Pri slovinských rodinách (Expedícia Európa)

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pri slovinských rodinách (Expedícia Európa)

Volička hlasuje počas referenda o manželstvách rovnakého pohlavia v Ľubľane 20. decembra 2015. (Foto - TASR/AP)

Spor o homomanželstvá stále rozdeľuje Slovinsko. Martin Leidenfrost navštívil oba tábory.

Musím konštatovať, že zo strednej Európy zostala dnes už len idea strednej Európy. V Európe existuje už len Západ a Východ, pričom Západniari a Východniari v poslednom čase stratili všetko vzájomné porozumenie. Západniar, napríklad, ani v najmenšom netuší, ako veľmi sa Východniar cíti byť oklamaný Západom: implicitne sľúbené doháňanie západného životného štandardu je od finančnej krízy zastavené, Východ je zabetónovaný vo svojej funkcii montážnej dielne a odbytiska tovarov, a teraz mu Západ chce nanútiť ešte aj utečencov a homo-manželstvá.

Slovinský spor

To posledné je ďalším ukazovateľom rastúceho rozdelenia: Homo-manželstvo je v západnej Európe rozsiahlo presadené, na Východe nie je nikde; iba Slovinsko, Estónsko, Maďarsko, Česko a Chorvátsko majú nejaký druh registrovaného partnerstva.

Stredná Európa sa dnes hádam scvrkla na jediný malý štát. Trocha Álp, trocha mora, trocha krasu – Slovinsko. Táto krajina sa háda ako nijaká iná o svojom rodinnom práve: v roku 2012 hlasovalo 55 percent proti homo-manželstvu, 20. decembra 2015 bolo pri zmenenej formulácii otázky 64 percent proti. V Ľubľane som navštívil obidva tábory.

Z Áno-kampane „Čas je za“ mi do kaviarne poslali 41-ročného Mitju Blažiča. Tento LGBT-aktivista pochádzajúci z pobrežia na začiatku vysloví poľutovanie, že nie som Poliak, „môj boyfriend zbožňuje Poliakov“. To je jeho jediný vtip. Odmieta uznať porážku: „Ak sú ľudia za diskrimináciu, je našou povinnosťou ignorovať ich vôľu. Niektoré hodnoty sú nadradené.“ V podstate Áno vyhralo, hovorí, „vyhrávame v teréne, ľudia si zvyknú na LGBT osoby, zvlášť matky LGBT osôb boli v kampani veľmi silné“. Za Nie vidí moc Cirkvi a jednej nacionalistickej opozičnej strany, „ktorí mali mnoho nástrojov, aby vytvárali atmosféru strachu“, navyše v období zneistenia pre prúd utečencov, a k tomu ešte v čase Vianoc.

Musím prerušiť. Veľká časť establišmentu až po Stranu dôchodcov agitovala za Áno, ako bývalý novinár označuje kolegov za „zvyčajne veľmi progresívnych“ a hviezdy dvoch konkurujúcich mydlových opier natočili výhradne pre Áno-kampaň video s objatiami. Nie je viac Soap-divákov ako návštevníkov ko­s­tolov? Vážny muž, ktorý vo svojom šafránovožltom svetri má niečo z budhistického mní­cha, šomre. Nie-tábor vraj klamal. Cirkev má vraj veľa peňazí. Pýta sa ma, s kým z Nie-tá­bora sa stretnem. – „So šéfkou Ide o deti („Za otroke gre”).“ „Ó, tá hrá ustarostenú babičku veľmi dobre.”

Vyfarbí sa, že o niekoľko rokov si chce ísť s „presvedčivou rečníčkou” sadnúť na kávu. „Chcem totiž vedieť, či tomu všetkému skutočne verí”.

Metka Zevniková, vek utajený, si ma objedná do jedného z hlavných katolíckych vzde­lá­vacích zariadení Slovinska, do „Inštitútu sv. Stanislava“. Komplimenty Áno-kam­pane – „takýchto ľudí by sme potrebovali!“ – prijíma penzionovaná chemička z Kranja s medovosladkým úsmevom.

Hneď vidím jej očarujúci úsmev ešte raz, keď sa jej totiž priznávam: „Musím sa vám priznať, že s vami sympatizujem.“ Dodávam však, že napriek tomu zamýšľam urobiť si svoju prácu poctivo a položím jej presne tak kritické otázky ako homo-lobby.

Hitler verzus Hitler

Sedíme v pivnici inštitútu, jej papier je opracovaný riadkami, malými kruhmi a piatimi farbami a hovorí: „Ja tomu verím.“ Ako bývalá vysoká úradníčka na mini­s­ters­tve vzdelávania citovala naspamäť zo zákonov a ako zakladateľka staro­ro­dičov­skej lobby má táto sedemnásobná babička fungujúci spin: „Dvaja muži môžu adoptovať dieťa, ale vlastní starí rodičia nie?“

Musím prerušiť: „Nevyskytuje sa oboje extrémne zriedka?“ – „Už jeden prípad je priveľa.“ – „Nebolo populistické rozohrať kampaň o deťoch?“ – „Nie“. Ne­skôr sa spýtam: „Ruku na srdce, nikdy ste v kampani neklamali?“ – „Ja nie“. A rýchlo dodá: „Naša koalícia nie.“

Urobí hadí pohyb rukou, LGBT-aktivisti „prenikli do škôl, niekedy cez témy ako zdravie“. To mi rozprával aj samotný Blažič, „vyučujem ľudské práva, mám certifikát od Európskej rady.“ Zevniková je proti tomu: „Na konci rodičom odnímu slobodu vychováť ich deti.“ Hovorí: „Východná Európa je čím ďalej, tým viac proti tomu.“ Nie stredná Európa, východná Európa. Na konci ma vyprevádza z pivnice. V aule si spomenie, že svojho času si tu potriasla rukou s Jánom Pavlom II. „To som ešte netušila, že bude svätorečený. Som presvedčená, že je s nami.“

Ak to zhrniem, obidva tábory používajú nacistický kyjak: „Aj Hitler sa dostal k moci skrze vôľu ľudu“, „aj nacisti atakovali rodinu“. Pritom sú si Blažič a Zevniková legislatívne vlastne blízki. Zev­niková nespochybňuje registrované partnerstvo, a keď sa Blažič cíti byť „dis­kri­minovaný 70 zákonmi iba kvôli mojej sexuálnej orientácii“, Zevniková prichádza s balíčkom zákonov, ktorý „odstráni každú sociálnu a ekonomickú diskrimináciu“.

Rozdeľuje ich však definícia rodiny. Opúšťam pôžitkársky pomaly Slovinsko, veď napokon je to aj trocha termálna a trocha vinárska krajina. A krátko sa hojdám v ilúzii, že Európa má stred.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo