Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
21. jún 2022

Personálna katastrofa v zdravotníctve

Sestier ubúda, ministerstvo sľubuje radikálne zvýšenie platov

Zo slovenského zdravotníctva každoročne zmiznú stovky sestier. Na západ ich lákajú najmä vyššie platy, ale aj lepšie pracovné podmienky.

Sestier ubúda, ministerstvo sľubuje radikálne zvýšenie platov

Z protestu sestier a zdravotníckych pracovníkov v septembri 2015 pre Úradom vlády SR. FOTO: TASR/Jakub Kotian

Prípad Národného onkologického ústavu, ktorý nedávno pre nedostatok sestier zavrel oddelenie špecializujúce sa na liečbu rakoviny prsníka, nie je nečakaným ani ojedinelým problémom. O personálnom nedostatku sestier a lekárov počúvame celé desaťročia.

Rok čo rok bolo v systéme menej sestier a rok čo rok sa ich odborná komora aj odborové združenie snažili na tento problém upozorňovať. Niekoľkokrát aj nátlakovými akciami. Zdravotníci majú zo zákona zakázané štrajkovať, preto sestry v roku 2016 začali podávať hromadné výpovede podľa úspešného vzoru Lekárskeho odborového združenia z konca roka 2011.

Obe tieto akcie sa udiali krátko pred voľbami. No kým lekári dokázali zdravotníctvo dostatočne paralyzovať, a tak im vláda ustúpila (hoci kabinet Ivety Radičovej bol už v demisii a mohol už len „kúriť a svietiť“), sestrám ich protest až tak nevyšiel. Nakoniec pristúpili na zmier s tým, že kandidujúce politické strany prisľúbili ich požiadavky riešiť hneď po zostavení novej vlády.

Tento sľub akosi odvial čas.

A ešte jedna poznámka z histórie. Po úspešnej petičnej akcii a viacerých protestoch sestry v roku 2012 dotlačili parlament k tomu, aby im schválil samostatný zákon o odmeňovaní. Za zákon vtedy krátko pred voľbami hlasovalo prakticky celé politické spektrum.

Krátko nato ho však vtedajší prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula (ktorý bol neskôr poradcom Roberta Fica) napadol na Generálnej prokuratúre SR, ktorá spísala podanie na Ústavný súd SR. Ten rozhodol o jeho protiústavnosti s odôvodnením, že prikazuje výšku platu nielen vo verejných nemocniciach, ale aj v súkromných ambulanciách, pričom štát neposkytol na toto zvýšenie ambulantným lekárom dostatočné zdroje.

Vráťme sa však k aktuálnemu stavu.

Tentoraz problém nedostatku sestier nevybublal na povrch v nejakej okresnej nemocnici, ktorá (pri všetkej úcte) zaujíma len najbližšie geografické okolie. Činnosť prerušilo oddelenie v Národnom onkologickom ústave.

Tieto špecializované ústavy majú byť pritom výkladnou skriňou nášho zdravotníctva. Ak sa má niekde poskytovať tá najšpičkovejšia zdravotná starostlivosť, tak práve tu. A práve tu majú byť k dispozícii tí najlepší lekári a najskúsenejšie sestry. Samozrejme, so zodpovedajúcim platovým ohodnotením a pracovnými podmienkami.

A ak už chýba personál aj na prestížnom pracovisku, tak to svedčí o kamuflovanom kolapse. Iste, NOÚ argumentoval čerpaním dovoleniek, upokojoval presunom pacientiek v rámci nemocnice na iné príbuzné oddelenia, takže zvonka by to s prižmúrením očí mohlo vyzerať ako dočasný problém.

Pritom už roky sa vie o tom, že najväčší problém s nedostatkom sestier na Slovensku má bratislavská Univerzitná nemocnica. V iných regiónoch nemocnice trápi viac nedostatok lekárov.

Tento stav sa dlho darilo kamuflovať napríklad rekonštrukciami oddelení, maľovaním a podobnými technickými prácami, keď na čas zväčša počas leta a dovoleniek mali oddelenia problém vykryť služby.

No problém sa s príchodom jesene nestratí. Počet sestier na Slovensku klesá niekoľko desaťročí.

Podľa správy, ktorú v roku 2019 vydala Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), bol priemerný počet sestier na 1000 obyvateľov v sledovaných krajinách 8,8. Slovensko má 5,7 sestier na 1000 obyvateľov.

Slovensko je jednou z mála krajín, v ktorých sa v tomto období počet sestier na tisíc obyvateľov znížil. Pokles ešte zaznamenali v Írsku, vo Veľkej Británii a v Izraeli. No Slovensko vyniká aj v tejto štvorici výrazným rozdielom medzi porovnávanými rokmi, keďže v ostatných krajinách išlo len o mierne poklesy.

