KOMENTÁR: Špecializovaný súd vytiahol kostry zo skríň

Keď sa minulý týždeň vo štvrtok hlasovalo o zriadení Špecializovaného trestného súdu, inak ako za hlasovali – okrem jedného poslanca zo SNS – iba ľudia Vladimíra Mečiara. On sám sa hlasovania zdržal, pričom neprestal vyhlasovať, že Špecializovaný trestný súd považuje za nesprávny a po jeho schválení znova podá návrh na Ústavný súd. Práve aj vďaka jeho návrhu Ústavný súd totiž tesnou väčšinou vyslovil námietky proti doterajšiemu Špeciálnemu súdu a odštartoval búrlivé diskusie o tom, kto v tomto štáte podporuje mafiu a kto chce proti nej bojovať.

Aj keď sa zriekneme tohto nálepkovania a nebudeme tvrdiť, že ten, kto je proti špeciálnemu alebo špecializovanému súdu, je mafián; a už vôbec nie, že ten, kto je za, nemá s mafiou nič spoločné – stojí za to pripomenúť niekoľko udalostí zo života Vladimíra Mečiara, ktoré jeho zásadné odmietanie špeciálneho vyšetrovania závažných trestných činov, zvlášť tých spojených s výkonom verejnej funkcie, osvetľujú. Aby sa nezabúdalo – tak ako sa zvykne zabúdať na Slovensku.

Nepôjdeme chronologicky od nástupu neznámeho podnikového právnika z Nemšovej objaveného Verejnosťou proti násiliu na post predsedu vlády v roku 1990. Lebo keď sa povie Mečiar, občanovi tohto štátu hladnému po spravodlivosti asi ako prvý naskočí rok 1996. Róbert Remiáš. Dvadsaťpäťročný zavraždený policajt by mal v máji tohto roku 39 rokov. Namiesto toho vybuchol vo svojom aute a pamätníci si možno ešte spomenú, ako musel pracovník Kriminalisticko-expertízneho ústavu Tibor Šmida opustiť zamestnanie, lebo potvrdil nález nálože so 150 – 200 g trhaviny. Ako sa neskôr vyjadril, jeho nadriadený naň vyvíjal tlak, aby dal od veci ruky preč, lebo „tu ide o krk“.

Róbert Remiáš zomrel ako nepriama obeť neslávne známeho únosu syna prezidenta Michala Kováča. Spor prezidenta a vládnuceho Vladimíra Mečiara svieti v mysli pamätníkov ako ďalší míľnik. Na zastrašenie Michala Kováča, ktorý prestal poslúchať a ako jediný z našich doterajších ponovembrových prezidentov prežil aj vďaka svojej funkcii viditeľnú životnú katarziu, malo slúžiť násilné vytiahnutie jeho syna z auta, bitka, omráčenie elektrickými šokmi, opitie do bezvedomia a zavlečenie do rakúskeho Hainburgu. Keď potom zamestnanec SIS a priateľ Róberta Remiáša Oskar Fegyveres priamo svedčil aj proti Vladimírovi Mečiarovi a Ivanovi Lexovi ako proti spolupáchateľom únosu a následne musel s Remiášovou pomocou ujsť do zahraničia, Remiáš sa stal štvancom. Svojej matke pred smrťou povedal, že ak sa mu niečo stane, zodpovední za to budú premiér Mečiar a riaditeľ SIS Lexa.

V tom istom roku 1996 má svoje miesto aj Mečiarova kauza Gaulieder. Poslanec František Gaulieder vystúpil z poslaneckého klubu, následne bol vylúčený zo strany a strana mu odobrala aj poslanecký mandát. Ako sa to dá? Predseda parlamentu Ivan Gašparovič jednoducho dostal list, že poslanec Gaulieder sa vzdáva mandátu, a nech samotný Gaulieder akokoľvek písomne aj priamo na schôdzi vyhlasoval, že je to falošný list a mandátu sa nevzdáva, Mečiar a jeho poslanci odhlasovali, že jeho rozhodnutie vzdať sa mandátu berú na vedomie. Na jeho miesto posadili Jána Belana, ktorý práve potreboval poslaneckú imunitu, aby nebol stíhaný za ťažké ublíženie na zdraví cyklistovi, ktorého zrazil na ceste. Dnes je kauza Gaulieder už len hanbou Slovenska a jeho demokracie, o čom svedčí aj horlivosť, s akou sa súčasný prezident Ivan Gašparovič v predvolebnej kampani usiloval odvrátiť pozornosť od svojej smutnej úlohy v trápnom procese.

Ďalšia Mečiarova kauza nesie meno Elektra. Dojímavý rozlúčkový prejav trojnásobného predsedu vlády z roku 1998 sa tiež zapísal medzi trápne okamihy slovenskej demokracie. Okrem iného aj klamstvom o tom, že z politického výslnia odchádza chudobný – s povestnou korzičkou a trojizbovým bytom. O niekoľko mesiacov nato novinári vyňuchali štvorpodlažný penzión Elektra v Trenčianskych Tepliciach za viac ako 41 miliónov korún. Keď polícia chcela od Mečiara zistiť pôvod týchto peňazí, musela najprv vyhodiť do vzduchu dvere vily, ale predvedený im to aj tak odmietol prezradiť. Ešte v roku 2002 Mečiar fyzicky napadol novinára, ktorý sa ho odvážil spýtať na Elektru. Neskôr pre rovnakú otázku opustil televíznu diskusiu. Vyšetrovanie najprv prerušili pre nedostatok dôkazov a potom pre pozastavenie účinnosti zákona o preukazovaní pôvodu majetku.

K menám Remiáš, Kováč, Gaulieder, Elektra by sa dalo pridávať a pridávať. Noc dlhých nožov v roku 1994, zmarené referendum o priamej voľbe prezidenta v roku 1997, o privatizácii nehovoriac… A predsa tu boli Pasienky a také uctievanie politika z mäsa a kostí, za ktoré sa dnes isto mnohé zbožné babičky zvážané do Bratislavy z celého Slovenska hanbia. A predsa tu boli sympatie k veľkému vodcovi aj v radoch biskupov, kňazov a laických autorít. Boli, ale neostali. Môžeme dúfať, že je to prejav poznania a pokánia.

Ustavičné poznanie a pokánie je v demokratickom zriadení, kde každý z nás dáva pečať morálke na špici štátneho ľadovca, veľmi dôležité. Na poznávanie je nevyhnutná pamäť. Vladimír Mečiar nám postojom proti Špecializovanému trestnému súdu, možno nechtiac, pripomenul krv, násilie, podvody. Treba si to pamätať – aj keď nevinný nenápadný výraz na tvári súčasných koaličných partnerov HDZS by možno rád presmeroval pozornosť z morálky na sociálne, národné a iné ideály. Ale jedno bez druhého neobstojí. Preto je nedôveryhodná aj koaličná SNS, ktorá špecializovaným súdom tiež nebola nadšená a jej predseda, deklaratívne chudobný, je ostentatívne bohatý. Ak tu kedysi bol morálny zákaz ísť do koalície s Komunistickou stranou Slovenska, rovnaký princíp velí nerehabilitovať ani novodobých darebákov. Keď im nedáme jasne pocítiť, že budú navždy odstrčení, slušnejšia politika na Slovensku nebude. Ani morálnejšia verejná atmosféra, na ktorej demokracia stojí a padá.

Terézia Rončáková
Odvysielané 23. júna 2009 na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár.
Foto: topnews.in, 3.bp.blogspot.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo