Moldavsko: krajina bez budúcnosti?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Moldavsko: krajina bez budúcnosti?

Vyše 15 tisíc ľudí sa 24. januára zhromaždilo v moldavskej metropole Kišiňov na protest proti novej vláde. Foto: TASR/AP

Moldavsko zažíva veľké demonštrácie proti novej prozápadnej vláde. Problémy sú však dlhodobé a nové voľby ich nevyriešia.

Moldavsko, krajina medzi Ukrajinou a Rumunskom. Dnes jedna z najchudobnejších a najzabudnutejších zemí Európy. V médiách o nej počujeme iba zriedka, aj to iba keď sa demonštruje, volí či prevalí korupčná alebo tunelárska aféra, ktorá svojimi rozmermi prekvapí aj otrlého východoeurópskeho pozorovateľa. Obvykle škandál, demonštrácie a voľby idú v Moldavsku ruka v ruke.

Aj dnes sa Moldavsko nachádza v hlbokej ekonomickej a politickej kríze. Ako sa tam však dostalo a čo Moldavsko vlastne je? Ide iba o ďalší zlyhávajúci štát a či mladú krajinu, ktorá sa borí s „detskými“ problémami, ale o pár rokov ich prekoná a zaradí sa medzi ďalšie celkom úspešné krajiny regiónu, ako je Česká republika, Slovinsko, Poľsko či v konečnom dôsledku aj Slovensko?

Dejiny už od 14. storočia

Napriek tomu, že Moldavsko sa objavilo na politickej mape Európy až po rozpade Sovietskeho zväzu, štátny útvar tohto mena poznáme už zo 14. storočia. Jeho dejiny boli poznamenané silnými susedmi: Poľskom, Uhorskom a neskôr aj Osmanskou ríšou a Ruskom. K stredoveku, konkrétne  k obdobiu vlády kniežaťa Štefana III. koncom 15. storočia sa viaže aj najväčší rozkvet Moldavska a pocit národnej hrdosti súčasných Moldavcov. Nasledujúce storočia boli poznamenané osmanskou nadvládou, počas ktorej si síce Moldavsko udržalo status vazalskej krajiny, a teda aj vlastnú vládu, ale knieža bolo vyberané v Istanbule a obvykle patrilo ku gréckym obyvateľom Moldavska. Táto prax trvala až do 19. storočia a budila rastúcu nevôľu medzi moldavským obyvateľstvom hovoriacim dialektom podobným rumunčine, resp. jazyku používanom vtedy v susediacom Valašsku. Vláda pôvodom gréckych kniežat sa prejavovala aj v pretláčaní gréckeho jazyka ako liturgickej reči moldavskej pravoslávnej cirkvi a jej používaním ako úradného jazyka kniežatstva.

19. storočie prinieslo opustenie tradície vlády gréckych kniežat, stratu východných území v prospech Ruského impéria, uvoľnenie vazalského postavenia voči Osmanom a v roku 1859  zjednotenie s Valašským kniežatstvom a vytvorenie Rumunského štátu.

Nezávislosť zastihla Moldavcov nepripravených. Neboli si istí, či sú samostatným národom alebo iba časťou rumunského národa. Zdieľať

Obyvateľstvo bolo etnicky zmiešané. Popri prevažujúcich  moldavsky hovoriacich obyvateľoch v krajine žilo aj grécky, turecky, bulharsky, tatársky, ukrajinsky a rusky hovoriace obyvateľstvo. Etnická rôznorodosť bola ešte posilnená v 19. storočí počas usadzovania sa ďalších etnických skupín.

Prvá svetová vojna priniesla návrat východného Moldavska do zostavy Rumunského kráľovstva. Po druhej svetovej vojne bolo však Rumunsko definitívne rozdelené a v rámci ZSSR bola vytvorená Moldavská sovietska socialistická republika, ktorá ale v prospech Ukrajiny stratila územie pri pobreží Čierneho mora.

