Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
09. 06. 2009, 11:22

KOMENTÁR: Tri poučenia z eurovolieb

Ak posun Moniky Beňovej a Jaroslava Pašku patrí do kategórie bulváru, keď mediálna známosť dodáva nezaslúžený lesk a oslepuje voličov nevšímavých voči skutočnej kvalite, v prípade KDH možno hovoriť skôr o významnom posolstve do vnútra strany. Tí, ktorí v sobotných europarlamentných voľbách volili, ...

Ak posun Moniky Beňovej a Jaroslava Pašku patrí do kategórie bulváru, keď mediálna známosť dodáva nezaslúžený lesk a oslepuje voličov nevšímavých voči skutočnej kvalite, v prípade KDH možno hovoriť skôr o významnom posolstve do vnútra strany.

Tí, ktorí v sobotných europarlamentných voľbách volili, sú spokojní. (Azda s výnimkou voličov SDKÚ, ktorá veľmi tesne získala iba dve kreslá namiesto troch.) Tí, ktorí nevolili, možno medzi menami postupujúcich zaregistrovali Moniku Beňovú a Petra Šťastného, Brusel si ďalej budú hmlisto spájať s odkladiskom známych osobností a jeho politika im bude fuk.

Pre tých, čo voliť šli, je všetko oveľa pestrejšie a vzrušujúcejšie. Z tohto hľadiska možno nazvať voľby do Európskeho parlamentu „normálnymi voľbami“, čiže do veľkej časti oslobodenými od voličov, ktorí chodia voliť len preto, lebo ich do toho niekto všemožnými reklamnými ťahmi núti, nevolia na základe obsahu, ale imidžu a sú ľahko zdemagogizovateľní. Teraz volili okrem notorických plničov občianskej povinnosti najmä ľudia, ktorí majú o vec záujem, získali prehľad a vedia, čo chcú. To je jedno z hlavných pozitív posledných volieb. Práve vďaka nemu sa napríklad vládnemu Smeru ušlo namiesto preferenčných vyše 40 percent iba 30. S istou nadsázkou možno dokonca povedať, že voľby s takouto nízkou účasťou naprávajú jeden z neduhov demokracie a na pôde všeobecného volebného práva robia prirodzený výber: rozdeľujú ľudí na voličov a nevoličov na základe sociálneho statusu, vzdelania a občianskej angažovanosti – avšak zároveň rešpektujúc slobodnú vôľu a dôstojnosť každého. Zdá sa, že práve voľby so slabým emočným nábojom a slabým marketingom by sa mohli stať liekom na niektoré nedostatky demokracie.

Ďalšie dôležité posolstvo eurovolieb možno čítať v krúžkoch – čiže v preferenčných hlasoch. Zrekapitulujme: prekrúžkovala sa Monika Beňová zo Smeru, Jaroslav Paška zo SNS a najväčší pohyb nastal v KDH, kde prvých dvoch kandidátov Martina Fronca a Jána Hudackého vyšachovali trojka a štvorka Anna Záborská a Miroslav Mikolášik. A to s výrazným náskokom: Záborskú krúžkovala takmer polovica všetkých voličov KDH, Mikolášika tretina; Hudacký s Froncom utŕžili výprask. Aj za to, že aktívnych, osvedčených a obľúbených poslancov odsunuli na nezvoliteľné miesto a domýšľavo sa vystrčili pred voličov. Tí však, zdá sa, ešte uvažujú aj konajú. Ak teda posun Moniky Beňovej a Jaroslava Pašku patrí do kategórie bulváru, keď mediálna známosť dodáva nezaslúžený lesk a oslepuje voličov nevšímavých voči skutočnej kvalite, v prípade KDH možno hovoriť skôr o významnom posolstve do vnútra strany. Podobný odkaz zaznamenali aj zástupcovia SDKÚ, ktorým značná časť voličov dala košom pre jánošíkovské bilbordy Sulíkovej SaS, a zástupcovia SMK, ktorí sa netaja nádejou na väčší úspech, keby práve netrpeli vnútrostraníckym sporom.

Iným významným odkazom víkendových volieb je ešte rozdelenie hlasov medzi ľavicu a pravicu. Ak si odmyslíme jednomandátové relikty pohnutej slovenskej minulosti HDZS a SNS s ťažiskom v emóciách namiesto rozumu, zvyšných 11 kresiel si rozdelil Smer a pravicové strany SDKÚ, KDH a SMK v pomere 5 : 6. Toto víťazstvo pravice už pomerne odvážne komentovali lídri jej strán. Ostáva dúfať, že ich perspektíva spoločnej sily naozaj zblíži a že dokážu pomenovať priority v zápase o to, aby na Slovensku prevládli konzervatívne hodnoty nad liberálnymi a slušnosť nad mafiou.

Z víkendových eurovolieb sme teda vyčítali tri základné poučenia: potrebu oslobodzovať ľudové hlasovania od marketingu a emócií, aby volili len tí, ktorým na veci naozaj záleží; odkaz voličov do vnútra pravicových strán a apel na ich spoluprácu. Žiaľ, iracionalita volebného marketingu je asi v riadnych parlamentných voľbách, ktoré nás čakajú na budúci rok, nevyhnutná. Zato do vnútornej i vzájomnej komunikácie by si naše pravicové strany KDH, KDS, SDKÚ, SaS a SMK mohli vziať poučenie. Kádehák Martin Fronc odstúpením z postu podpredsedu už sympaticky začal…

Terézia Rončáková
Odvysielané 9. júna na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár.

Odporúčame

KOMENTÁR: Odvrátená tvár sociálnej vlády

KOMENTÁR: Odvrátená tvár sociálnej vlády

Pravidlá, ktoré snaživým občanom hádžu polená pod nohy, ale zároveň sa pri vhodnom lobovaní medzi úradníkmi všetko môže a všetko dá. Byrokratický kolos, všemocný úradník, bonboniérky, fľaštičky a iné... To nám niečo pripomína, odniekiaľ to poznáme. V takejto situácii absurdnej bezmocnosti sa teraz o...

KOMENTÁR: Kresťania po eurovoľbách

KOMENTÁR: Kresťania po eurovoľbách

Zisk dvoch mandátov pre KDH v silnej konkurencii sa podľa Pavla Hrušovského javí ako úspech. Turbulencie u kresťanských demokratov skôr naznačovali iný vývoj. Situácia však zďaleka nie je tak idylická. KDH v eurovoľbách stratilo v porovnaní s predošlými nielen jeden poslanecký mandát a percentá, ale...

KOMENTÁR: Za tých našich františkánov

KOMENTÁR: Za tých našich františkánov

Slovensko bolo v poslednom čase plné šokujúceho príbehu rodiny, ktorej deti boli údajne sexuálne zneužívané pedofilnými františkánmi. Mediálna realita sa našťastie medzitým zmenila a skutočné informácie začínajú kauzu obracať. No vďaka ne-komunikácií polície a donedávna aj františkánov sa z rodiny n...

KOMENTÁR: Pápež vo Svätej zemi: politický rozmer jeho cesty

KOMENTÁR: Pápež vo Svätej zemi: politický rozmer jeho cesty

Benedikt XVI. navštívil Svätú zem ako pútnik. Nemohol sa však vyhnúť otázke mieru, ktorý je rovnako náboženskou ako aj politickou kategóriou. Nehovoril len o mierovom spolužití Izraelčanov a Palestínčanov, ale aj kresťanov, židov a moslimov. Pápež už počas tlačovej besedy na palube lietadla, ktoré ...