Samit NATO
Slovensko v Madride podporí posilnenie prítomnosti Aliancie na východnom krídle
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je dôležité, že aliančné vojská sú pripravené ostať na východnom krídle tak dlho, ako to bude potrebné.
Slovensko plánuje na nadchádzajúcom samite NATO v Madride v dňoch 28. – 30. júna podporiť zmenu súčasnej predsunutej prítomnosti na dlhodobú predsunutú obranu na východnom krídle NATO.
Jej podoba má vychádzať z individuálnych potrieb jednotlivých krajín. Slovenskí zástupcovia majú potvrdiť aj záväzok investovať dve percentá HDP do obrany. Vyplýva to z materiálu, ktorý slovenská vláda v stredu vzala na vedomie.
Dlhodobá predsunutá obrana NATO má byť schopná zaistiť obranu jej členov a odradiť potenciálneho agresora. „Jej základ bude tvoriť osem bojových skupín NATO ako predsunutá obrana Aliancie, umiestnených v Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku a Rumunsku,“ približuje materiál.
Ako doplnil minister obrany Jaroslav Naď, Slovensku postačuje pri súčasnom vývoji bezpečnostnej situácie súčasný mandát do 3000 aliančných vojakov. „Zároveň akceptujeme a rozumieme, že iné krajiny, ako Pobaltie alebo Poľsko, sa cítia ohrozenejšie a chcú preto väčší počet aliančných síl,“ vysvetlil.
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok očakáva, že potvrdenie záväzkov NATO voči kolektívnej obrane a posilnenie prítomnosti síl NATO na východnom krídle bude jedným z najdôležitejších rozhodnutí na rokovaní samitu.
„V súvislosti s tým, čo sa deje na Ukrajine, je dôležité nielen to, že aliančné vojská sú pripravené ostať na východnom krídle tak dlho, ako to bude potrebné, ale svoje štruktúry aj posilniť,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie. Predpokladá, že identický postoj ako Slovensko budú mať a ostatné krajiny.
Tento rok plánuje Slovensko podľa materiálu investovať do obrany dve percentá HDP, budúci rok 2,1 percenta a v roku 2024 majú dosiahnuť výdavky 2,2 percenta HDP.
Kľúčovým výstupom samitu v Madride bude nová Strategická koncepcia NATO. „Slovenská republika presadzuje potvrdenie kolektívnej obrany ako hlavného cieľa a úlohy Aliancie, ktorú budú podporovať dve ďalšie úlohy Aliancie – predchádzanie konfliktov a krízový manažment a kooperatívna bezpečnosť,“ približuje materiál. Vyhodnocovať sa má aj správanie Číny. Osobitná pozornosť sa má venovať klimatickej zmene ako faktoru bezpečnosti.
Slovensko bude aj za posilnenie politickej a praktickej pomoci a podpory Ukrajine. Rovnako plánuje podporiť revíziu programu dlhodobej pomoci organizácie NATO pre Ukrajinu (Komplexný balík podporu pre Ukrajinu) a nové partnerské aktivity NATO na Ukrajine.
Slovenskí zástupcovia na samite podporia vstup Fínska a Švédska do Aliancie. „Slovensko podporuje podpísanie prístupových protokolov a vynaloží úsilie na ich rýchlu ratifikáciu. Slovensko podporuje aj euroatlantické ašpirácie Gruzínska, Bosny a Hercegoviny a Ukrajiny,“ uvádza materiál.
V zmysle prijatej Stratégie 2030 plánuje Slovensko podpísať s ďalšími 20 spojencami dokument, ktorým deklaruje zámer vytvoriť Inovačný fond na podporu start-upov pracujúcich na nových a prelomových technológiách s dvojakým použitím. Súbežne má byť zriadený civilno-vojenský akcelerátor DIANA.
Delegáciu Slovenska bude viesť prezidentka republiky Zuzana Čaputová.
Dnes treba vedieť
Košický U. S. Steel uvažuje o prepustení 1 500 zamestnancov
Manažment košického U. S. Steel sa v týchto dňoch zaoberá plánom na úbytok pracovných miest.
SKOK pôjde do volieb samostatne, so SaS sa nedohodol
Strana SKOK pôjde do volieb samostatne. S bývalými kolegami zo SaS sa nedohodla.
Žalobu pre kvóty podá aj Maďarsko
Maďarsko dnes popoludní podá na Súdny dvor Európskej únie žalobu na Radu Európskej únie pre rozhodnutie o povinných kvótach, vyhlásil dnes v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Veľký piatok bude v ČR štátnym sviatkom
Schválenie Veľkého piatku ako štátneho sviatku prešlo v senáte o jediný hlas.
Smer-SD zablokoval aj 4. pokus opozície rokovať o korupčnej kauze Pandur
Poslanci vládnej strany Smer-SD ani po štvrtý raz za sebou neumožnili, aby sa na pôde Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť rokovalo o medzinárodnej korupčnej kauze Pandur. Kým v prvých dvoch prípadoch nebol výbor uznášaniaschopný pre neúčasť poslancov Smeru-SD a časti opozície, pri treťom pokuse prišli všetci 13 členovia, ale poslanci vládnej strany, ktorí majú väčšinu, za program rokovania nezahlasovali. Tento scenár sa opakoval aj včera.
Britský parlament schválil letecké útoky proti Islamskému štátu v Sýrii
Britský parlament v noci nadnes drvivou väčšinou schválil rozšírenie náletov podnikaných jednotkami britského Kráľovského letectva (RAF) proti extrémistickej skupine Islamský štát (IS) i na územie Sýrie. Informovali o tom svetové agentúry.
Švajčiarska polícia zatkla v kauze FIFA ďalšie osoby
Švajčiarske justičné orgány v súvislosti s korupčným škandálom Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) zatkli vo štvrtkových ranných hodinách ďalšie osoby. Informáciu priniesol denník New York Times.
Švajčiarsky parlament schválil koniec bankového tajomstva pre cudzincov
Cudzincom s bankovými účtami vo Švajčiarsku sa skomplikuje ukrývanie nezdanených peňazí po tom, ako horná komora švajčiarskeho parlamentu včera schválila automatickú výmenu informácií o bankových účtoch s inými krajinami. Informovala o tom agentúra DPA.
Po streľbe v Kalifornii sú najmenej 3 mŕtvi a 20 zranení
Pri streľbe jedného až troch útočníkov v kalifornskom meste San Bernardino zahynuli včera tri osoby a približne 20 ďalších utrpelo zranenia. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestne úrady a svedkov.
Parlament zvolil za kandidátov na ústavných sudcov M. Mamojku a J. Laššákovú
Plénum Národnej rady SR včera v tajnej voľbe zvolilo poslancov Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku (obaja Smer-SD) za kandidátov na ústavných sudcov. Z tejto dvojice by mal nového ústavného sudcu vybrať prezident Andrej Kiska. Koncom februára 2016 totiž uplynie funkčné obdobie ústavného sudcu Ľubomíra Dobríka. Laššáková získala 70 hlasov od 104 poslancov prítomných na voľbe, Mamojka 79. Výsledky oznámili v závere 13. rokovacieho dňa 58. schôdze NR SR.