Už dva roky pôsobím v podtatranskej farnosti a pozorujem životy rodín zblízka. Pandémia mnohých pripravila o prácu, príjmy a vrhla do neistoty. Vysoká inflácia spôsobila, že chudobní ľudia a rodiny s deťmi cítia čoraz viac bezprecedentný nárast cien potravín a dopravy. Väčšina niekam za školou a prácou dochádza.

Pred pandémiou som si však všimol aj niečo iné. Mnohí ľudia sa mali dobre. Krásne domy, ľudia nakupovali autá, stredná trieda mala príjmy, ktoré umožňovali ísť na dovolenku a investovať do voľného času.

Ekonomika rástla, ale rodiny s deťmi to na finančnej podpore štátu necítili. Neviem o žiadnej strane, ktorá by presadila reálnu a životaschopnú rodinnú politiku. Mali by sme ju mať: nie kvôli demografickému rastu – hoci ho potrebujeme ako soľ –, ale aby sme sa o rodiny s deťmi vedeli postarať a aby mať dieťa nebolo pre ženu a rodičov spoločenským trestom.

Nedávno poslanci parlamentu schválili rodinný balíček. Povedal som si: konečne! Prišli námietky ekonómov, politikov, samospráv, prezidentky... Neviem posúdiť ich relevantnosť. Hneď mi však zišli na um dve námietky: ak je ten rodinný balíček taký zlý a všetci chcú údajne pomáhať rodinám, prečo ho už dávno v tej správnej verzii nepripravil a nepredložil niekto iný? Či to naozaj po toľkých rokoch odsúvania rodín s deťmi na druhú koľaj im tie peniaze závidíme?

Možno by mal niekto múdrejší opísať a vyčísliť napríklad to, koľko peňazí z eurofondov a ďalších verejných zdrojov sa rozkradlo alebo neefektívne využilo. Niekto ďalší by mohol napísať, čo všetko poslanci v histórii schválili a aké ekonomické škody tým štátu spôsobili. A potom si to porovnajme s rodinným balíčkom.

Nedeľme sa na tých, čo sú za rodinu a proti rodine. Všetci sme v rodine vyrástli a väčšina v rodine aj žije. Len, prosím, neodmietajme pomoc rodinám, ale rýchlo ju prijmime. Už včera bolo neskoro.

Ak je ten rodinný balíček taký zlý a všetci chcú údajne pomáhať rodinám, prečo ho už dávno v tej správnej verzii nepripravil a nepredložil niekto iný? Či to naozaj po toľkých rokoch odsúvania rodín s deťmi na druhú koľaj im tie peniaze závidíme? Zdieľať

Rodinný balíček vyvolal ešte iný spor, niekto by povedal, že kultúrnu vojnu. Spolu s koalíciou zaň hlasovala radikálna pravica, liberáli ho odmietli. Hneď sa objavili obavy, či sa kresťania z nadšenia z legislatívneho ukotvenia vlastných hodnôt nepustia do hlbšieho spojenectva s radikálmi a či v tom istom opojení nepritakajú na zmenu režimu na autoritársky. Však už sa to raz na Slovensku predsa stalo!

Spolupráca kresťanských demokratov a liberálov krajine viackrát po novembri 1989 významne pomohla, bez nej by nebola ratifikovaná ani základná zmluva so Svätým stolcom. Dnes sa medzi sebou hádame, kto je viac posadnutý ideológiou a kto viac vidí v tom druhom nepriateľa.

Keď sa kresťania snažia legitímne ovplyvniť legislatívu a zlepšiť postavenie nenarodených detí, sú klerikálni. Ak sa liberáli snažia zaviesť registrované partnerstvá, tak presadzujú ľudské práva. Cítite ten rozdiel v prístupe a v slovníku? Kde je rovnocenný prístup, kto tu vlastne ideologizuje verejný priestor?

Treba si priznať, že s Európskou úniou neprišli len jednotný trh, euro a dotácie, ale aj kadejaké ideologické odporúčania z Európskeho parlamentu. Nevyžiadané rady. Liberáli sa zvyčajne smejú, keď hovoríme o gender ideológii. No keď som chodieval na stretnutia sekretárov biskupských konferencií, táto téma, aj keď nebola na pláne, sa takmer vždy dostala na pretras pri reportoch o národných cirkvách a situáciách v jednotlivých štátoch. Paradoxne, prichádzali s ňou kolegovia zo západných krajín.

Z prieskumov vyplýva, že polovica obyvateľov Slovenska by privítala autoritárskejší režim. Neviem, či všetci, čo s tým súhlasia, vedia, o čo ide. Liberálna demokracia má chyby, ale garantuje základné práva a slobody a obsahuje systém protiváh. Autoritársky režim si môže vybudovať s cirkvami privilegovaný vzťah, ale úzka spolupráca s politickou mocou cirkvám z dlhodobého hľadiska nič dobré neprináša, je to slepá ulička.

Šírme evanjelium, argumentujme, presviedčajme, bráňme svoju identitu, ale nie za každú cenu. Každá spolupráca má hranice: s liberálmi, s ľavicou, s radikálnou pravicou i s rôznymi populistami. Veriaci politici to vedia. Našimi jedinými hodnotami nemôžu byť len ochrana života od počatia a ochrana manželstva či rodiny, ale musíme sa usilovať o spravodlivý sociálny poriadok a spoluprácu so všetkými v spoločnosti.

Tejto čiary si liberáli, ak chcú spolupracovať, musia byť vedomí. Inými slovami: žiadny gender, žiadne registrované partnerstvá. Rovnako nesmieme v spoločnosti sekundovať silám, ktoré by pri moci obmedzovali systém protiváh alebo základné ľudské práva a slobody.

Pápež Benedikt XVI. kedysi predpovedal, že kresťania sa majú stať tvorivou menšinou. Svätý Otec František na Slovensku s úsmevom vyriekol, že Slovensko je poézia. A tá vyžaduje slobodnú tvorivú myseľ, ktorá je ukotvená v transcendentne a verí v zodpovednú slobodu.

Píšme tvorivo príbeh tejto krajiny tak, aby sme sa tu všetci cítili dobre. Nech je žitá kresťanská viera prameňom inšpirácie pre mnohých.