajinský polostrov Krym s ruským Tamanským polostrovom.

Vojaci sa vraj vlámali okrem iného do kasární mestečka Alt-Duvenstedt a námornej základne Eckenförde, odkiaľ ukradli zbrane, muníciu a výbušniny. Plánovali cestu na Ukrajinu, prebytočný vojenský materiál hodlali predať. Zatknúť sa ich nemeckej polícii podarilo už v noci na 22. mája, až teraz prenikli ich motívy na verejnosť. Štyria z podozrivých boli aktívnymi členmi nemeckého Bundeswehru.

Prokuratúra Kiel prípad vyšetruje s podozrením na krádež organizovanou zločineckou skupinou. Podozrivým podľa nemeckých zákonov hrozí odňatie slobody na jeden až desať rokov, v menej závažných prípadoch 6 mesiacov až 5 rokov.

Krymský most pretína Kerčský prieliv a v týchto mesiacoch slúži ako strategicky významná trasa na ruské zásobovanie frontu na južnej Ukrajine. Jeho celková výstavba trvala vyše troch rokov a stála štyri miliardy dolárov. Prvá časť pre automobily bola dokončená v apríli 2018, železničný most potom v decembri 2019.

Okrem nemalého praktického významu má pre Rusko aj veľkú symbolickú cenu, keďže má symbolizovať „spojitosť“ medzi okupovanými územiami a Ruskom. Na jeho slávnostné otvorenie sa preto podujal Vladimir Putin osobne.

O výstavbu mosta medzi Krymom a ruskou pevninou sa pokúšal už Sovietsky zväz, prvý pokus na prelome rokov 1944/1945 sa však skončil neúspechom, keď nedokončený most zničili ľadové kryhy. Keďže pôvodná konštrukcia bola chybne navrhnutá, k druhej stavbe napriek ďalším nápadom počas sovietskej éry už nedošlo.

Inzercia

Umenie nie je zasiahnuť most, ale zničiť ho

Most je prirodzeným terčom a Ukrajina sa netajila, že ho považuje za legitímny cieľ. No realizácia tohto podujatia nie je taká ľahká. „Myslel som si, že mosty sa dajú celkom ľahko vyradiť pomocou PGM [presne navádzanej munície] – kým som to neskúsil. Zaútočili by sme na most a dostali niekoľko zásahov a potom by sme zistili – svätá makrela! – most stále stojí,“ cituje Forbes pilota Dava Giachettiho. Ukrajina podľa Forbesu však nemá dostatočne silné letectvo, aby sa mohla odvážiť na taký trúfalý pokus.

„Keby sme mali schopnosť urobiť to, už by sme to urobili,“ priznal Olexij Danilov, tajomník národnej bezpečnostnej a obrannej rady Ukrajiny v apríli.

Odvtedy však situáciu mohli zmeniť dodávky amerických systémov raketového delostrelectva HIMARS. Tie síce zatiaľ Američania dodávajú iba s muníciou s kratším doletom do 70 kilometrov, ale do budúcna nemožno vylúčiť, že svoju cestu na Ukrajinu nájdu aj rakety s trojnásobným dostrelom. Keďže z dôvodu operačnej bezpečnosti sú tieto dodávky často zverejnené až po realizácii, o dodávke rakiet by sa verejnosť (a možno aj Rusi) zrejme dozvedela najskôr pri správe o zničení mosta.

Alternatívou by mohli byť aj bezosádkové plavidlá USV. Tie sa podobajú bežným člnom, ale možno ich bez kapitána na palube naložiť výbušninami a nasmerovať na lákavý terč. Ešte lacnejšie než nákup nových plavidiel by Ukrajinu mohla vyjsť prostá modifikácia bežných člnov či lodí.

Moskva má zjavne o osud symbolickej stavby obavy, len pred niekoľkými dňami ruská armáda cvičila maskovanie mosta v dymovej clone. Cvičenie bolo naplánované podobne geniálne ako celá „špeciálna operácia“ – armáda zabudla most uzavrieť pre civilnú prevádzku a na moste do seba narážali vozidlá, ktorých vodiči nevideli autá v dyme pred sebou.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.