Zdroj: Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA)

Ak sa pozrieme na našich susedov, najviac sestier na 1000 obyvateľov má Česká republika (8,1), Rakúsko (6,9), Maďarsko (6,5). Menej ako na Slovensku bolo v tomto pomere sestier iba v Poľsku (5,1), ale aj tam došlo oproti roku 2000 aspoň k miernemu zlepšeniu. Spomedzi krajín EÚ je od nás na tom horšie okrem Poľska ešte Litva a Grécko. V Litve je počet v tomto porovnaní stabilný, v Grécku podobne ako v Poľsku mierne stúpol.

Ak by sme mali nasledovať minimálne priemer OECD, znamenalo by to, že by sme potrebovali viac ako 16-tisíc sestier navyše.

Podľa prepočtov Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek by sme podľa údajov OECD na počet obyvateľov potrebovali mať v systéme minimálne 47 652 sestier. Podľa inštitútu zdravotnej politiky sme ich mali v roku 2020 len 31 604.

Ako pripomína prezidentka komory Iveta Lazorová, uvedené porovnanie OECD nijako nezohľadňuje pandemický vývoj. Počas pandémie zo zdravotníctva odišlo ďalších takmer dvetisíc sestier. Niektoré do dôchodku, iné do zahraničia, mnohé vyhoreli a zmenili profesiu. Pri započítaní prírastku z čerstvo vyštudovaných ich za obdobie pandémie zo systému ubudlo 1 867.

Toto nie je jediný prepočet toho, koľko sestier nám v systéme chýba. Ďalším kritériom je dodržanie personálnych normatívov. Teda predpisu, koľko sestier má byť v službe na konkrétny počet hospitalizovaných pacientov. V tomto porovnaní nám chýba zhruba 2 200 sestier, ministerstvo zdravotníctva zároveň odhaduje, že ak by nenastala žiadna zmena v trende úbytku pracovných síl, v roku 2030 by bol tento nedostatok vyčíslený až na úroveň 9 000 sestier.

Personálne normatívy sú pritom ďalšou kamuflážou, ktorou sa prekrýva skutočný personálny stav. Nemocnice by ich mali dodržiavať a ministerstvo by malo toto dodržiavanie kontrolovať.

Všetci zainteresovaní však vedia, že v praxi to funguje úplne inak. Nemocnice personálne normatívy nedokážu naplniť, aj keby chceli, a ak by ich ministerstvo za ich nedodržanie chcelo sankcionovať, muselo by razom zavrieť toľko oddelení nemocníc, že by ústavná starostlivosť na Slovensku prestala existovať.

Pokusy o reformu nemocníc, ktoré sa mali špecializovať od najnižších okresných až po špecializované ústavy, boli tiež len kamuflážou personálneho nedostatku. Sústredením lekárov a sestier by sa podarilo vytvoriť aký-taký fungujúci systém. No vždy by išlo o prispôsobenie sa krízovému stavu, nie o riešenie samotného problému.

Inzercia

Platy na Slovensku

Aktuálne prichádza ministerstvo zdravotníctva s návrhom, ktorý by zvýšil platy sestier o 700 eur mesačne (lekárom o 500 eur a záchranárom o 400 eur mesačne). Hoci ide zatiaľ len o prísľub a konkrétny návrh by mal minister Lengvarský predložiť na konci júna, z rokovania odvetvovej tripartity unikol predbežný materiál, o ktorom sa rokovalo.

Zdroj: SKSaPA

Podľa tohto návrhu by tak sestra s pokročilou praxou mala dostať mesačne viac ako 2 000 eur. Náklady na štátny rozpočet sa odhadujú na 800 miliónov eur ročne.

Ministerstvo takisto tvrdí, že pripravuje Národnú stratégiu riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov. Z prostredia komory sestier však zaznieva, že má ísť len o rozpracovanie návrhov, ktoré má ministerstvo k dispozícii už minimálne od jesene minulého roka.

Sestry rezort dlhodobo upozorňujú na to, že popri odmeňovaní treba riešiť aj pracovné podmienky zdravotníckych pracovníkov.

Čo sestrám prekáža, povedala v nedávnej ankete Denníka N prezidentka komory sestier Iveta Lazorová: chaotické riadenie jednotlivých zdravotníckych zariadení bez jasne definovaných kompetencií jednotlivých zdravotníckych pracovníkov, priveľa nadčasov, nedostatok zdravotníckeho materiálu a aj nižšieho personálu (asistenti, sanitári).