V období Sovietskeho zväzu pokračovala politika uprednostňovania ruštiny ako hlavného dorozumievacieho jazyka krajiny, ktorá bola evidentná ešte v dobách Ruského impéria. Znakom povojnovej histórie ZSSR po druhej svetovej vojne je aj väčšie sťahovanie obyvateľstva medzi jednotlivými zväzovými republikami a predtým etnicky homogénnymi územiami. Nevyhlo sa tomu ani Moldavsko, kde sa zvyšoval podiel slovanského obyvateľstva a tieto etnické zmeny sa stali základom časti problémov v 90. rokoch, ktoré pretrvávajú dodnes.

Rumuni alebo Moldavci?

Úpadok ZSSR sa začal už v 80. rokoch, a to hlavne v okrajových oblastiach zväzu, ako bolo Pobaltie, Kaukaz a tiež Moldavsko. Demonštrácie v roku 1988 prinútili komunistickú vládu prijať zákon o moldavskom jazyku ako úradnom v Moldavsku a identifikácii tohto jazyka s rumunčinou. To, samozrejme, vyvolalo odpor medzi príslušníkmi rusky hovoriaceho obyvateľstva.

ZSSR sa rýchlo blížil k svojmu zániku. Moldavsko vyhlásilo svoju nezávislosť už v auguste 1991, ale plná nezávislosť sa stala realitou až 26. decembra 1991, keď ZSSR oficiálne prestalo existovať.

Nezávislosť zastihla Moldavsko nepripravené. Moldavci si neboli istí, či sú samostatným národom, ako sa tvrdilo počas existencie ZSSR, alebo sú iba časťou rumunského národa a či teda majú smerovať aj k politickému zjednoteniu s Rumunskom. Proti zjednoteniu vystupovali predstavitelia menšín, ktorých hlavným dorozumievacím jazykom bola ruština.

Otázka úradného jazyka je v politickom živote krajiny stále otvorenou a zavedenie ruštiny ako druhého úradného jazyka sa pravidelne vracia. Pre jedných je znakom kompromisu, pre druhých signálom o vazalskom postavení krajiny voči Moskve.

Tzv. prozápadní aj proruskí politici plynule menia pozície a svojich patrónov podľa svojich momentálnych záujmov. Zdieľať

Nejasnosť vo veci etnickej či jazykovej identifikácie pretrváva. Napríklad Deklarácia nezávislosti uvádza ako úradný jazyk rumunčinu, kým ústava moldavčinu. Podľa ostatného sčítania sa väčšina obyvateľov považuje za Moldavcov a len pár za Rumunov. Na druhej strane veľká časť Moldavcov využila možnosť dvojitého občianstva ponúknutého Rumunskom pre etnických Rumunov z Moldavska.

Rozdelení medzi Západ a Východ

Situáciu v krajine komplikuje existencia neuznanej Podnesterskej republiky na východe krajiny. Jej „nezávislosť“ je plodom rozpadu ZSSR a nezvládnutia prechodu k samostatnosti. Vojenský konflikt sa síce podarilo utlmiť, ale krajina je stále rozdelená bez reálnej snahy o jej zjednotenie a je jedným zo symbolov neúspechu Moldavska a ruského mocenského vplyvu v krajine.

Druhým závažným faktorom ovplyvňujúcim život v krajine je zlá ekonomická situácia. Moldavsko bolo vždy okrajovou krajinou s dôrazom na poľnohospodárstvo. Vinohradníctvo je jedným z lákadiel krajiny. Napriek veľkej vinárskej tradícii sa nestalo ekonomickou spásou zeme, a to  zrejme z dôvodu veľkej kontaminácie pôdy v Moldavsku v dôsledku silného používania umelých hnojív v predchádzajúcich obdobiach.

Veľká časť obyvateľov pracuje aj vďaka rumunskému občianstvu v zahraničí, odkiaľ posielajú finančnú podporu pre rodiny v Moldavsku. Bez zveličovania, ide o jeden z pilierov ekonomiky krajiny.

Politika krajiny je často opisovaná ako rozdelená približne na polovicu medzi prozápadnými pravicovými stranami a proruskými ľavicovými stranami. Podobne ako v iných postsovietskych republikách ide o zjednodušenie, resp. snahu o rozdelenie politikov podľa nám známych kategórií. Tieto kategórie však v bývalom Sovietskom zväze neplatia. Politici plynule menia pozície a svojich patrónov podľa svojich momentálnych záujmov. Marazmus v krajine pokračuje bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby. Masové demonštrácie proti korupcii boli namierené tak proti nominálne prozápadným, ako aj nominálne proruským vládam. Obidve strany politického zápolenia si skôr privatizujú moldavský štát, ako plnia zadania svojich západných či ruských patrónov.

V stredu 20. januára 2016 stovky demonštrantov prerazili policajné zátarasy a vtrhli do budovy parlamentu v Kišiňove. Moldavskí poslanci totiž odhlasovali vznik novej vlády na čele s nominantom proeurópskej koalície Pavlom Filipom. Foto: TASR/AP

„Stratená“ miliarda prozápadnej koalície

Dnes sa nachádza Moldavsko opäť uprostred hlbokej politickej krízy spôsobenej „stratou“ miliardy dolárov, približne osminy moldavského HDP. Tieto peniaze sa stratili z troch hlavných moldavských bánk v roku 2014 počas vlády prozápadnej koalície tesne pred parlamentnými voľbami. Prozápadné strany majú opäť v parlamente tesnú väčšinu, ale vytvoriť stabilnú vládu nedokážu a v uliciach demonštrujú stále tisíce ľudí proti vláde a korupcii.

Symbolom moldavskej korupcie a ovládnutia štátu oligarchami je šedá eminencia moldavskej politiky Vlad Plahotniuk považovaný za profitujúceho zo „straty“ miliardy dolárov v roku 2014. Koncom roka 2015 ho vládna Demokratická strana navrhla za predsedu vlády. Prezident však jeho nomináciu odmietol kvôli pochybnostiam o jeho morálnom profile.

Nový premiér bol zvolený až koncom januára 2016. Jeho inaugurácia sa však musela konať bez účasti verejnosti a novinárov a za prísnych bezpečnostných opatrení, keďže v centre Kišineva demonštrovali tisíce ľudí žiadajúcich jeho odstúpenie, rozpustenie parlamentu a nové voľby.

Predčasné voľby dlhodobé problémy nevyriešia

Samozrejme, demonštrácie podporuje opozícia vedená komunistami a socialistami, ktorí by podľa prieskumov voľby vyhrali. Pravda, ani tieto dve strany nie sú imúnne voči korupcii a oligarchom.

Neúspech Moldavska je úzko spojený s nekompetentnými elitami, korupciou, zlou skladbou hospodárstva a neochotou či neschopnosťou ju meniť. Zdieľať

25 rokov nezávislosti neprinieslo tejto krajine úspech. V snahe o vytvorenie moderného politického národa upriamili svoju pozornosť na stredoveké dejiny a „zlatú éru“ moldavského štátu za vlády Štefana III. Tento mýtus však krajine nepriniesol ani jednotu, ani kýžené vytvorenie moldavského politického národa. Etnickí Moldavci stále oscilujú medzi svojou moldavskou a rumunskou identitou. Rumunmi sa už väčšina necíti, pridlho boli odtrhnutí od jednotného štátu a budovali ten svoj, ale Moldavcami ešte nie sú. Moldavsko stále nedokázalo, že je na čo byť hrdý, s čím sa identifikovať, a tak sa prestupuje na mieste.

Neúspech Moldavska je úzko spojený s nekompetentnými elitami, korupciou, zlou skladbou hospodárstva, neochotou či neschopnosťou ju meniť a súbojom Východu a Západu na malej moldavskej šachovnici bez hlbšieho pochopenia, čo sa v Moldavsku deje.

Je isté, že či budú predčasné parlamentné voľby, alebo nie, krajinu to neposunie dopredu. Bude to iba ďalšie kolo moldavskej frašky.

Michal Považan
Autor vyučuje na Univerzite Komenského v Bratislave.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo