Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Bezpečnosť Politika
21. jún 2022

Žoldnieri na Ukrajine

Sú to vojaci mimo zákona?

Súd v takzvanej Doneckej ľudovej republike odsúdil na smrť dvoch Britov a jedného Maročana, ktorí bojovali na strane Ukrajiny.

Sú to vojaci mimo zákona?

Twitter, Jack Carr

28-ročný Aiden Aslin, 48-ročný Shaun Pinner a 21-ročný Saaudun Brahim boli odsúdení za „žoldnierstvo“.

Rusi, ale aj ich propagandisti v zahraničí vrátane Slovenska argumentujú, že zajatí Briti vraj nepožívajú ochranu ako vojnoví zajatci. Dôvodom má byť, že nie sú bežnými vojakmi, ale žoldniermi.

A na prvý pohľad sa môže zdať, že Rusi majú pravdu. Žoldnieri podľa článku 47 Dodatkového protokolu Ženevskej konvencie z roku 1977 skutočne nemajú nárok na status bojového zajatca a na rozdiel od bežných vojakov môžu byť za svoju účasť pri bojoch trestne stíhaní.

Ibaže ruská propaganda sedí len na prvý pohľad. Už druhý totiž ukazuje, že článok 47 nestanovuje iba výnimočný status žoldnierov, ale aj kto žoldnierom je. A obaja Briti túto definíciu nespĺňajú.

Kto je teda žoldnierom?

„Ja predsa nevediem vojnu – to znamená, nezačínam ju. Na vine je svet, v ktorom žijeme, dirigovaný mužmi, ktorí sa tvária strašne morálne a cnostne, zatiaľ čo väčšina z nich sú v skutočnosti sviniari. Začínajú vojny – kvôli peniazom alebo moci. Ja som len prostým vojakom, lebo sa mi ten život páči,“ opisuje žoldnier Shannon vo Forsythovej novele Psy vojny (1974).

Shannon tvrdí, že nevedie vojnu iba kvôli peniazom, ale je jeho životným štýlom, na ktorý si zvykol. Forsythova ikonická novela pomohla mytologizácii žoldnierstva a niet divu, že nejeden Forsythov čitateľ si odniesol obraz žoldniera ako odvážneho antihrdinu, pre ktorého sú peniaze až na druhom mieste. Tento obraz však celkom nesedí.

Dodatkový protokol je jednoznačný, žoldnierom je „osoba, ktorá:

a) je špeciálne najatá v mieste alebo v zahraničí na to, aby bojovala v ozbrojenom konflikte;

b) skutočne sa priamo zúčastňuje na nepriateľských akciách;

c) svoju účasť na nepriateľských akciách motivuje hlavne osobným ziskom a stranou v konflikte alebo v jej mene je jej skutočne sľúbená materiálna odmena podstatne prevyšujúca odmenu sľúbenú alebo platenú kombatantom podobných hodností a funkcií v ozbrojených silách tejto strany;

d) nie je občanom strany v konflikte ani nemá trvalé bydlisko na území kontrolovanom stranou v konflikte;

e) nie je príslušníkom ozbrojených síl strany v konflikte a

f) nebola vyslaná štátom, ktorý nie je stranou v konflikte na plnenie oficiálnych úloh ako príslušník jeho ozbrojených síl“.

Aby niekto spĺňal definíciu žoldniera, musí splniť všetkých 7 horeuvedených podmienok.

Aslin a Pinner

Konkrétne prípady Aslina, Pinnera a Brahima nespĺňajú hneď niekoľko bodov Dodatkového protokolu, totiž body c), d), a e). Vojaci nepožívali žold, ktorý by presahoval bežný žold ukrajinských vojakov, ani nebojovali z materiálnych dôvodov (c), Aslin bol dokonca občanom Ukrajiny a rovnako ako Pinner žil v Ukrajine už niekoľko rokov (d), navyše všetci traja boli oficiálnymi príslušníkmi ukrajinských ozbrojených síl (e).

Aj Brahim prijal ukrajinské občianstvo v roku 2020, keď odslúžil rok v ukrajinskej armáde, aby študoval kozmickú technológiu na univerzite v Kyjeve.

Pinner sa k ukrajinskej armáde pridal po ukončení svojej služby v britskej armáde v roku 2018 a na Ukrajine sa aj oženil. Aslin už mal bojové skúsenosti zo Sýrie, kde bojoval ako dobrovoľník proti Islamskému štátu. Na Ukrajine sa obaja stali príslušníkmi 36. samostatnej brigády námornej pechoty, do ruského zajatia padli počas obliehania Mariupola.

Inzercia


Dvaja britskí občania, 28-ročný Aiden Aslin (vľavo), 48-ročný Shaun Pinner (vpravo) a Maročan Bráhím Saadún (uprostred). Foto: TASR/AP

Odsúdime Štefánika?

Napriek pomerne presnej právnej definícii žoldnierstva sa vo verejnosti zvyknú za žoldnierov označovať ktoríkoľvek vojaci, ktorí slúžia v armáde cudzieho štátu.

Podľa dnešnej definície žoldnierstva však pri príslušníkoch ozbrojených síl nejde o žoldnierov, a to ani vtedy, keď slúžia napríklad vo francúzskej cudzineckej légii.

Pritom existujú aj moderné príklady žoldnierstva – istú renesanciu zažilo v druhej polovici 20. storočia vo vojnách v Afrike, keď európske štáty alebo aj lokálni vladári využívali žoldnierov na ochranu svojich záujmov, napríklad v Kongu či Biafre.

Asi najslávnejší žoldnier 20. storočia Bob Denard si dokonca dokázal privlastniť vlastný štát, Komory. Tam ho spočiatku vyslal Paríž, ktorý nechcel do bojov vysielať oficiálnych príslušníkov ozbrojených síl, a to nielen Francúzov, ale ani cudzineckú légiu. Nakoniec však Denard žijúci v opulentnom prepychu svojho malého kráľovstva vrhal príliš zlé svetlo na francúzsku zahraničnú politiku a Francúzi nepohodlného spojenca hodili cez palubu.

Aj slovenský, ľahko pejoratívny názov žoldnier kladie do stredobodu pozornosti skutočnosť, že prvoradým identifikačným znakom žoldnierov je ich motivácia získať finančnú odmenu, žold. To ich odlišuje od iných dobrovoľníkov, ktorí môžu bojovať pre svoje politické presvedčenie, patriotizmus alebo sympatie k spriatelenej krajine.

Účasť občanov tretích strán vo vojne v prospech jednej zo zúčastnených strán dôverne poznáme aj zo slovenských dejín. Slováci (a Česi) viac než raz bojovali v cudzích armádach, najskôr počas prvej svetovej vojny v československých légiách na strane Dohody, neskôr ako exilové jednotky napríklad v RAF.

Argumentujúc pohľadom „DĽR“, aj Milan Rastislav Štefánik ako francúzsky generál alebo slovenský stíhací pilot Otto Smik slúžiaci v britskej RAF by teda boli „žoldniermi“. Hoci pri oboch je jasné, že ich motiváciou bolo vlastné politické a hodnotové presvedčenie a nie finančný záujem, podľa takéhoto výkladu by ich v ruských satelitoch odsúdili a zrejme aj popravili.

Dozvuky katynských masakrov

Vzhľadom na skutočnosť, že sa v ruských satelitoch v Donbase bez povolenia Kremľa ani lístok nehne, je nepredstaviteľné, aby v takom citlivom prípade rozsudok nebol vopred schválený Moskvou.

Britský Guardian sa preto nazdáva, že odsúdenie Britov má stupňovať tlak na Londýn, aby prinútil Kyjev pristúpiť na výmenu zajatcov, pri ktorej by sa dostali na slobodu aj Rusi, ktorí počas vojny vraždili civilistov. Existuje šanca, že sa odsúdení dostanú na slobodu, britské médiá už diskutujú, že by Londýn mal využiť svoj vplyv v Kyjeve, aby pri ďalšej výmene zajatcov boli Briti na prvom mieste.

No ak sa výmena troch zajatcov nepodarí, ich poprava nebude ničím iným než vraždou. To je nebezpečný precedens, ktorý ďalej podkopáva práva vojnových zajatcov. Nakoniec naň môžu doplatiť aj ruskí vojaci – napokon, nemalú čiastku z nich tvoria príslušníci stredoázijských národov, ktoré do armády Ruskej federácie vstúpili s vidinou zárobku a ruského občianstva a ktorí by pri takomto (nesprávnom) výklade boli tiež žoldniermi.

Kremeľ si však zrejme z toho ťažkú hlavu nerobí – poprava troch zajatcov by bola aj varovaním pre zvyšných dobrovoľníkov bojujúcich na ukrajinskej strane. Vražda zajatcov by nebola novinkou, Poliaci si dodnes spomínajú na rok 1940, keď Sovieti zavraždili 22-tisíc poľských dôstojníkov, policajtov a členov inteligencie, ktorých zajali pri invázii východného Poľska v septembri 1939.

Moskva zodpovednosť za masové vraždy dlho popierala, až v roku 1990 Gorbačov priznal, že páchateľom tohto zločinu skutočne bolo sovietske NKVD. Dnes sa však ruské médiá ani neunúvajú zločiny svojho režimu ututlávať. Známy moderátor Soloviov už so svojimi hosťami debatuje, či Britov popraviť obesením alebo zastrelením. „Prečo by sme ich mali vešať, keď ich môžeme strieľať,“ pýta sa.

Jeden z hostí oponuje, že strieľajú vojakov, zatiaľ, čo „kriminálnikov“ vešajú. Soloviov však pripomína, že „v Sovietskom zväze nestrieľali iba vojakov“.

Koho znepokojuje, že ruské médiá zjavne Stalina nepovažujú za varovanie, ale za návod, toho môže Soloviov upokojiť: „Je to predpísaná procedúra.“

Stalinove obete nepochybne poteší, že na ne bol nejaký paragraf. Veď kam by sme sa to dostali, keby sa strieľalo a vešalo len tak, bez predpisu, všakže?

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.