Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
21. jún 2009

KOMENTÁR: Vírus Pravdalásky

Česká politická scéna má so slovenskou mnohé spoločné rysy. Popri driemajúcom latentnom odkaze novembra ´89 je to na druhej strane bohužiaľ pomerne prebudený vplyv komunistov a neokomunistov na riadiace páky v štáte. Boj s komunistami slabne ako v Slovenskej, tak aj v Českej republike. Z politiky sa...

Česká politická scéna má so slovenskou mnohé spoločné rysy. Popri driemajúcom latentnom odkaze novembra ´89 je to na druhej strane bohužiaľ pomerne prebudený vplyv komunistov a neokomunistov na riadiace páky v štáte. Boj s komunistami slabne ako v Slovenskej, tak aj v Českej republike. Z politiky sa naviac vytratili akékoľvek ideály. Príčinou by mohlo byť jedno nevinné spojenie slov. Žeby Pravdaláska?

Na Slovensku je tento zvláštny a divne znejúci pojem pomerne málo známy. Presný opak však platí za riekou Moravou. Slovíčko je omieľané českými politikmi, politológmi a médiami už od dávnych čias súperenia dvoch Václavov. Havla s Klausom. Ladislav Jakl, tajomník súčasného českého prezidenta, napísal v apríli pozoruhodný článok o fenoméne Pravdalásky v ČR. Krátku analýzu pod názvom Z ODS je dnes velká Unie svobody napísal pre Newsletter Klausovho blízkeho think-tanku CEP (Centrum pro ekonomiku a politiku).

Jeden z najvplyvnejších mužov v pozadí českého prezidenta definuje Pravdalásku ako „voľné záujmové vplyvové zoskupenie, ideové spoločenstvo prelínajúce sa médiami, verejným životom a biznisom.“ Prirovnáva ho k vírusu, ktorý napáda malé i veľké politické strany, malé podľa Jakla zväčša vírusu podľahnú a neprejdú cez najbližšie voľby. Silnejšie zväčša vo voľbách pohoria. Ako príklad malej strany uvádza prachom zapadnutú Unie svobody, z veľkých napríklad ČSSD. Prečo je vírus taký nebezpečný? Podľa Klausovho tajomníka totiž spôsobuje, že pomerne vyhranené politické strany zanechávajú svoje ideály a robia s nimi predmet politických obchodov. Tie staré idey im totiž „bránia „pružne“ reagovať na požiadavky doby, teda správať sa oportunisticky, kedykoľvek je to výhodné.“ Strana napadnutá vírusom Pravdalásky ponúka politiku ako „inžiniersko-marketingový produkt: zistíme, čo ľudia chcú a potom im to sľúbime... Dôraz je kladený na štýl a potlačenie obsahu. Onen štýl spočíva v schopnosti „nájsť konsenzus“, zatiaľ čo obsah, teda to, na čom sa dohodnúť a s kým, už nie je tak dôležitý.“ Jakl v článku smutne vzdychá nad tým, že vírus napadol aj starú ODS.

Termín Pravdaláska mal pôvodne za cieľ zosmiešniť ľudí okolo Václava Havla, často opakujúceho výrok, na ktorý bol Klaus alergický: „pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“ Havel pri jeho častom používaní viackrát prestrelil, ale bol to práve on, kto vytiahol do politiky istý nevyhnutný apel na slušnosť. Apel na to, aby sa politika nerobila len tvrdými lakťami a mechanicky. Chladne. Vykalkulovane.

Ladislav Jakl sa pravdepodobne mýli. Popísal síce správne chorobu, jej prejavy, no dal jej zlý názov. Vírus Pravdalásky je, zdá sa, obyčajným vírusom Pragmatizmu. A ten má málokedy s pravdou a láskou niečo spoločné. Spomínate si napríklad, kto každý chcel ísť po voľbách do vlády s Ficom?

SDKÚ, SMK a KDH boli takisto napadnuté vírusom povolebného pragmatizmu. Dzurinda chorobu nepriznal a v strane vyvetral, no vírus ostal. SMK a KDH chorobu rovnako zapreli a preto nám vznikli odštiepením nové politické strany. Dzurinda, Csáky a Hrušovský však akosi zabudli na to, že choroba sa nelieči tým, že sa zapiera.

Vírus pragmatizmu na Slovensku postihol všetky opozičné politické strany a ani po štyroch rokoch nie je na ústupe. Vakcína je zatiaľ takisto v nedohľadne. Naši opozičníci po nej totiž ani len netúžia... V prípade jej účinnosti by sa v parlamente dlho neohriali. A to oni dobre vedia...

Dušan Čurila

Inzercia

Odporúčame

NÁBOŽENSTVO: Preč s ópiom ľudstva

NÁBOŽENSTVO: Preč s ópiom ľudstva

Štyri desaťročia vládla celým východným blokom obrovská duchovná prázdnota. Štátom vymyslená, diktovaná, vynucovaná. Znie to síce trápne, ale tá prázdnota mala dokonca aj vlastné pomenovanie - vedecký ateizmus. Snaživci chceli za každú cenu vykoreniť z ľudí akýkoľvek vzťah k nejakému duchovnu, akú...

KOMENTÁR: Tri poučenia z eurovolieb

KOMENTÁR: Tri poučenia z eurovolieb

Ak posun Moniky Beňovej a Jaroslava Pašku patrí do kategórie bulváru, keď mediálna známosť dodáva nezaslúžený lesk a oslepuje voličov nevšímavých voči skutočnej kvalite, v prípade KDH možno hovoriť skôr o významnom posolstve do vnútra strany. Tí, ktorí v sobotných europarlamentných voľbách volili, ...

KOMENTÁR: Kresťania po eurovoľbách

KOMENTÁR: Kresťania po eurovoľbách

Zisk dvoch mandátov pre KDH v silnej konkurencii sa podľa Pavla Hrušovského javí ako úspech. Turbulencie u kresťanských demokratov skôr naznačovali iný vývoj. Situácia však zďaleka nie je tak idylická. KDH v eurovoľbách stratilo v porovnaní s predošlými nielen jeden poslanecký mandát a percentá, ale...