Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
06. júl 2022

Koaličná kríza

Richard Sulík dal ultimátum, ktoré Hegerova vláda nemusí prežiť

Slovensko sa dnes veľkým skokom priblížilo k pádu vlády aj predčasným voľbám.

Richard Sulík dal ultimátum, ktoré Hegerova vláda nemusí prežiť

Foto: TASR/Jaroslav Novák

SaS vypovedala koaličnú zmluvu, od premiéra Hegera očakáva návrh novej zmluvy, z ktorej vyplynie, že Igor Matovič už nebude členom vlády.

Keď cez prázdniny 2017 vypovedal koaličnú zmluvu Andrej Danko, bola z toho fraška, Danko nemal žiadne požiadavky, Robert Fico SNS upratal a mohlo sa vládnuť ďalej – až do vraždy novinára a jeho snúbenice.

Túto štvorkoalíciu nedržia mocensko-materiálne záujmy ako Ficove vlády, lenže nedrží ju ani základná politická a mocenská logika. Hegerova vláda má v parlamente takmer ústavnú väčšinu, k dispozícii má miliardy z plánu obnovy, súčasne majú koaličné strany mimoriadne nízke preferencie, predčasné voľby v takejto situácii vyzerajú ako politické harakiri.  

Už teraz je jasné, že Sulíkov adresát – premiér Eduard Heger – z vlastnej povahy, ale ani z povahy vecí nemôže naplniť hlavnú požiadavku SaS. OĽaNO sa dnes celým telom postavilo za Igora Matoviča, Eduard Heger ako stranícky podriadený nezačne vlastnú mocenskú hru na vytlačenie Matoviča z kresla ministra. Matovič má pod kontrolou väčšinu svojho poslaneckého klubu, k Hegerovi je lojálnejších len zopár jednotlivcov, karty rozdáva líder hnutia, nie líder vlády.

Preto v tejto chvíli vyzerajú ako reálne len dva základné scenáre:

1. Igor Matovič po zvážení všetkých neistých až temných alternatív oznámi, že sa opäť obetuje pre stabilitu vlády a po svojom premiérskom konci odstúpi aj z funkcie ministra. Súčasne si ťažko predstaviť, že by v takomto prípade netrval aj na odchode Richarda Sulíka z vlády. Loptička by prešla na ihrisko SaS, Sulík by napokon asi tiež nemohol inak, než podať demisiu – ak teda myslí vážne slová, že najväčším problémom vlády je Matovič a len jeho odstúpenie umožňuje ďalšie pokračovanie.

Tento scenár nedáva veľkú nádej na významnú deeskaláciu v koaličných vzťahoch: zničujúci konflikt Matoviča a Sulíka, ktorý sa začal hneď po voľbách, keď Matovič odmietol Sulíkov nárok na post ministra financií, a potom bláznivo eskaloval, len sčasti vyplýva z ich vládnych funkcií. Koalícia by však dostala šancu na dovládnutie do riadnych volieb – mala by pred sebou zhruba rok do leta, respektíve jesene 2023, potom už tak či tak vyprší koaličná zmluva a začala by sa predvolebná kampaň.

2. Igor Matovič odmietne vyhovieť požiadavke SaS, vyhlási, že ide o neprijateľné vydieranie Richarda Sulíka, ktorý chce povaliť ďalšiu vládu a jeho skutočným želaním sú predčasné voľby a spoločná vláda s Petrom Pellegrinim a progresívcami.

V tomto scenári na konci augusta opustí SaS koalíciu, Hegerova vláda stratí väčšinu a otvoria sa rôzne možnosti.

Koalícia aj opozícia by sa mohli dohodnúť na predčasných voľbách ako v rokoch 1994 alebo 2011, ale to zatiaľ nevyzerá pravdepodobne. Ako odsúdený na neúspech však vyzerá aj pokus vládnuť v menšinovej vláde bez SaS.

