Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
09. jún 2022

Merkelová prehovorila

Nikdy som neverila, že Putina zmeníme obchodom. On rozumie len sile

Šesť mesiacov po odchode z úradu Angela Merkelová prvýkrát vystúpila na verejnosti. Ako spätne vysvetľuje svoju politiku voči Rusku?

Nikdy som neverila, že Putina zmeníme obchodom. On rozumie len sile

Foto: TASR/AP

Nemecká exkancelárka v rozhovore s novinárom Alexandrom Osangom pred publikom v divadle „Berliner Ensemble“ hovorila o svojom vzťahu k Rusku, Ukrajine a odpovedala svojim kritikom.

V rozhovore exkancelárka perlí svojím severským, sarkastickým zmyslom pre humor, ktorý vždy mala, ale počas svojho úradovania ho držala na uzde. Občas si doberá Osanga, publikum sa napriek vážnej tematike zasmeje viac než raz.

„Kedysi som chcela cestovať transsibírskou magistrálou Ruskom, to sa teraz vybavilo,“ rozpráva pobavenému publiku.

Na otázku, či jej odchod z úradu mohol popchnúť Putina k invázii Ukrajiny, odpovedá: „Mnohé veci mohli hrať svoju rolu, voľby v Nemecku, voľby vo Francúzsku, unáhlený odchod z Afganistanu, pandémia korony, pre ktorú sa Putin izoloval od zvyšku sveta.“

Istý vplyv však jej odchod nepochybne mal: „V júni 2021 sa prezident Biden s Putinom stretol a s Emmanuelom Macronom sme zastávali názor, že by sme sa mali aj z európskej strany pokúsiť priviesť ho (Putina) k dialógu, lebo som už cítila, že to s dohodami z Minska dobre nefunguje. Na tom nakoniec v Európskej únii nebola zhoda a myslela som si, všetci teraz vedia, že si o chvíľu preč. Kedysi by som to ešte bola preboxovala.“

Priateľstvo to s Putinom nebolo

„Keď som na začiatku roka 2007 navštívila prezidenta Putina v Soči, Nemecko vtedy malo predsedníctvo Rady EÚ, to bola tá slávna návšteva so psom, a tam prvýkrát povedal (...), že preňho rozpad Sovietskeho zväzu bol najhoršou vecou 20. storočia. Ja som mu na to povedala, že pre mňa to bola šťastná okolnosť môjho života, získala som slobodu a mohla som robiť, čo ma baví a teší. A tam už bolo jasné, že tam je veľký rozpor, a tento rozpor stále rástol. Vo všetkých týchto rokoch sa nepodarilo ukončiť studenú vojnu, ak sa na to dnes tvrdo pozrieme.“ Merkelová následne konštatovala, že sa „nepodarilo vybudovať bezpečnostnú architektúru, ktorá by tomuto (vojne na Ukrajine) dokázala zabrániť. A o tom musíme rozmýšľať, ale to budú robiť aj historici“.

Jedným z najčastejších bodov kritiky Nemecka a Francúzska je, že odmietli tlak USA na členstvo Ukrajiny a Gruzínska v NATO počas Bukureštského samitu v roku 2008.

Merkelová napriek tomu svoje rozhodnutie neľutuje: „To nebola tá Ukrajina, ktorú poznáme dnes. Bola politicky veľmi rozdelená medzi Janukovyčom a Juščenkom a aj reformné sily Juščenko a Timošenková sa dobre neznášali. To znamená, že to nebola demokraticky stabilizovaná krajina. Ak prijmete krajinu do NATO, a akčný plán pre členstvo je jasným krokom k tomu, tak musíte aj vidieť, že sme potom aj ochotní, že sme v prípade útoku pripravení takú krajinu aj skutočne brániť. Po druhé, bola som si istá, že Putin to len tak nedopustí,“ argumentuje exkancelárka.

„Vedeli sme, že v Moldavsku s Podnesterskom vytvoril prípad, že Rusko je jednou nohou v tej krajine a týmto znemožní, aby sa tá krajina orientovala ďalej na Západ, a nechcela som to ďalej provokovať.“ Merkelová opakuje, že s Putinovým videním sveta nesúhlasí, ale na tom nezáleží. Putin totiž koná podľa svojich vlastných predstáv.

„Nedá sa z večera do rána vstúpiť do NATO, to je proces (...), a vedela som, že počas tohto procesu Putin spraví niečo, čo Ukrajine uškodí,“ vysvetľuje politička svoje pohnútky.

Zároveň však vníma, že Bukureštská deklarácia bola najhorším možným riešením, keďže Ukrajine ani Gruzínsku neponúkla cestu k členstvu, ale vyhlásením pohnevala Putina.

Uzavretie Minských dohôd považuje za správne

Ďalším bodom kritiky sú Minské dohody, ktoré mali ukončiť vojnu na Donbase, ale predstavovali masívny zásah do ukrajinskej suverenity.

