Slovensko si každoročne 5. júla pripomína Deň Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý bol vyhlásený v roku 1993. Na pamätný deň poukazuje aj slovenský rezort diplomacie, ktorý na sociálnej sieti uvádza aj počty Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách sveta. Ide najmä o slovenských profesionálov, študentov, pendlerov či sezónnych pracovníkov.

Najviac Slovákov sa podľa rezortu zahraničia nachádza v USA (cca 750-tisíc) a v Česku (cca 350-tisíc).

Súčasťou pripomienky bolo i položenie kvetov pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke, podvečer je na Hlavnom námestí pripravený kultúrny program. Hnutie OĽaNO ubezpečilo, že Slováci žijúci v zahraničí sú naďalej pre vládu prioritou.

„Nechceme vytvárať dva oddelené svety, jeden v podobe materskej krajiny a druhý v podobe slovenského zahraničia. Chceme, aby to bol jeden svet. Slovenské zahraničie musí byť integrálnou súčasťou Slovenska,“ uviedol v utorok na brífingu poslanec Národnej rady Milan Vetrák.

V tejto súvislosti pripomenul, že sa podarilo vypracovať napríklad koncepciu štátnej politiky o starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí či posilniť postavenie a právomoci Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorému sa vrátila od júla koordinačná právomoc vo vzťahu k ministerstvám a štátnym orgánom. Vytvorený bol zároveň post poradkyne premiéra pre slovenské zahraničie.

Vyzdvihnuté bolo tiež zvýšenie dotácií pre slovenské zahraničie, keďže bez kvalitnej dotačnej politiky sa podľa kompetentných nedá hovoriť o pomoci pri udržiavaní povedomia. Súčasťou snáh o pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí je napríklad aj zníženie poplatku za udelenie štátneho občianstva, prípadne vo výnimočných prípadoch odpustenie poplatku.

S témou súvisí aj možnosť prinavrátenia štátneho občianstva. Jednou z priorít je aj vzdelávanie v krajinách západnej Európy a zámoria, teda v krajinách, kde Slováci nemajú postavenie národnostnej menšiny.

Pracuje sa zároveň na vytvorení Múzea slovenského vysťahovalectva, projekt je rozplánovaný do roku 2029. Súčasťou jeho areálu má byť aj Pamätník slovenského vysťahovalectva. Vetrák verí, že ak bude projekt dobre pripravený, žiadna z ďalších vlád sa ho neodváži zastaviť. Jedna z ďalších priorít sa týka aj voľby zo zahraničia, teda aby sa dalo poštou voliť v prezidentských voľbách i vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Pamätný deň si pripomína aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí. „Je kľúčové, že krajania vedia formulovať svoje názory a záujmy. V histórii Slovenska sme my krajania zohrali mnohokrát skutočne kľúčovú rolu,“ podotkol predseda združenia Vladimír Skalský, ktorý je zároveň riaditeľom Slovenského domu v Prahe.