No napríklad aj priveľká administratívna záťaž, keď sestra veľkú časť svojho pracovného času netrávi starostlivosťou o pacientov, ale vypisovaním výkazov.

Nezanedbateľným faktorom, ktorý vyháňa časť žien zo zdravotníctva, je nemožnosť práce na čiastočný úväzok. Mnohé mladé ženy, ktoré majú záujem pracovať v zdravotníctve, si po štúdiu chcú založiť rodinu. To však pri preťažení nadčasmi a nočnými službami nie je v ich silách. Preto niektoré z nich zo systému odídu.

Pracovné prostredie pre sestry často deformuje aj prístup lekárov. Sestry sa opakovane sťažujú, že niektorí lekári sa k nim správajú dehonestujúco, považujúc ich za „slúžky“. Tu by pomohlo práve jasné zadefinovanie kompetencií, pri ktorých by časť pacientov dokázala manažovať sestra samostatne, čím by zároveň odbremenila lekára.

Platy v okolí

Keďže vyššie spomínané údaje OECD o počte sestier na 1000 obyvateľov sa zozbierali ešte pred pandémiou, nezohľadňujú opatrenia, ktoré jednotlivé krajiny urobili na stabilizáciu svojho zdravotného systému počas najkritickejších období.

V roku 2017 sme boli na mierne lepšej úrovni ako Poľsko, ale to už môže byť inak. Poliaci totiž rozhodli o zvýšení platov zdravotníkov (lekárov aj sestier), ktoré začne platiť od 1. júla. Sestra alebo pôrodná asistentka s magisterským vzdelaním by mala zarobiť mesačne v prepočte zhruba 1 540 eur.

Takisto už dlhšie pracovali na tom, aby prilákali lekárov a sestry z Ukrajiny a to už pred vojnou. Od marca tohto roku podmienky ešte viac uvoľnili. Podľa aktuálnych inzerátov sa plat sestry v Poľsku pohybuje na úrovni 1 460 eur.

Pravda, Poľsko nie je krajina, kam by smerovali za prácou práve slovenské sestry.

Omnoho zaujímavejšie je pre naše sestry prostredie v Českej republike. Top destináciou je Rakúsko, pre niektoré aj Nemecko, no v prípade Česka odpadá jazyková bariéra. Skúsená sestra nájde podľa inzerátu prácu v prepočte za necelých 1 800 eur.

Z porovnania, ktoré v januári zverejnila Slovenská komora sestier, tiež vyplýva, že sestra v Česku si odpracovanými rokmi svoje platové ohodnotenie zvyšuje, pričom na Slovensku na jej plat odslúžené roky nemajú žiaden vplyv.

Zdroj: SKSaPA

Pre ženy z južného Slovenska ovládajúce maďarčinu začína byť zaujímavá aj táto možnosť. Nielen náborové tímy, ale aj priamo inzeráty na internete už ponúkajú slovenským sestrám prácu v maďarských nemocniciach. S ponúkaným platom 1 325 amerických dolárov (samozrejme, ide o prepočet z forintov) by pri aktuálnom kurze išlo o plat na úrovni zhruba 1 255 eur. Ten je síce v porovnaní so Slovenskom nominálne nižší, no niektoré ženy môžu prilákať iné benefity. Už len počtom sestier je totiž Maďarsko pred nami, a preto je aj v práci na sestry kladená menšia záťaž.

Rovnako ako Slovensko aj Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko bojovali s vlnami pandémie. Zdravotnícky systém sa znova a znova vyčerpával.

Toto zjavne pochopili (niekedy až pod nátlakom) aj vlády týchto krajín, a preto pristúpili k úprave platov. A aktívne pracujú na tom, aby do svojich systémov prilákali sestry zo zahraničia. U nás sa síce za Pellegriniho vlády chvíľu hovorilo o Bulharkách alebo Ukrajinkách, ale nič z toho nebolo. A aj tých niekoľko záujemkýň sme odradili komplikovanou administratívou a drahými jazykovými skúškami. Slovenské ministerstvo sa v prípade ukrajinských sestier zobúdza až teraz.

Sestry na Slovensku na definitívne rozhodnutie stále čakajú a možno sa dočkajú aj iného ako len symbolického ocenenia.

Aj keď sa do reality dostane Lengvarského prísľub o 700 eurách mesačne navyše, vláde zostane na stole ďalšia nevyriešená otázka.

Lengvarského navýšenie sa totiž nedotkne sestier pracujúcich v zariadeniach sociálnych služieb. Tie patria pod ministerstvo práce a sociálnych vecí, takže pred ministrom Krajniakom bude ťažká úloha. Udržať si sestry a zaplatiť ich.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.