Jednak to predbežne odmieta Sme rodina, ale aj keby si to Boris Kollár rozmyslel, po tom, čo by sa Mária Kolíková po demisii vrátila do parlamentu, OĽaNO – Sme rodina – Za ľudia by mali len 72 poslancov – aj to za predpokladu, že by takúto menšinovú vládu s ministrom financií Matovičom podporovali aj Katarína Hatráková, Ján Mičovský či Juraj Šeliga. Väčšinu by mala len so štyrmi kuffovcami, lenže vládu, ktorá by sa mala pravidelne opierať o kuffovcov, by po predošlých vyhláseniach len ťažko mohli podporovať poslanci ako Šeliga, Krúpa z OĽaNO a viacerí ďalší.

Inzercia

Ale pri daných pomeroch síl je to ešte zložitejšie. Nedá sa vylúčiť ani divoký scenár, podľa ktorého vláda nedokáže dať v parlamente dokopy väčšinu potrebnú na to, aby dokázala aspoň prevádzkovo vládnuť, ale zároveň sa nenájde dosť poslancov na skrátenie volebného obdobia.

Cesta k predčasným voľbám je v takejto situácii možná, ale môže byť dlhá a komplikovaná. Tento scenár predpokladá, že parlament nebude schopný sa uznášať dlhšie ako tri mesiace alebo že sa do troch mesiacov nedokáže uzniesť na vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojí vyslovenie dôvery. V takomto prípade by do hry mohla vstúpiť prezidentka a parlament rozpustiť.

V aktuálnej ekonomickej a geopolitickej situácii by takýto scenár znamenal týždne paralýzy s dramatickými následkami.

Lenže katastrofou pre politickú garnitúru okolo Matoviča, Sulíka, Kollára a Remišovej by bolo už to, ak by výsledkom tejto vládnej krízy boli predčasné voľby, hoci aj vyvolané hladko a rýchlo.

Vzhľadom na to, aké veľké očakávania lídri zmeny v roku 2020 vyvolali, ako aj na fakt, že začínali vládnuť s ústavnou väčšinou, by to pre množstvo voličov z tohto politického tábora bola ďalšia frustrujúca skúsenosť. Určite by sa to podobne ako v roku 2012 podpísalo aj na ich volebnej účasti – vtedy v marci triumfoval Smer takým obrovským rozdielom najmä z dôvodu, že sa vymenila časť voličov. Tí, ktorí zvykli hlasovať za strany ako SDKÚ, jednoducho znechutene neprišli k voľbám, pričom sa mobilizovali dovtedajší nevoliči, ktorí to v húfoch nahádzali Smeru.

Richard Sulík obhajuje požiadavku na odchod Igora Matoviča z vlády aj tým, že ak by vláda takto fungovala naďalej, SaS by bola zodpovedná za návrat Roberta Fica.

Problémom tejto jeho tézy je, že vyvolaním vládnej krízy uvádza práve SaS do pohybu procesy, ktoré sa môžu skončiť predčasnými voľbami a návrat Smeru či Hlasu k moci urýchliť. Vôbec sa nedá vylúčiť ani to, že v dôsledku dezilúzie z premárnenej príležitosti bude tento návrat ešte triumfálnejší, ako keby vláda dokončila mandát aj s Igorom Matovičom.

Richard Sulík bude, samozrejme, tvrdiť, že všetko mal v rukách šéf OĽaNO, stačilo, keby odišiel z vlády – tak ako stačilo, keby Iveta Radičová kedysi nespojila rozhodovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vlády.

Takýchto interpretačných súbojov o to, kto je za pád tejto vlády zodpovedný, by sme si v prípade predčasných volieb užili viac ako dosť. V realite by však vláda padla pre konflikt Igora Matoviča a Richarda Sulíka. A hoci to Igor Matovič vo vzťahu k svojmu koaličnému partnerovi iracionálne preháňal, ten skutočne ťažký kaliber – v podobe ultimáta pre šéfa strany, ktorá vyhrala voľby – vytiahol v tomto súboji práve predseda SaS.  

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.