Ani tu Merkelová nesúhlasí s kritikmi. „Keď sa pozriem spätne, som rada, že sme toho neskúsili primálo. (...) Je veľká škoda, že to nevyšlo, ale nerobím si výčitky, že som to skúsila.“

Nepopiera, že pre Ukrajinu neboli optimálne, napriek tomu si myslí, že boli v záujme Kyjeva. „Minské dohody nie sú dohodou, ktorá zodpovedá všetkým záujmom Ukrajiny, ale sú dohodou, ktorá bola uzatvorená, keď 6000 ukrajinským vojakom pri Debaľceve hrozilo obkľúčenie. Priniesla trochu pokoja, hoci ten pokoj nikdy nebol taký, ako sme si to želali.“

Podľa Merkelovej ústupky voči Kremľu stáli za to: „Ukrajine to dalo čas, sedem rokov, aby sa vyvinula k tomu, čím je dnes.“ Dnešná Ukrajina jej imponuje, sympatie má aj voči Zelenskému. „Jeho odpoveď ,nepotrebujem odvoz, ale muníciu‘ vo mne vzbudila veľký rešpekt,“ priznáva.

Inzercia

Pomoc Ukrajine dnes považuje za správnu. „Keď bolo vyhlásené stanné právo v Poľsku, keď Rusi, Sovietsky zväz, v roku 1968 napochodovali u Dubčeka, bola studená vojna, nemohli sme krajine pomôcť.“

To, že Nemecko nedodávalo zbrane už v roku 2014, vysvetľuje tým, že dodávky zbraní by neboli zlučiteľné s úlohou moderátorov, ktorú Berlín a Paríž mali v rokovaniach v Minsku.

Spravila primálo?

Merkelová priznáva, že sankcie po anexii Krymu mohli byť tvrdšie, ale vraví, že pre to vtedy nejestvovala väčšina v EÚ. A aj v otázke dlhoročného zanedbania armády nevidí vinu na svojej strane. Ešte horšie než sankcie v tej podobe, ako boli prijaté, keby polovica EÚ prijala tvrdšie sankcie a druhá polovica nič.

„CDU a CSU boli jediní, ktorí cieľ investovať dve percentá HDP na obranu napísali aj do svojich volebných programov. Strávila som od roku 2014 mnohé hodiny svojho života tým, aby som vysvetlila svojmu koaličnému partnerovi (SPD), že potrebujeme ozbrojené drony.“

Sebakritickejšia je pri otázke vojenského obstarávania, ktoré by bolo potrebné zreformovať, čo je úloha, ktorú zanedbala.

Ilúzie o Putinovi Merkelová v žiadnom prípade nemá, vojenská sila je podľa nej „jediným jazykom, ktorému Putin rozumie“.

„Tvrdí sa, že sme verili v Wandel durch Handel (zmenu obchodom). Ja som nikdy neverila, že sa Putin obchodom zmení. Ale verila som, že keď to v susedstve s Ruskom – a Rusko a Európa sú susedia – už politicky nefunguje, sú zmysluplné aspoň nejaké obchodné styky, lebo sa nemôžeme úplne ignorovať.“

Tragický koniec

Kritika Merkelovej politiky je dnes v móde a ľahko vidieť prečo: Vystúpenie z jadrovej energie, dlhodobé podfinancovanie Bundeswehru aj závislosť od ruského plynu sa ukazujú ako fatálne chyby.

Všetky tieto výčitky sú opodstatnené, ale nereflektujú jednu skutočnosť: oveľa viac sa v Nemecku skutočne nedalo.

Nie žeby Nemecko nemalo zdroje, aby investovalo do obrany alebo aby sa zrieklo Nord Streamu. Ale vnútropolitická situácia to nedovoľovala. Dokonca ešte dnes časť ľavicovej SPD hľadá spôsoby, ako podkopať cieľ investovať 2 percentá HDP do obrany, a špičky strany boli tak úzko späté s projektmi Nord Stream 1 aj 2, že nejeden vrcholný politik sociálnych demokratov mal aj osobný záujem na jeho pretlačení.

Kritici (ktorí Nemecko často veľmi nepoznajú) podceňujú aj fakt, ako hlboko zakorenená je pseudointelektuálna nukleárna fóbia naprieč celou spoločnosťou. Pripomeňme si, že odstavenie jadrových elektrární si nevymyslela Merkelová, ale už jej predchodcovia v červeno-zelenej koalícii.

Merkelovej čierno-žltá koalícia (2009 – 2013) sa spočiatku pokúsila prevádzku elektrární predĺžiť. No osud týmto plánom neprial a už o niekoľko mesiacov cunami vo Fukušime zmietlo aj nemecké jadrové elektrárne. Vo voľbách v Bádensku-Württembersku, tradičnej bašte CDU, Zelení získali 24,2 percenta (+12,5) a v koalícii s SPD prevzali vládu.

To isté hrozilo naprieč Nemeckom. Otázka preto nebola, či Nemecko opustí jadrovú energiu, ale či to spraví Merkelová alebo po porážke CDU nová červeno-zelená koalícia – dokonca ešte rýchlejšie.

Merkelovej úradovanie zo seba nezmyje škvrny mnohých chýb a nedostatkov. Ale opakuje sa bežná tragédia politiky: Niekedy len katastrofa dokáže vytvoriť konsenzus potrebný na tú politiku, ktorou by bolo bývalo možné katastrofe zabrániť.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.